Vedeli ste to? Rakúsko je sójová krajina! Skutočne. Táto malá fazuľka s veľkou silou je tu doma už jeden a pol storočia, sme tiež lídrami EÚ v (bio) pestovaní a sója sa u nás čoraz častejšie teší obľube na tanieroch…
Text od Elisabeth Ruckser
1. máj bol tento rok po prvýkrát venovaný nielen politike. Tento historický sviatok je odteraz aj dňom sóje. Práve v tento deň pred 144 rokmi totiž Friedrich Haberlandt, rektor cisársko-kráľovskej vysokej školy pre pôdoznalectvo, dostal pri príležitosti otvorenia viedenskej Svetovej výstavy od japonskej delegácie za hrsť sójových bôbov. Vysoko vážený poľnohospodársky vedec a odborník na pestovanie rastlín bol týmto darom nadšený, pustil sa do práce a v nasledujúcich rokoch sa snažil intenzívne prispieť k rozšíreniu tejto podľa neho mimoriadne cennej plodiny v Rakúsku. Haberlandt bol tak pravdepodobne jedným z prvých Európanov, ktorí rozpoznali veľký potenciál tejto rastliny. Položil tak základy úspešného príbehu, ktorý trvá dodnes. Mimochodom, rastlina bola dlhý čas známa aj ako „Haberlandtova fazuľa“.
„Sója sa u nás s takmer 68 000 hektármi radí po pšenici, kukurici a jačmeni už na štvrté miesto v oficiálnych štatistikách plochy a leží tak pred tradičnými poľnými plodinami ako raž,“ vysvetľuje Karl Fischer, predseda spolku Sója z Rakúska (Soja aus Österreich). Spolok sa už takmer desať rokov zasadzuje za to, aby sa sója dostala viac do povedomia rakúskej spoločnosti. Najmä tento rok sa začalo s novými nápadmi a celkovo by človek mohol nadobudnúť dojem, že sa na domácej „sójovej scéne“ niečo deje. Stále viac poľnohospodárskych podnikov produkuje tieto vysokokvalitné bôby – mimochodom, takmer jedna tretina je s bio certifikátom a tendencia stúpa – a posunuli nás tak na piate miesto medzi výrobcami sóje v rámci EÚ. A čoraz viac spotrebiteľov miluje to, čo sa zo sóje vyrába. V neposlednom rade aj vzhľadom na odporúčané zníženie podielu živočíšnych bielkovín v našej strave.
Svieža ako jemné tofu je pritom aj iniciatíva „Sójoví veľvyslanci“, ktorú spolok tento rok založil. Patrí do nej medzitým mnoho protagonistiek
a protagonistov od biofarmárov a expertov na osivá cez kulinárskych expertov až po univerzitných profesorov. Svojimi vyhláseniami chcú prispieť k tomu, aby sója získala status, ktorý si zaslúži. Čo často znamená dostať rastlinu vôbec do správneho svetla. „Sója by mala byť vnímaná ako cenná rakúska kultúrna plodina.“ Pretože hoci sa fazuli na našich poliach darí – naozaj známa stále nie je.
„Sója sa v skutočnosti často spája s anti-sójovými článkami, s výrubom dažďových pralesov, génovou technológiou a inými málo potešujúcimi javmi,“ vie aj výživová poradkyňa Angela Mörixbauer. (A keď už sme pri predsudkoch: V rámci EÚ neexistuje povolenie pre geneticky modifikovanú sóju, všetky domáce sójové bôby a z nich vyrobené produkty sú preto garantovane bez GMO. A prevažná časť rakúskej produkcie sóje nekončí v krmive pre zvieratá, ale smeruje do výroby kvalitných potravín, ako je tofu, sójové nápoje alebo alternatívy jogurtov.)
Angela Mörixbauer sa špeciálne zaoberala aj nutrično-fyziologickou stránkou tejto strukoviny. Práve tu je sója skutočným majstrom. Sójový bôb vykazuje tak široké spektrum živín ako takmer žiadna iná rastlina: vysoký obsah bielkovín, vysoký podiel jednoduchých a viacnásobne nenasýtených mastných kyselín a vysoký obsah vlákniny. Okrem toho nedisponuje len tak hocijakou bielkovinou, ale tou najvyššou kvalitou bielkovín medzi rastlinnými proteínmi pre ľudí. A k téme prevencie: Četné štúdie medzitým dokazujú aj preventívny ochranný účinok sóje napríklad proti rakovine prsníka a prostaty.
A čo sa dá, okrem cenných zložiek, z nej pripraviť? Alebo inak povedané: Ako chutí? Odpovede na to sú pravdepodobne rovnako rozmanité, ako sú hranice kreativity takmer neobmedzené. V ázijskej kuchyni je už len samotný sójový produkt tofu tisíce rokov nenahraditeľnou základnou potravinou, ktorá sa používa v najrôznejších jedlách od polievky až po dezert. Podobné platí aj pre sójové omáčky a nápoje. Ale aj u nás sa čoraz viac kuchárov a kuchárok začína intenzívne zaoberať tofu a spol., v neposlednom rade preto, že domáce podniky dodávajú produkt aj vo vynikajúcej kvalite. (Pozri k tomu aj príbeh „Tofu? Odváž sa!“, strana 12, o našom workshope slow kocht.)
Rozmanitosť začína už pri výrobe: Pri tofu sa podľa pevnosti rozlišuje veľmi mäkké hodvábne tofu, o niečo pevnejšie bavlnené tofu a tofu pevné na krájanie. A podľa oblasti použitia v kuchyni sa hodí jeden alebo druhý produkt lepšie. Tak je napríklad pevnejšie tofu ideálne na spracovanie na burgrové placky alebo guľôčky.
Mäkké bavlnené tofu zasa veľmi dobre prijíma arómy, napríklad ak ho necháte podusiť v pikantnej omáčke. A všeobecne platí ako pri všetkých pôžitkárskych experimentoch: „Vyskúšať a pozrieť sa, čo robí radosť“, hovorí autorka kuchárskych kníh Elisabeth Fischer, ktorá sa desaťročia zaoberá vegetariánskou a vegánskou kuchyňou a je tiež členkou predstavenstva spolku Sója z Rakúska.
Kvalita je pritom samozrejme ako pri všetkých ingredienciách dobrej kuchyne rozhodujúca. A podľa čoho ju spoznám? „Ako vždy, základný produkt je dôležitý,“ hovorí Elisabeth Fischer, „a ak bolo tofu vyrobené z dobrých domácich bio sójových bôbov, potom sa vlastne nemôže veľa pokaziť!“