Sú to hrdinovia, tí Fíni. Zatiaľ čo my už máme jar predo dvermi, oni tam hore na severe musia na miernejšie podnebie ešte nejaký čas čakať. Už v októbri sa v helsinskom prístave z mora dvíhajú studené hmlisté opary a ľadoborce sú v pohotovosti. Až do konca apríla treba počítať s nehostinnými poveternostnými podmienkami. Zostať v tejto situácii dobrej mysle je každodenné umenie. To, že Fíni sa pritom vo všetkých prieskumoch sebahodnotenia radia k najšťastnejším ľuďom, môže súvisieť aj s novým životným pocitom v Helsinkách. Mesto bolo desaťročia doslova udusené a paralyzované konzervatívnou byrokraciou. Mladý, mestský život, ako napríklad v čulom, rovnako veľkom Kodani, možno teraz nájsť v náznakoch aj v centre fínskej metropoly – s tým rozdielom, že tu ešte žiadne obrovské skupiny turistov nezabraňujú každej individualite. A ak áno, človek by mohol stále utiecť na jeden z 300 ostrovov, ktoré obklopujú Helsinky.
Fínsko je predsa aj národom údajne 190 000 jazier. Najnovšie a najnápadnejšie jazero sa nachádza v helsinskom prístavnom bazéne. V areáli Allas Sea Pool, definovanom drevenými stenami a s pridruženým barom, sa v lete i v zime osviežuje publikum pozostávajúce z bradatých start-up hipstrov a turistov, buď v bazéne s vodou z Baltského mora alebo pri bare. Cool miesto, na ktorom sa všetci Fíni zhodnú, že pred pár rokmi by bolo nemožné získať úradné povolenie.
Mnohé tiene minulosti pôsobia dodnes. Napríklad tie ruských okupantov, ktorí v mnohých helsinských uliciach zanechali horko-morbídnu atmosféru. Alebo aj úpadok Nokie spustený Apple iPhone, ktorý z hrdého národa číslo 1 v mobilných telefónoch urobil za pár rokov priemernú telekomunikačnú spoločnosť. Digitálne prvenstvo Fíni mimochodom získali späť pomocou mobilných hier. Angry Birds, mobilná hra o vajíčka kradnúcich prasiatkach a nahnevaných vtákoch z Fínska, je s takmer štyrmi miliardami stiahnutí úspešnejšia ako ktorákoľvek iná na svete.
Reštaurácia Grön, ktorú prevádzkujú Toni Kostian a Lauri Kähkönen, sa považuje za jednu z najlepších v Helsinkách a zároveň za vzorový príklad modernej fínskej špičkovej gastronómie.
Šéfkuchár Toni Kostian totiž všetko závisí od aktuálne dostupných regionálnych produktov. „Produce-driven restaurant“ sa tomu hovorí tu. „Krátke sezóny sú skutočnou výzvou. Sústredíme sa na všetky druhy konzervovania: lesné huby, zeleninu, divoké bylinky a bobuľoviny. To je jediný spôsob, ako mať v chladných zimných mesiacoch zaujímavé prísady.“
Vo Fínsku môže zimná sezóna trvať dlhšie ako šesť mesiacov – od konca októbra až do mája. Kto má tak dlho zimu, prežíva leto o to intenzívnejšie. Tak či onak, pri takýchto klimatických podmienkach má vynaliezavé skladovanie zásob mimoriadny význam. Inde môže byť fermentácia v kuchyni umeleckou disciplínou, tu je to povinnosť.
„Grön“ znamená zelený a táto farba v Gröne pochádza často zo šťavelu. V nejednom pokrme možno doslova cítiť chlorofyl rastliny. Toni Kostian má pritom sezónny prístup: „Na začiatku roka je chuť menej kyslá než na konci vegetačného obdobia, keď je obsah kyselín už taký vysoký, že si človek myslí, že ide o inú rastlinu.“
Keď kuchyňa Grön naservíruje topinambur s nakladanými kvetmi bazy a zelerovou bottargou, človek vie, prečo sú úhľadné pokrmy, ako je tento, hodné hviezdy v sprievodcovi Michelin. Skutočne vynikajúcim jedlom bola dusená červená kapusta, ktorá bola navrstvená duseným jahňacím mäsom, grilovanou cibuľou a čiernou hľuzovkou. Veľmi individuálny, srdečný a zároveň elegantný hlavný chod. Najneskôr vtedy sa rozplynie aj počiatočné podráždenie z atmosféry, ktorá človeku s otvorenou malou kuchyňou, niekoľkými stolmi a skôr priemerným interiérom pripomína skôr bistro-scénu v kaviarni.
