A-La-Carte

Návrat kráľa (2021/4)

Tuniak modroplutvý patrí k najušľachtilejším konzumným rybám vôbec. Ešte pred niekoľkými rokmi boli jeho stavy v Stredozemnom mori považované za ohrozené. Teraz sa tam opäť loví a spracúvajú ho miestni špičkoví kuchári. Vychutnávať by ste si ho mali len opatrne a s patričnou zdržanlivosťou.


Vo svojej sicílskej vlasti Catania patrí rodina Testa k najváženejším v meste. Rodina Testovcov sa svojmu remeslu venuje už najmenej 200 rokov, dokonca je po nich pomenovaná aj ulica. „Už po generácie chodíme na more loviť tuniaka modroplutvého,“ hovorí Pippo Testa, Comandante a súčasná hlava rodiny, „všetci mužskí potomkovia v našej rodine boli rybármi – a sú nimi dodnes.“ Pritom pred niekoľkými rokmi nechýbalo veľa a táto dlhá rodinná tradícia by sa skončila. Práve vtedy, koncom prvého desaťročia 21. storočia, bol tuniak modroplutvý v Stredozemnom mori považovaný za ohrozený vyhynutím. Boli zavedené zákazy lovu, kutre zostávali v prístavoch. Aj ten rodiny Testovcov. „Problémy sa samozrejme začali už skôr,“ spomína Pippo Testa, „vtedy ešte neexistovali kvóty na lov, každý lovil, koľko chcel. Najprv sa ceny zrútili, potom tuniak zmizol.“

Dnes však kapitán spoza svojich tmavých slnečných okuliarov tvrdí, že situácia je úplne iná. Vďaka dlhoročnému zákazu lovu sa stavy zotavili, opäť sa môže loviť. Avšak len za extrémne prísnych podmienok. „Lov tuniakov je pravdepodobne najprísnejšie regulovaným a kontrolovaným druhom rybolovu vôbec,“ hovorí Comandante, zatiaľ čo jeho synovia, synovci a všetci ostatní členovia posádky horlivo nakladajú na rodinný rybársky kuter Atlante potraviny a nápoje.

Rodina Testa už 200 rokov loví tuniaky pri pobreží Sicílie. Súčasnou hlavou rodiny je Pippo Testa (úplne vpravo).

Je koniec mája. Ako každý rok už jeden, dva týždne ťahajú kŕdle tuniakov z Atlantiku cez Gibraltársky prieliv smerom k Sicílii, aby sa v teplejšom Stredozemnom mori vytreli. Od nepamäti ich na Sicílii, ale aj v Španielsku, južnom Francúzsku a na Sardínii túžobne očakávajú a lovia. „Naši predkovia videli v každoročne sa objavujúcich kŕdľoch dar z nebies, ktorý zásoboval jedlom mnohé rodiny po celé mesiace,“ rozpráva rybár Testa. Aby ich chytili, vyvinuli miestni obyvatelia komplexné systémy pascí, v Taliansku nazývané „mattanze“, v Španielsku „almadrabas“ a vo Francúzsku „madragues“.

Medzitým staré spôsoby pascí z veľkej časti zanikli. Tuniaky sa dnes lovia člnmi a sieťami a v Taliansku už len od polovice mája do polovice júna. Licenciu na to získalo len 21 talianskych kutrov; a každý z nich má pridelenú kvótu, ktorú nesmie prekročiť. „Okrem toho je na každej lodi kontrolór z ICCAT (Medzinárodná komisia pre ochranu tuniakov atlantických), ktorý dohliada na dianie,“ hovorí Pippov synovec Dino Testa. Ako dlho zostane Atlante na mori, v tejto chvíli nikto nevie. „Keď je kvóta naplnená, vraciame sa na pevninu,“ hovorí Dino, ktorý je v rodinnom podniku zodpovedný za technické inovácie. V tejto funkcii zmodernizoval rybársky kuter a navyše minulý rok spustil projekt zušľachťovania tuniaka.

Zapojený do toho je aj Ciccio Sultano, pravdepodobne najuznávanejší špičkový kuchár Sicílie. Prevádzkovateľ dvojhviezdičkovej reštaurácie Duomo v meste Ragusa (a Pastarama vo viedenskom Ritz-Carlton) je známy nielen tým, že pracuje s tými najlepšími surovinami, aké možno nájsť na slnkom zaliatom, úrodnom ostrove obmývanom Iónskym a Tyrhénskym morom. Vrátane tuniaka modroplutvého. „Na Sicílii jeme tuniaka už od neolitu, čo dokazujú maľby v jaskyni v Levanzo,“ hovorí šéfkuchár, „roky zákazu lovu boli teda absolútnou výnimkou v histórii nášho ostrova.“

Teraz teda kuchár vzácnu rybu opäť spracúva. Napríklad vo svojej reštaurácii, kde vyťahuje staré sicílske recepty a nanovo ich interpretuje, ako v prípade Tonno abbuttunatu. Ide o plát ryby, ktorý naplní syrom a bylinkami. Namiesto klasického dusenia ho len krátko opečie. A Sultano využíva staré miestne recepty aj pre svoju novú kolekciu exkluzívnych konzerv. Ako napríklad v prípade Buzzonaglia di tonno, čo sú menej cenené čierno-červené časti tuniakového mäsa, ktoré kuchár spracúva s paradajkami, feniklom, olivami a kaparami na omáčku na cestoviny a plní do pohárov. Ušľachtilejšie časti, ako sú brušné laloky, sa samozrejme tiež konzervujú, zalievajú kvalitným sicílskym olivovým olejom Extra Vergine a predávajú v pekných tyrkysových obaloch za veľmi vysoké ceny.

