A-La-Carte

Döllerers Cuisine Alpine (2015/4)

Kniha od Andreasa Döllerera, ktorá vyšla v edícii A la Carte, je v súčasnosti doslova zahrnutá cenami a pochvalami.


Na celosvetovo najväčšej a najvýznamnejšej súťaži kulinárskych kníh, Gourmand – World Cookbook Award, bola táto náročne spracovaná reprezentatívna publikácia ocenená v národnej kategórii za najlepšiu fotografiu a ako najlepšia kniha rakúskej kuchyne. Ocenenia na medzinárodnej úrovni budú odprezentované koncom mája 2017 v Číne. – Kniha vyšla aj v anglickom jazyku!

Kniha bola ocenená striebornou medailou GAD – Gastronomickou akadémiou Nemecka (Gastronomische Akademie Deutschlands E.V.). GAD vyhlásila súťaž tento rok už po 50. raz a ide o jedno z najsledovanejších podujatí na okraji Frankfurtského knižného veľtrhu. Každoročne sa na ňom zúčastňuje približne 50 európskych vydavateľstiev s takmer všetkými nemecky písanými novinkami na témy jedlo, nápoje, varenie a stolovanie.

Rada pre dizajn (Rat für Formgebung) ocenila knihu v rámci German Design Award 2017 vyznamenaním Special Mention v kategórii „Editorial“.

O textové spracovanie knihy sa postaral Alexander Rabl, o grafiku Herbert Winkler, o fotografie Jörg Lehmann.
ISBN 978-3-902469-68-7
v nemeckom jazyku

ISBN 978-3-902469-64-9
v anglickom jazyku

Döllerers Cuisine Alpine

Všetci radi hovoria o nových štýloch varenia. Andreas Döllerer jeden taký varí: Cuisine Alpine, teraz dostupná ako komplexná kniha.

Fotografie: Joerg Lehmann

Sú dlhé 1 200 kilometrov a tiahnu sa od Ligúrskeho mora až po Panónsku panvu: Alpy. V tomto kultúrnom priestore je doma osem krajín, čo znamená množstvo jazykov, dialektov, zvykov a predovšetkým potravín a pokrmov.

Na pasienkoch sa pasú zaujímavé plemená hovädzieho dobytka a jahniat. Vyrába sa tu syr, ktorý si toto meno skutočne zaslúži. V čistej vode riek a jazier plávajú pstruhy a ich príbuzní. Len zriedkakedy však človeku v alpskom regióne tie dobré veci samy kráčajú v ústrety – treba ich presne hľadať v húštinách drsného života v lesoch a na horách. Či už ide o lesné plody, borovicové šišky, jedľové výhonky alebo alpský syr – to, čo vždy slúžilo ako potrava v dobrých aj zlých časoch, je v našej dobe exkluzívnou lahôdkou, ktorá vysoko prevyšuje všetko ostatné, čo bežne nakupujeme v potravinárskom priemysle.

Je jasné, že alpský región nie je malý, a preto sa len ťažko dá zredukovať na paušálny celok, ale veľké myšlienky neznesú malichernosť.

Andreas Döllerer mal vždy potrebné antény na to, aby tieto regionálne vibrácie vycítil a patrične ich realizoval. Urobil z Cuisine Alpine svoju značku. Pracuje takmer výlučne so surovinami, ktoré odoberá zo siete výrobcov a farmárov zo salzburských Álp. Zelenina pochádza zo záhrad v oblasti Tennengau, ryby z blízkeho údolia Bluntautal.

Tam, v údolí Bluntautal, dostal Döllerer počas prechádzky v roku 2004 rozhodujúci impulz pre svoje vtedajšie smerovanie. „Spoznal som Sigiho Schatteinera, ktorý tam choval rôzne ryby. Od toho dňa je náš sivoň z Bluntautal našou „podpisovou rybou“. Rokmi sme od Sigiho dostávali stále viac rôznych rýb, až sme sa v roku 2008 rozhodli úplne vzdať morských rýb a plodov mora. Hosťom klasické suroviny vysokej gastronómie nechýbali. Určite aj preto, že v tom čase ste v takmer všetkých ostatných špičkových reštauráciách našli na tanieri stále to isté. Boli sme príjemnou zmenou a zároveň mi bolo jasné, že tento dôsledne regionálny koncept je pre nás jedinou správnou cestou. Zrazu prišli malí, dovtedy neznámi farmári a výrobcovia a pýtali sa, či nám môžu niečo ponúknuť. Bol to začiatok niekoľkých dôležitých partnerstiev.“ V roku 2009 si Andreas Döllerer nechal názov „Cuisine Alpine“ zaregistrovať ako ochrannú známku.

So svojou Cuisine Alpine je Döllerer hosťom na najvýznamnejších európskych kulinárskych festivaloch – čo je jeden z dôvodov, prečo kniha vychádza aj v anglickej jazykovej verzii. Vytvoril značku, ktorá okamžite osloví aj ľudí, ktorí sa rakúskou kuchyňou zaoberajú len povrchne. Pretože zahŕňa produkty, ktoré chutia a pôsobia logicky, ktoré zároveň rozprávajú príbeh a dávajú tak fascinujúco nenútenú predstavu o alpskom terroire a salzburskom regióne. Döllerer pečie fenikel v ľadovcovom výbruse z Grossglockneru, servíruje salzburskú variáciu svätojakubských mušlí z hovädzej špiku alebo cituje kuchyňu, ktorú spoznal ako dieťa u svojej starej mamy na pasienkoch.