Formálne veci nemajú ani vo veľkomeste príliš veľký význam. Skôr to vyzerá tak, akoby celé Helsinky objímali prírodu a vychutnávali si jej plody v lete v nespočetných stánkoch s jedlom (food trucks).
Fíni vyrastajú s hlbokými vedomosťami o prírode. Málokto nevie pri prechádzke lesom rozpoznať väčšinu jedlých rastlín, bobúľ a húb. Zber je jedným z obľúbených koníčkov mnohých Fínov a vďaka takzvanému „každému právu“ (Allemansrätten) môže ísť každý zberať kdekoľvek – okrem niekoľkých oblastí so zákazom, ako sú prírodné rezervácie a vojenské objekty. V sezóne je toľko čučoriedok a kuriatok, že takmer žiadny kuchár nevie, čo s nimi robiť.
K známym špičkovým hotelom ako Kämp, Radisson Blu Plaza, Sokos a Grand Marina pribudla začiatkom leta 2018 nová špičková adresa v centre mesta: St. George. Okrem mimoriadne príjemných izieb a suít je pôsobivá aj umelecká zbierka hotela s viac ako 300 exponátmi, ktorá sa môže merať s top galériami. Najvýznamnejšie dielo pochádza od čínskeho umelca Aj Wej-weja a víta hostí vo vstupnom priestore: vznášajúci sa viaclavý drak Tianwu je vyrobený z bambusu a zahalený do bieleho hodvábu.
Pre reštauráciu Andrea stavili majitelia St. George na turecko-stredomorskú kuchyňu, čo je pre Helsinky celkom exotický koncept. Vlastná hlavná reštaurácia šéfkuchára Mehmeta Gürsa sa volá Mikla a nachádza sa v Istanbule na streche hotela Marmara Pera. Gürs sa považuje za znovuobjaviteľa anatólskej kuchyne, jej tradíciu dopĺňa modernými prvkami, čo mu prinieslo aj zodpovedajúcu medzinárodnú pozornosť, napr. umiestneniami v zozname The World’s 50 Best Restaurant. Gürs sa narodil vo Fínsku ako syn fínsko-švédskej matky a tureckého otca. Teraz kráča medzi oboma svetmi, ktoré mu ponúkajú viac spoločných čŕt, než je skutočne daná jazyková príbuznosť medzi fínčinou a turečtinou – kto sa pozrie na tie dlhočizné slovené monštrá, okamžite uvidí podobnosti. „Nähdään myöhemmin“ napríklad znamená vo fínčine „uvidíme sa neskôr“.
Andrea v Helsinkách prináša pozoruhodnú interpretáciu teplých a studených tureckých meze, pri ktorých marinovaný baltský sleď, hummus a grilovaný hovädzí jazyk vytvárajú celkom špeciálnu kompozíciu menu. Podáva sa v strede stola s konceptom zdieľania, väčšina chutí je ladená skôr zdržanlivo škandinávsky. U miestneho publika je táto 90-miestna reštaurácia skutočným hitom.
Palace Restaurant tróni od roku 1952 nad helsinským prístavom. Zo strešnej terasy na desiatom poschodí ponúka najlepší výhľad na mesto, na trh pod ním a prístaviská, a robí z každého hosťa takpovediac prístavného majstra. Od rekonštrukcie a znovuotvorenia koncom roka 2017 chce Palace znateľne plniť funkciu majáka pre fínsku vysokú kuchyňu. Šéfkuchár Eero Vottonen je skúsený a vášnivý kuchár, ktorý si pri všetkej rozumnosti dovolí aj kúsok šialenstva. To bola napríklad účasť na Bocuse d’Or 2015. Zhruba 3 500 potrebných pracovných hodín na tréning a súťaž, ako aj všetky potrebné zdroje financoval bez významných sponzorov. Vottonen v tom čase minul veľkú časť rodinného dedičstva. Aj keď veľké víťazstvo neprišlo, išiel by do toho dobrodružstva znova. Teraz sa výzva volá jednoducho Palace-Restaurant.