O niečo ďalej na západ pri Stredozemnom mori, v andalúzskom meste Cádiz, pracuje s tuniakom modroplutvým, ktorého tu nazývajú Atun rojo, aj Ángel León. A rovnako ako Sicílčan Sultano, aj León, známy ako El jefe del mar – teda šéfkuchár, resp. „šéf“ mora – spolupracuje s rybárskym podnikom, ktorý ho na jednej strane zásobuje čerstvým rybacím mäsom a na druhej strane vyrába konzervy. A napokon, aj León sa odvoláva na miestnu tradíciu lovu tuniakov. Pri príprave však volí nové cesty. „Potrebovali sme mesiace, kým sa nám konečne podaril Jamón del mar,“ hovorí prevádzkovateľ trojhviezdičkovej reštaurácie Aponiente pri Cádize, zatiaľ čo krája tenké plátky zo sušeného tuniakového brucha, ktoré je zavesené v stojane na šunku.

Jarrete, teda stehno, časť chvosta, ktorá sa podáva nastojato.

Jamón del mar, teda šunka mora, je skutočne veľkolepá pochúťka. Pásikavé plátky sa rozplývajú na jazyku, chuť je rovnako komplexná ako dlhotrvajúca – a je to najlepší dôkaz toho, že dobrá ryba nemusí byť čerstvá. Rovnako veľkolepé je aj „stehno“ z tuniaka, ktoré sa podáva v Aponiente. Pozostáva z časti chvosta, ktorá prichádza k stolu nastojato na servírovacom vozíku a je odborne naporciovaná. Napriek terminológii odkazujúcej na ošípané (šunka, stehno) má León, rovnako ako Sultano, ďaleko od „morskej svine“, ako sa tuniak kedysi pri Stredozemnom mori nazýval.

Pretože hoci by sme rybárom a šéfkuchárom radi verili, že tento druh už dnes nie je ohrozený, loví sa len udržateľne a v týchto oblastiach má navyše dlhú potravinovú tradíciu, predsa len zostáva niekoľko obáv. Tuniak modroplutvý je totiž skutočným zázrakom prírody a jedným z najpôsobivejších zvierat, aké sa v oceánoch vôbec vyskytujú. Evolúciou k dokonalosti vyformovaný lovec, ktorý môže narásť do dĺžky viac ako štyri metre a vážiť 600 kíl. Vďaka svojmu prúdnicovému tvaru dosahuje rýchlosť až 70 km/h. Okrem toho patrí k niekoľkým málo rybám, ktoré sú schopné termoregulácie, čo mu umožňuje loviť aj v chladnejších vodách.

Okrem toho sa tento dravý druh (tak ako všetky druhy tuniakov) nachádza na vrchole potravinového reťazca, živí sa teda veľkým množstvom menších rýb, ako sú sardinky a makrely, ktoré ľudia môžu jesť rovnako dobre. Popredné miesto v potravinovom reťazci spôsobuje aj to, že jeho mäso je viac zaťažené ortuťou ako mäso menších rýb. To všetko sú dobré dôvody na to, aby ste túto špecialitu jedli, ak vôbec, nie príliš často a len s náležitým rešpektom. V čom je tuniak v exkluzívnych reštauráciách, akými sú tie od Leóna či Sultana, zrejme v najlepších rukách. Rovnako ako v ich exkluzívnych kolekciách konzerv, ktoré sú také drahé, že si ich aj tak málokto bude môcť dovoliť príliš často.

Prísne podmienky pre lov tuniakov
Z ôsmich existujúcich druhov tuniakov je tuniak modroplutvý, nazývaný aj tuniak červený, tým, ktorý môže narásť do najväčších rozmerov a ktorého tmavočervené mäso je zo všetkých najviac cenené. Najmä v Japonsku sú doňho priam blázni a ochotní platiť zaň absurdné ceny. Ešte pred niekoľkými rokmi bol tento druh v Stredozemnom mori považovaný za ohrozený vyhynutím. Po niekoľkoročnom zákaze lovu sa stavy dnes podľa údajov členov ICCAT (Medzinárodná komisia pre ochranu tuniakov atlantických), ktorí sa zaviazali k čo najudržateľnejšiemu lovu, opäť zotavili. Medzitým sa na európsky trh dostáva len malá časť tuniakov modroplutvých ulovených v Stredozemnom mori. Väčšina úlovku sa medzitým chová v klietkach, až tri mesiace sa vykrmuje a následne exportuje do Japonska. Chov v klietkach je kontroverzný, kritici v ňom vidia hroziace nové ohrozenie stavov, pretože v zajatí sa tuniaky nerozmnožujú. Tým pádom sú jedince v klietkach pre rozmnožovanie a zachovanie druhu stratené. Do obľúbených konzerv sa tuniak červený dnes mimochodom dostáva len veľmi zriedkavo. Tie zvyčajne obsahujú mäso z tuniaka žltoplutvého, často uloveného v Indickom oceáne, alebo z bonito, nazývaného aj skipjack.

Duomo
Ciccio Sultano
www.cicciosultano.it

Aponiente
Ángel León
www.aponiente.com

Konzervy Testa
Sicília
www.testaconserve.it

Petaca Chico
Konzervy Almadraba,
Andalúzia
www.petacachico.es

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!