A-La-Carte

Stratený chod (2022/1)

Jedlo bez syra je ako krásavica, ktorej chýba oko, napísal gastrozof Brillat-
Savarin. To bolo začiatkom
19. storočia. Medzitým
sa syr nachádza čoraz zriedkavejšie
v menu špičkových reštaurácií. Pritom existuje aj dnes dostatok dôvodov, ktoré hovoria v jeho prospech.


Vo francúzštine existuje ustálené slovné spojenie, ktoré sa dá do nemčiny voľne preložiť ako „Veľká noc a Vianoce zároveň“. A znie: „dessert et fromage“, teda doslova „dezert a syr“ (pričom dôraz je na „a“). Pôvod tohto bonmotu sa nachádza v klasickom trojchodovom menu s pevnou cenou, ako sa ponúka vo väčšine francúzskych bistier, brasserie a reštaurácií. A v ktorom si hosť ako posledný chod môže – alebo musí – vybrať medzi dezertom a syrom. Najmä preto, že práve vo Francúzsku je kultúra syrov rovnako vyspelá ako kultúra dezertov. A tak sa nájde aj nejeden veľkorysý podnik, ktorý ponúka „jedno aj druhé“. Čo sa potom Francúzom zdá ako Veľká noc a Vianoce zároveň.

Inde nie je zvykom podávať syr ako samostatný chod klasického menu. S niekoľkými výnimkami. Napríklad v britských reštauráciách „starej školy“ sa občas po (!) dezerte a k portskému vínu ešte servíruje syr. A v piemontskej trattorii sa môže stať, že sa výber syrov objaví ako secondo po cestovinovom chode. Inak sa syr ako samostatný chod nachádza takmer výlučne vo vrcholovej gastronómii, kde bol francúzsky model kuchyne a pohostenia hostí desaťročia celosvetovo jediným určujúcim.

Nuž, to už ale nejaký čas neplatí. Väčšina prestížnych reštaurácií tohto sveta čerpá svoju inšpiráciu dnes z viacerých kulinárskych kultúrnych okruhov súčasne. Napríklad z japonskej, kde syrová tradícia nikdy neexistovala. Alebo zo škandinávskej, kde bola remeselná výroba už dávno vytlačená priemyselnou.

K syrovej kultúre však nepriaznivo prispievajú aj ďalšie vývoje na scéne. Na jednej strane je to silne narastajúca potreba šéfkuchárov profilovať sa, sprevádzaná nezadržateľným tlakom predviesť svoju prekypujúcu kreativitu prostredníctvom obzvlášť náročne zostavených a servírovaných pokrmov. Potreba, ktorú možno ťažko uspokojiť produktom, na ktorého výrobu, chuť a vzhľad majú relatívne malý vplyv. To isté by sa však dalo povedať aj o víne. A napriek tomu neexistuje zrejme žiadny podnik vyššej kategórie, ktorý by sa nesnažil zabodovať svojím výberom vín. Rovnako ako víno, aj syr sprostredkuje toľko citovaný terroir, hoci mimo Francúzska je obsluhujúci personál len zriedka dostatočne vyškolený na to, aby to hosťovi náležite sprostredkoval.

Potom sú tu sociálne médiá. Na Instagrame napríklad patrí syr na burgroch, pizzi a raclette síce k najobľúbenejším motívom, ale práve v jeho roztopenej forme, ktorú mnohí považujú za ten najlepší „food porn“ motív vôbec. Syrové misy naproti tomu hrajú na platforme v najlepšom prípade podradnú úlohu. A vystavujú sa tak riziku, že ich budú zanedbávať aj tie početné reštaurácie, ktoré si pedantne pestujú svoje vystupovanie a obsah na Instagrame.

A nakoniec je tu trend smerom k vegánskej kuchyni, ktorý už dávno zasiahol vrcholovú gastronómiu. Všeobecne sú rastlinné prísady veľmi žiadané, živočíšne skôr nie, ba miestami sú priam zavrhované. Čím vzniká prostredie, ktoré mlieku, najsymbolickejšiemu z bezmäsitých živočíšnych bielkovín hneď po slepačom vajci, vonkoncom neprospieva.