Oslavuje ľahkú, veľmi elegantnú a vizuálne celkom atraktívnu líniu kuchyne. Nič nepôsobí ťažko, dôraz sa kladie na regionálne prísady. Pravdaže, nič z toho nie je ani revolučne nové. Kuchyňa je každopádne bezchybná, ako dokazujú napríklad hrebenatky s trochou kapusty a kuracím vývarom, kaleráb s mušľami alebo ako T-bone na kosti upečený kambala s hľuzovkami a artičokovou omáčkou. Všetko presne tak, ako to majú radi skôr konzervatívni hostia a kritici. Dobré vyhliadky teda, nielen na prístav, ale aj na tanieri.
Čo fínska príroda a poľnohospodárstvo prinášajú, možno vidieť reprezentatívne v tržnici Kauppatori priamo v prístave. Podľa sezóny regionálna ponuka enormne kolíše. Čerstvá zelenina je na trhu napríklad len približne pol roka, potom všetko zmizne pod ľadovou snehovou prikrývkou. Keď je však leto, rast prebieha rýchlo. Zemiaky napríklad rastú v obdobiach s 24-hodinovým denným svetlom nesmierne rýchlo. Ryby a morské plody pochádzajú väčšinou z Nórska. Len odtiaľ je v Škandinávii skutočne zaručená kvalita jedna-á. Fínske more je pri kvalite vody skôr problematické a aj Švédi a Dáni majú voči svojim morským oblastiam určité výhrady.
Bioprodukty si fínski šéfkuchári síce vážia, ale lepšie dostupné a žiadanejšie je všetko, čo je „divoké“ – čo okrem húb, bobúľ a byliniek zahŕňa aj všetky možné divé zvieratá od rýb až po medvede. S bio certifikáciou to tam kvôli nedostatku možností kontroly ohľadom vymedzenej oblasti a krmív atď. vyzerá síce zle, ale produkty sú mimoriadne atraktívne. Napríklad divé vtáctvo sa považuje za jednu z možných budúcich produktových priorít vo Fínsku.
Kačka, ktorú Filip Langhoff pripravuje v reštaurácii Ask, je nádherný divý exemplár, prsia z nej sú upečené tak starostlivo, že sa pri tom vytvára konzistencia, ktorá pripomína najjemnejšiu pečeň. Langhoff kedysi pracoval v El Bulli Ferrana Adriu. Prehnané technické nasadenie v Asku nie je badateľné, ale určite perfektné remeslo na najvyššej úrovni, napríklad pri konfitovanom kačacom žĺtku s lesnými hubami a žihľavou. Spolumajiteľka Linda Stenman-Langhoff sa stará o vhodné, perfektne zladené vína, často a rada z biodynamických fariem a nejedna z nich aj z Rakúska. Útulnú jedáleň s 26 miestami obsluhujú obaja sami, šéfkuchár mnohé jedlá vysvetľuje osobne pri stole.
V Asku je každý šalát, každý detail malým majstrovským dielom, napríklad precízne uzlíky z pažítky okolo každej kytice byliniek. A predsa človek aj pri takomto špičkovom menu pochybuje o nie práve variabilnej fínskej regionálnej dogme. Vždy a všade zabezpečuje mrkva sladkosť, šťavel a rakytník kyslosť, pred v celku pečeným zelerom sa v Helsinkách človek neschová tak ako v Rakúsku pred červenou repou.
Reštaurácia Ora od Sasua Laukkonena sa nachádza v štvrti, ktorá architektonicky pripomína viedenské ulice s obecnými bytovkami z päťdesiatych rokov. Kuchyňa je otvorená, hosťovská miestnosť malá, možno s dvadsiatimi miestami. Malý je aj výber jedál, viac ako jedno menu sa neponúka. Každý jeden pokrm v sebe skrýva obrovský myšlienkový potenciál. Napríklad marinované losie mäso, ktoré svojou konzistenciou pripomína gravlax, náročne skonštruovaný mrkvový pokrm s prekvapivými kávovými arómami alebo jahňacie ako hlavný chod, pri ktorom sa sous-vide mäso stáva nakoniec vedľajšou vecou – pretože v centre pozornosti je netušene elegantná krémová kapustová omáčka a zemiak plnený syrom.
Právom udelená hviezda Michelin láka zrejme aj hostí, ktorí by pri pohľade na jednoduchú atmosféru mohli ohŕňať nosom.
