Text: Florian Holzer Foto: Imagno/Austria Archives
Existujú listy, na ktoré človek práve netúžobne čaká. Napríklad ten, ktorý dostal mladý vinár z Burgenlandu vlani v novembri a v ktorom ho viedenská právnická kancelária informovala, že na svojej domovskej stránke porušil ochrannú známku „článok 118m nariadenia o spoločnej organizácii trhu, ako aj rakúsko-francúzsku dohodu o pôvode BGBI 1976/196“, že má do ôsmich dní podpísať vyhlásenie o vzdaní sa práva, inak musí v prípade opakovania zaplatiť zmluvnú pokutu 5 000 eur. A že má vzniknuté právne náklady vo výške 800 eur prosím uhradiť na tento účet, šek je priložený.
Skutková podstata: Vinár na svojej domovskej stránke nadšene opísal svoj ružový sekt a poukázal na to, že mu veľké ružové šampanské slúžili ako inšpirácia. To nesmie. Musí zaplatiť pokutu.
„Musíme takéto veci prešetrovať, aj keď dávkovanie našich opatrení sa často javí ako hodné diskusie,“ hovorí Christian Josephi, šéf „Bureau de Champagne, Deutschland & Österreich“ so sídlom v Stuttgarte, pričom si je plne vedomý skutočnosti, že týmto spôsobom si nezískava len sympatie. „Výrobcovia, ktorých upozorňujeme na ich porušenia, nemajú vždy pochopenie, najmä ak sa značka šampanského používa na propagáciu úplne iného produktu.“
Ale pochopenie či nie – meno šampanské jednoducho funguje. A podľa názoru výrobcov šampanského by malo fungovať výlučne pre šumivé vína, ktoré sú vyrobené v Champagne a predávané pod menom šampanské. To má prirodzene primárne ekonomické dôvody, v Champagne sa ročne vyprodukuje 300 až 320 miliónov fliaš šumivého vína, ktorých vysoké renomé sa budovalo desaťročia, ktorých prestíž je súčasťou USP a takou má aj zostať. Ale existuje aj historický komponent: Medziprofesijný zastrešujúci zväz šampanského priemyslu CIVC (Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne) bol založený v roku 1942 počas nemeckej okupácie, z obavy, že okupanti by mohli zneužiť ako ekonomický faktor, tak aj vysokú symbolickú silu pojmu šampanské. Presne to bolo Nemcom mimochodom po prvej svetovej vojne v roku 1919 vo Versailleskej zmluve zakázané, strach z odvety v Champagne bol teda určite nie celkom neopodstatnený.
V tomto zastrešujúcom zväze CIVC sú organizované šampanské domy, producenti hrozna, vinári a celý dodávateľský priemysel, technika a výskum tvoria približne 50 % nákladov, vysvetľuje Christian Josephi, informácie a ochrana označenia sú ďalšími úlohami výboru. A presne pre tieto dva body existujú „Bureaux“, medzitým už v 15 krajinách, najnovšia pobočka bola práve založená v Číne, rokovania o uznaní AOC a ochrany známky tam prebiehali na najvyššej úrovni medzi ministrami poľnohospodárstva. Christian Josephi to napĺňa hrdosťou, „to už svedčí o veľkom rešpekte“. Koľko ekonomického tlaku za tým bolo a akého druhu mohol byť, však povedať nevie.
Čím sa teraz aj Čína bude čoraz viac dostávať do hľadáčika šampanskej polície. Spôsoby porušovania ochrannej známky a označenia pôvodu, ktoré Bureaux de Champagne sledujú, sú v každom prípade rozmanité.