Tak narastá počet tých špičkových reštaurácií, ktoré sa servírovaniu syrového chodu úplne zriekajú. Čo je, samozrejme, na poľutovanie, veď za zachovanie tradície hovorí hneď niekoľko argumentov. Na jednej strane, a predovšetkým, je to to, čo by sme mohli nazvať „uzemnením hosťa“. (Koniec koncov, aj pojem terroir je odvodený od „terre“, čo, ako je známe, znamená zem.)
Do miestnosti preniká jemný zápach maštale a prebúdza asociácie s pobytmi na vidieku a farmami. Na chvíľu sa človek cíti vytrhnutý z rafinovaného rámca luxusnej reštaurácie a prenesený do rurálneho priestoru, ako napríklad na letnú horskú pastvinu, uprostred kvitnúcej lúky, medzi kravy, kozy a ovce. Skúsenosť, ktorá človeku občas priblíži prírodu oveľa viac než predchádzajúce chody, hoci práve tento vzťah k prírode sa snažia mnohé súčasné reštauračné menu výslovne vytvoriť.

Kultúrny odkaz syr samozrejme tiež vytvára, predovšetkým v reštauráciách, ktoré sa nachádzajú v regióne produkujúcom syry. Tam je to viac než len výkladná skriňa miestneho poľnohospodárstva a kultúry, jedna z tých vzácnych potravín, ktoré vedia rozprávať príbehy o okolí a časoch, keď sa ešte žilo v symbióze s prírodou, klímou, ročnými obdobiami a dobytkom.

K týmto regiónom patrí, samozrejme, aj Rakúsko. „Domáce druhy syrov ponúkam, prirodzene, najradšej,“ hovorí Franz Stranz, „majú tú výhodu, že môžem navštíviť producentov.“ Stranz je syrový someliér v tej viedenskej reštaurácii, ktorú v našej krajine nemožno obísť, keď príde reč na syr: viedenskom Steirereck s jeho mýtickým syrovým vozíkom. „Medzi našimi hosťami si aspoň 50 percent vyberie aj syrový chod,“ hovorí Stranz, ktorý predtým pracoval v Steirereck Meierei, bývalej mliekarni, ktorej niekdajšia funkcia prispieva k syrovej kompetencii prevádzky.

„Niektorí hostia dokonca hovoria, že sa počas celého menu tešili na syrový vozík, čo šéfkuchár, pravdaže, nerád počúva,“ hovorí syrový someliér s úsmevom. A potvrdzuje tým, že taký syrový chod neuzemňuje len hosťa, ale aj kuchára. „Možno pôsobí syrový vozík trochu staromódne,“ priznáva Heinz Reitbauer, „zároveň je však jednou z výkladných skríň našej reštaurácie. A už celé desaťročia je tak zavedený, že sa ho mnohí stáli hostia v žiadnom prípade nechcú vzdať.“ Dlhá história, množstvo stálych hostí a silný dopyt – to sú prirodzene predpoklady, ktoré zaručujú potrebný odbyt, ktorý vôbec umožňuje stálu kvalitu v ponuke syrov, zdôrazňuje hostiteľ. „Okrem toho máme výhodu, že sa u nás dá jesť aj à la carte, čo zjednodušuje na želanie prezentovať výber syrov. Reštaurácie, ktoré ponúkajú výhradne degustačné menu, to majú, prirodzene, ťažšie,“ hovorí Reitbauer.