Reštaurácia v suteréne sa volá Inari. Vo Fínsku je to názov veľkej, takmer neobývanej oblasti v Laponsku. V japonskom šintoizme sa Inari označuje božstvo zodpovedné za dobré jedlo a blahobyt, čo v Japonsku zahŕňa aj oblasti plodnosti a ryže. To, že Inari sa rado zobrazuje v podobe dvoch bielych líšok, potom nakoniec zapadá do škandinávskeho obrazu a s touto dvojsmyselnosťou je to celkom zamýšľané.
Majitelia Inari, šéfkuchár Kim Mikkola a jeho americko-kórejská manželka Evelyn Kim, sa vo svojej kuchyni hrajú so škandinávskymi a ázijskými akcentmi tak grandiózne, že sa nenápadná suterénna reštaurácia v štvrti Punavuori stala v najkratšom čase najvyhľadávanejšou reštauráciou mesta. Na začiatok sa servíruje čerstvo marinovaný síh veľmi čisto a redukovane v zelenej, osviežujúco kyslej bylinkovej omáčke. Sušené paradajky, sečuánske korenie a chrenová pena oživujú aj ten najunavenejší jazyk. Kurací aspik a rôzne huby tvoria pokrm, ktorý spája napínavé textúrne varianty a prináša aj dostatok umami. Na inom tanieri tvoria maslová tekvica a riasy, spojené s tekvicovo-misovou omáčkou s trochou tekvicového oleja, napínavú a pestrú alianciu. Podávajú sa výlučne päť- alebo sedemchodové prekvapivé menu. Takmer každý chod sa podáva v malých miskách alebo hlbokých tanieroch a obsahuje jednu alebo viac vlastných nakladaných zelenín. Pôsobia elegantne a sú dochutené viac do sladka než nútene kyslo.
Kim Mikkola a Evelyn Kim pracovali päť rokov v Noma a boli pri všetkých zahraničných hosťovaniach, ako v Austrálii a Mexiku. Inari si vytvorili úplne podľa svojich osobných predstáv za vlastné peniaze: „Pre takýto projekt nenájdete žiadnych investorov, tí chcú len bežný mainstream a istý výnos.“ Úsilie je v každom detaile. Taniere, misky a poháre sú špeciálne vyrobené na zákazku. Stoličky nasledujú dizajn Arneho Jacobsena.
Podľa sezóny a situácie na trhu môže menu prebehnúť aj vegetariánsky. Inari sa dá len ťažko zaškatuľkovať. „Pracovali sme už s toľkými rôznymi produktmi, že takzvaná fúzia je pre nás úplne normálna.“
Ask
www.restaurantask.com
V malej a útulnej reštaurácii vás veľmi osobne pohostia Filip Langhoff a jeho manželka. Špičková nová fínska kuchyňa, rada doplnená o prírodné vína z celého sveta.
Palace
www.palacerestaurant.fi
Jedna z prvých adries pre fine dining v luxusnom prostredí. Eero Vottonen tu servíruje všetko, čo je dobré a drahé. Výhľad na prístav je vítanou ozdobou.
Ora
www.orarestaurant.fi
Kuchyňa Sasua Laukkonena je nesmierne nápaditá v príprave. Žiadny iný kuchár v Helsinkách neprepája tak umne medzinárodnú klasiku s fínskym regionalizmom. Prostredie je v porovnaní s kuchyňou jednoduché.
Grön
www.restaurantgron.com
„Grön“ znamená zelený a ponuka jedál tu je skutočne dosť zeleninová. Reštaurácia Toniho Kostiana a Lauriho Kähkönena sa považuje za jednu z najlepších, ak chcete vyskúšať modernú, súčasnú kuchyňu Fínska.
Inari
www.ravintolainari.fi
Nový favorit všetkých helsinských gurmánov. Šéfkuchár Kim Mikkola a jeho americko-kórejská manželka Evelyn Kim sa vo svojej kuchyni veľmi umne hrajú so škandinávskymi a ázijskými akcentmi.
Andrea
www.andreahelsinki.com
Mehmet Gürs, rodák z Fínska s tureckým pozadím, zodpovedá za turecko-stredomorský kuchársky koncept reštaurácie v novom hoteli St. George. Odvážny rozkrok medzi Helsinkami a Istanbulom vychádza prekvapivo dobre.