Ak to pomôže jedlu, pri ojedinelých pokrmoch sa do Döllererovej kuchyne dostane aj niekoľko málo surovín zďaleka. Napríklad vločky bonito alebo trochu miso. Dogmy sú často zlé pre chuť, preto v Gollingu nemajú miesto. Hlavná myšlienka tým neutrpí.

„Medzitým sme urobili ďalší krok a sami sa vydávame hľadať suroviny a produkty, ktoré nám dáva alpská rozmanitosť hôr. Sme svojimi vlastnými lovcami potravín. Zároveň sa zaoberáme kulinárskymi tradíciami okolo jedla. Čo v Alpách vždy bolo a čo sa z toho dá dnes urobiť? Niečo sa dá pripraviť tak, ako to bolo vždy. Iné veci sa dajú prezentovať v nových súvislostiach.“ Dostatok priestoru je preto v knihe „Cuisine Alpine“ venovaný farmárom, záhradníkom, chovateľom rýb, syrárom, pekárom, poľovníkom a výrobcom, ktorým Andreas Döllerer roky dôveruje. Zásadná je úloha legendárneho mäsiarstva pod vedením Raimunda Döllerera.

S mnohým, čo tvorí pôvab Álp, má konanie a tvorba ľudí len okrajový súvis. Nekultivujeme ich – divoko rastúce rastliny, bylinky, plody a zver. Len ich nechávame žiť. A potom sa vydáme na cestu, aby sme ich zbierali, trhali alebo lovili a ochutnali ich horké, korenisté, sladké a zemité arómy.

Diskusia o tom, či je srnčie alebo kamzíčie mäso skutočne „bio“, je v tomto kontexte úsmevná. „Niektorí z nás sa už od životného prostredia svojich potravín vzdialili natoľko, že nechápu, že niečo, čo nie je šľachtené, logicky nemôže byť ani biologické, biodynamické alebo mať certifikáciu Demeter.

Kto vidí a číta reportáže o krajine a ľuďoch, rozumie oveľa lepšie aj príslušným receptom, dokáže doslova ochutnať, koľko arómy a energie sa skrýva v tuku taurínskeho jahňaťa, ktoré vzniklo zo života na pasienkoch.

Reportáže vyhotovili dvaja osvedčení gurmánski profesionáli, ktorí žijú v meste a precestovali už mnoho kulinársky zaujímavých regiónov: Joerg Lehmann pracuje v Berlíne a Paríži, patrí k najuznávanejším food-fotografom v nemecky hovoriacom priestore a veľkú kompetenciu dokazuje aj pri foodstylingu. Preto cestoval do Gollingu rovno s niekoľkými kuframi plnými náčinia a bol vždy prvý, kto štartoval na reportáže na nejednu pastvinu. Autor Alexander Rabl, nemenej skúsený, bol v skorých ranných hodinách vždy druhý, ale k špičkovému výkonu sa vybičoval vtedy, keď išlo o to, adekvátne opísať výrobcov aj pokrmy a správne interpretovať myšlienky Andreasa Döllerera. Predstavte si to napríklad na tejto krátkej ukážke o pečenom teľacom mozgu s patričným vtipom: „Ľudia sa často neodvážia na mozog a potom sa pýtajú: Ako to chutí, ako sa to dá opísať? Mozog sa bohužiaľ vymyká akémukoľvek opisu. Keby sme povedali: nadýchaný ako puding a elegantný ako chodec v bielom ľanovom obleku, vysmiali by nás a označili za bezmozgov.“

Naše úplne subjektívne odporúčanie, ak máte záujem o viac takéhoto „mozgového potenciálu“: kúpte si ju – koniec koncov, kniha bola vydaná v edícii A la Carte.

Andreas Döllerer – Cuisine Alpine

300 strán, pevná väzba v puzdre.
S textami od Alexandra Rabla, fotografie a styling Joerg Lehmann.
Edition A la Carte,
60,- €
ISBN 978-3902469-63-2
Dostupná aj v anglickom jazyku
ISBN 978-3-902469-64-9
www.alacarte.at

Ocenenia pre knihu Andreas Döllerer's Alpine Cuisine

Kniha „Alpine Cuisine“ od Andreasa Döllerera, ktorá vyšla v edícii A la Carte, bola nedávno ocenená v dvoch súťažiach.

Kniha bola ocenená striebornou medailou GAD – Gastronomickou akadémiou Nemecka (Gastronomische Akademie Deutschlands E.V.). GAD vyhlásila súťaž tento rok už po 50. raz a ide o jedno z najsledovanejších podujatí na okraji Frankfurtského knižného veľtrhu. Každoročne sa na ňom zúčastňuje približne 50 európskych vydavateľstiev s takmer všetkými nemecky písanými novinkami na témy jedlo, nápoje, varenie a stolovanie.

Rada pre dizajn (Rat für Formgebung) ocenila knihu v rámci German Design Award 2017 vyznamenaním Special Mention v kategórii „Editorial“.

O textové spracovanie knihy sa postaral Alexander Rabl, o grafiku Herbert Winkler, o fotografie Jörg Lehmann.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!