„Domáce druhy syrov ponúkam, prirodzene, najradšej, majú tú výhodu, že môžem navštíviť producentov.“
Franz Stranz, Steirereck

Existujú však aj také podniky. Medzi nimi napríklad Mraz & Sohn vo Viedni-Brigittenau, kde na želanie takisto prichádza syrový vozík, hoci o niečo menej bohato vybavený. „Jednoducho máme radi syrový chod a veľmi dobre sa ujíma,“ hovorí Lukas Mraz, jeden z dvoch synov majiteľa, „dokonca sú hostia, ktorí volajú, aby sa spýtali, či by mohli prísť len na syr.“ Okrem toho sa mierne staromódny syrový vozík v dome Mrazovcov považuje za akýsi sympatický štýlový zlom v predsa len veľmi kreatívnom menu, ktorý mnohým hosťom dodáva dôveru.

Aj mimo Rakúska sa niektoré hviezdy medzi šéfkuchármi držia syrového chodu – hoci ponúkajú len degustačné menu. Ako napríklad Slovinka Ana Roš vo svojej reštaurácii Hiša Franko v nádhernom údolí Soča. „Mnohí hostia k nám prichádzajú, aby zažili prírodu tohto regiónu, túto zvláštnu zmes alpskej a stredomorskej vegetácie. K tomu patria aj rastliny, ktoré žerú naše kravy a ktoré tvoria ich mlieko. Kto nejedol miestny syr, vlastne ani nebol v údolí Soča,“ hovorí Roš. A tak v pivnici Hiša Franko dozrieva aj niekoľko bochníkov syra pri ideálnej teplote a vlhkosti, kým nie sú hosťovi podávané v troch rôznych štádiách zrelosti.

„Niektorí hostia chcú prísť vôbec len na syrovú misu.“
Lukas Mraz, Mraz & Sohn
© Herbert Lehmann/picturedesk.com

Niečo špeciálne vymyslel Denis Courtiade. Maitre trojhviezdičkovej reštaurácie v parížskom hoteli Plaza Athénée servíruje svojim hosťom nevyžiadanú malú syrovú misu, ktorú, podobne ako sladkosti ku káve, jednoducho položí doprostred stola. „Zároveň podávame aj dezertný lístok,“ hovorí Courtiade, „ale úplná väčšina hostí ochutná zo syra, načo si pred dezertom objednajú ešte syrovú misu.“ Čím sa rozhodnú pre „jedno aj druhé“ – teda pre Vianoce a Veľkú noc zároveň. —

Denis Courtiade (vpravo) servíruje v parížskom Plaza Athénée syr nevyžiadane pred dezertom.

Najlepšie z každého mlieka niečo

Nemusí to byť hneď servírovací vozík. Syr sa dá servírovať aj na mise, ako je to zvykom vo väčšine jednoduchších reštaurácií vo Francúzsku. V niektorých sa misa jednoducho položí na stôl a hostia sa obslúžia sami. V iných krája syr obsluhujúci personál podľa želaní každého jedného hosťa, v ktorom prípade by sa mal naplánovať príručný stolík, ktorý umožňuje prácu oboma rukami.

A prirodzene to nemusia byť, ako napríklad v Steirereck,
60 druhov. „S iba piatimi syrmi už má človek pekný výber,“ hovorí Franz Stranz, syrový someliér v Steirereck, „napríklad s čerstvým syrom, tvrdým syrom, po jednom druhu bieleho a modrého plesňového syra, ako aj jedným s červeným mazom.“ Okrem toho by sa mali variovať druhy mlieka, ideálne tým, že sa naplánuje aspoň jeden kozí a jeden ovčí syr. Samozrejme, existujú aj veľmi dobré syry z pasterizovaného mlieka, napínavejšie sú ale tie zo surového mlieka.

Ďalej sa odporúča nakúpiť syry už dni vopred, aby ich bolo možné prípadne nechať dozrieť. Pretože naozaj v ideálnom bode dozretý syr dostanete u nás v obchode len s veľkým šťastím. Úplne na rozdiel od starostlivo pracujúcej reštaurácie, ako je napríklad Steirereck, ktorá svoje syry predáva mimochodom aj „cez ulicu“ (so sebou), ako Stranz na záver zdôrazňuje.

Nemusia to byť hneď 60 druhov. Ušľachtilý výber sa dá zostaviť aj s menším počtom.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!