Najprv zneužitie mena, častí mena alebo menám a označeniam podobným šampanskému – to znamená, výrobcovia akéhokoľvek produktu, ktorý nie je šampanské z Champagne, ale v registri ochrannej známky je zapísaný pod „Champagne“, „Šampanské“, „Champ“ alebo aj „Schampus“, dostanú prísny list od právnika. Pre mená jednotlivých produktov to platí tiež, to však nie je také relevantné, myslí si Josephi, ďalej ide o stíhanie používania pojmu vo firmách a práve o trestanie zneužívajúceho používania pojmu šampanské pre víno, šumivé víno alebo podobné produkty. USA boli v tomto ohľade dlhý čas problémové dieťa, keďže európsky zákon o chránenom označení pôvodu tam nebol uznaný a americké šumivé víno mohlo byť bez ohľadu na následky etiketované ako „Champaign“ alebo akýmkoľvek iným označením. Preto americký úrad tam sledoval trochu inú stratégiu, menovite lobing a pozitívne posilňovanie, vysvetľuje Josephi, „pokúšali sme sa výrobcom vysvetliť, že by skôr profitovali z toho, keby presadzovali regionálnu, americkú identitu...“ Na Ukrajine a v iných bývalých štátoch GUS nie je vec tiež práve jednoduchá, obrovské odvetvia šumivých vín a žiadne uznanie regulácie AOC robia vec pre úrady ťažkou. Ale aj tu môže nemecký šéf úradu referovať o zbližovaniach, ktoré sa nateraz prejavujú v kompromise, pre tamojší bublinkový nápoj upustiť od označenia Champagne v latinskej abecede, v cyrilike sa tak smie naďalej volať.
Ďalšie body agendy úradu: stíhanie falšovania, to by sa však často nevyskytovalo, skôr už zneužívajúce používanie pojmu pre iné produkty, a tam už mal asi všetko, rozpráva Christian Josephi: telové krémy, šampóny, cigaretový papier, laky na autá, „to je jasný prípad zneužitia dobrého mena, proti tomu samozrejme zakročíme. Ťažká je vec pri produktoch, do ktorých sa pridáva minimálne percento šampanského, ktoré sa potom ale chvália prestížnym označením. Šampanské hľuzovky sú na to dobrý príklad, pričom označenie je aj tak nezmysel, podľa Josephiho, keďže sa nepoužíva šampanské, ale Marc de Champagne. Cieľom je, aby bolo šampanské síce uvedené v zozname zložiek, ale nie v názve produktu, „ale tam sme ešte len na začiatku, judikatúra v tomto ohľade ešte nie je veľmi pokročilá“. Video nemeckého konzervárenského giganta, v ktorom sa hrdo poukazuje na to, že na milión konzerv šampanskej kapusty by buchlo nie menej ako 15 000 šampanských korkov – to vychádza na 0,011 litra šampanského na konzervu kyslej kapusty –, môže zamestnancov úradu teda ešte dlhšie hnevať.
Samozrejme sa sleduje aj reklamné porovnávanie, ktoré je v rozpore so súťažným právom, a zneužívanie pojmu šampanské alebo jeho častí ako doménových mien na internete, „ale to je hydra, na mieste jednej odseknutej hlavy vyrastú tri nové“, hovorí Christian Josephi v zúfalom realizme.
Podnetov, ktorými sa Bureau de Champagne musí zaoberať, je v každom prípade veľa. Pomocou upozornení Google a prieskumu na internete sa dnes dá nájsť takmer každé porušenie, „vidno tam veci, ktoré by v minulosti ako lokálny fenomén s najväčšou pravdepodobnosťou zostali nepovšimnuté“. Spolupráca s obchodnými a známkovými registrami, otvorené oči a uši obchodníkov so šampanským – „práca sa nám v každom prípade neminie“.
Ani v Rakúsku nie: Mladý vinár z Burgenlandu sa na svojej domovskej stránke medzitým odvoláva na Prosecco, domáci líder na trhu so sektom Schlumberger vyrába sekt podľa „Méthode traditionelle“ a už nie podľa šampanskej metódy a bratia Polzovci skladujú svoj skvelý ročníkový sekt vo svojom majetku Pössnitzberg odnedávna tiež už nie v malebnej „Champagnerie“, ale v sektovej pivnici. „Pri takýchto spoločnostiach sa snažíme o veľmi zmierlivé riešenie, to je úroveň kvality, tam sa chce človek k sebe správať partnersky“. Erich Polz potvrdzuje, že mu viedenský právnik skutočne veľmi priateľsky a úctivo oznámil okolnosť jeho priestupku. Tých 800 eur však musel napriek tomu zaplatiť.
Pomaly sa šíri chýr, zhŕňa Christian Josephi, že značka šampanské nie je len dobre chránená, ale aj tvrdo až drakonicky bránená, „opatrnosť stúpa“. A realistický odhad, pri porušení šampanských pravidiel nevyviaznuť bez trestu, pravdepodobne tiež. Hoci sa vždy nájdu aj výnimky, ako Schampus-Bar na Karlsplatz. „Tí tiež konzultovali právnika, ale ten bol zrejme zle informovaný. Po dva a pol týždňoch bola vec v každom prípade vyriešená ...“