A-La-Carte

Pôvod (2015/2)

Etiópsky kávový obrad dáva tušiť, ako to bolo s kávou pôvodne možno zamýšľané.


Text od Floriana Holzera · Fotografie od Michaela Reidingera

Kitfo, vyprážané mleté mäso, a Doro Key Wot, druh hydinového ragú s cibuľovou omáčkou a vareným vajcom, sú k dispozícii iba v piatok a sobotu. Inak dostanete v malej etiópskej reštaurácii s názvom Äthiopisches Restaurant na viedenskej ulici Währinger Straße hovädzie ragú, jahňací guláš alebo zeleninu k plackám z teffovej múky, ktoré sa nazývajú „Injera“, ktorých cesto sa môže trochu fermentovať a ktoré potom pripomínajú zmes palacinky a utierky.

Aj etiópsky kávový obrad sa tu koná len v piatok a sobotu, čo síce nie je celkom autentické, ako priznáva pani Temobech Zefere, pretože tam prebieha tento proces každý deň niekoľkokrát, „vlastne zakaždým, keď sa zíde pár ľudí“.

Etiópsky kávový obrad má len málo spoločného s čajovými obradmi, ako ich poznáme napríklad z Japonska alebo Číny. Rituálny prvok je síce v prospech každodennosti zredukovaný na minimum, ale existuje. Napríklad tým, že sa zapáli kadidlo, že sa misa s dymiacimi, čerstvo praženými zrnami nechá kolovať, privoniava sa k nej a obdivuje sa, alebo tým, že sa okolo obradného oltára rozsype čerstvo posekaná zelená tráva – „ako znamenie živosti, sviežosti a priateľskosti“, ako vysvetľuje majiteľ Seifu Wolde. V etiópskej reštaurácii vo Viedni na zemi tráva nie je, túto úlohu preberá koberec so zelenými strapcami.

Pán Wolde je vo Viedni od roku 1972, vyštudoval tu dátovú techniku a do pred pár rokmi pracoval v tomto odvetví, až kým sa jeho manželka – ktorá pracovala 16 rokov v gastronómii – a on pred štyrmi rokmi nerozhodli otvoriť prvú etiópsku reštauráciu v Rakúsku. Samozrejme s kávovým obradom. Zelené zrná Sidamo získava cez veľkoobchodníka v Nemecku; zohnať nepražené kávové zrná z etiópskej vysočiny už od boomu remeselne praženej, extrémne ovocnej kávy z malých pražiarní nie je žiadny problém. Hoci „Third Wave“, „Brooklyn Roasting“ a „Cold Drip“ pre pána Woldeho nemajú žiaden význam, teší sa, že tento tovar, ktorý bol dlhé roky dosť exotický, je teraz tak ľahko dostupný.
Vôbec, táto pravdepodobne najpôvodnejšia príprava kávy, aká existuje, a metódy, ako sa káva pije dnes v Londýne, Štokholme, Tokiu a Manhattane, nie sú od seba až tak ďaleko. Dobre, to s pražením tu prebieha určite inak: farbu a arómu získavajú zrná Sidamo podľa etiópskej receptúry totiž nie v počítačom riadenom malom bubne s individualizovanou teplotnou krivkou, ale na panvici. Pani Zefere sedí v pestrom oblečení na stoličke v obradnej miestnosti etiópskej reštaurácie, pred sebou plynový varič na plný plyn, nad ktorým kýve malou železnou panvicou, v nej predtým umyté zrná. Farba prichádza rýchlo, dym tiež. Človek by mohol teraz predpokladať, že praženie možno nie je celkom rovnomerné a že nejedno zrnko je už trochu čierne, druhý „crack“ už tam zrejme nastal raz či dvakrát. Ale je to irelevantné, v miestnosti stojí dym, zmes kadidla a spálenej kávy, zrná idú do obehu, človek uznanlivo vdychuje dym, prikyvuje, ona to robí čisto podľa citu, vysvetľuje pani Zefere, s väčším plynom to ide rýchlejšie, s menším o niečo pomalšie, keď je to hotové, je to hotové. Potom ide na mletie. Áno, mala by už aj skutočný, typický mažiar, „na ukážku“, niekde vzadu odložený, pretože pri všetkej láske k tradícii, ten malý elektrický mlynček robí svoju prácu tiež nie zle. Len menej romanticky.

Teraz sa varí. Pani Temobech Zefere si opäť sadla na stoličku, naplní vodu do špeciálnej kalabasy zvanej Jebena a postaví ju na oheň, nechá zovrieť, plní lyžicu po lyžici kávový prášok. Občas sa malá vzorka naleje do jednej z pripravených šálok, aby sa videlo, či farba a textúra už sedia, ešte jedna lyžica, ešte raz nechať zovrieť. Koná sa obrad v Etiópii vlastne aj neskoro večer? „Samozrejme,“ vysvetľuje pani Zefere, to vôbec nie je problém, „hlavne nie, ak človek tvrdo pracoval.“

Konečne hotovo. Z kalabasy dymí a parí sa, ako dlho taká nádoba vydrží, pýtame sa, „kým dostane trhliny a nezlomí sa“, odpovedá pán Wolde a smeje sa. Múdra odpoveď na hlúpu otázku. Pani Zefere nalieva z Jebeny do keramických šálok. Opäť sa pýtame niečo, či je pravda, že kvalita nevesty sa meria tým, ako dobre robí kávu, ako sa dá niekde dočítať na internete. Udivený pohľad. Aj báchorka, že prvá šálka je obeť matke Zemi alebo že sa musia vypiť tri šálky, pretože inak by to bolo voči hostiteľovi neslušné, sa zdajú pochádzať skôr z folklórneho kútika, ako dáva tušiť reakcia pani Zefere.

Vôňa a chuť pripomínajú v každom prípade silne kávu pri takzvaných cuppingových stretnutiach, teda degustačných kolách na zistenie kvality zŕn u obchodníkov s kávou v pestovateľských krajinách. Niet divu, aj tam sa v malých šaržových pražičkách praží skôr brutálne, zaleje vriacou vodou, hrubo pomelie a výluh sa v rýchlom slede usrkne, vypľuje. Tu v etiópskej reštaurácii sa samozrejme nevypľúva. Tu sa dochucuje cukrom alebo soľou a pije sa. A k tomu sa podáva popcorn, „vždy niečo na zahryznutie, to je veľmi dôležité“, pražený cícer, sójové bôby, obilné zrná alebo fazuľa, v ideálnom prípade rovnako čerstvo z panvice. A rozhovory.

Pretože pri káve sa v Etiópii ľudia stretnú, takpovediac

Währinger Str. 15, 1090 Viedeň,
Tel.: 01/402 07 26
Ut.-št. 11-23, pi., so. 11-24, ne. 15-21 hod.
Kávový obrad každý piatok a sobotu 20.30 hod.
www.ethiopianrestaurant.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!