A-La-Carte

Otázka polohy (2021/5)

Polohové, pôvodové alebo Cru kávové zrná sú považované za vrchol citlivého pôžitku z kávy. A samozrejme aj za veľký biznis.


Kávové zrná za 3 000 dolárov za kilo? Áno, existujú, hoci zriedkavo. Ale aj 300 dolárov za kilo kávy sa dá zaplatiť, ak človek chce, dokonca pomerne často. Cenové rebríčky „najdrahších“, „najcennejších“ a inak superlatívnych káv sa posúvajú z jedného kávového blogu na druhý.

V skutočnosti zohrávali pôvody v kávovom biznise, samozrejme, vždy rozhodujúcu úlohu. Predvídateľná kvalita a typickosť boli a sú rozhodujúce pre to, aby bolo možné ponúkať konzistentné zmesi. Santos z Brazílie pre telo a lieskovoorieškový základ, Tarrazu z Kostariky pre komplexnú hru chutí, indický Malabar pre tmavé čokoládové akcenty a Sidamo alebo Yirgacheffe z Etiópie sa potom postarajú o kvetinovo-ovocné nuansy.

A ak to malo byť niečo naozaj výnimočné, potom to mohli byť zrná, ktoré už celé desaťročia alebo storočia prinášali mimoriadnu kvalitu. Kvôli osobitným pôdam, osobitnej klíme, ktorá ich necháva pomaly dozrievať, kvôli špeciálnej odrode, výnimočnej, vzácnej a preto drahej. Tou najznámejšou je určite Jamaica Blue Mountain, karibské zrno Arabica, ktoré už dlho pred vynálezom trendu Third Wave presviedčalo svojou jemnou chuťou a nízkym obsahom horkých látok. Jamaica Blue Mountain sa s približne 200 eurami za kilo radí na jednej strane k najdrahším z týchto „klasických“ káv z konkrétnych polôh, môže sa však skutočne označiť za „Cru“, pretože podmienky pôvodu a výroby – vypestovaná v nadmorskej výške medzi 910 a 1 700 metrami na sopečných svahoch v štyroch regiónoch na východe Jamajky – sú kontrolované štátnymi orgánmi.

Aj Kona z dvoch havajských oblastí Hualalai a Mauna Loa na Big Island je taký prípad: kultivovaná od 19. storočia, extrémne geologické a klimatické podmienky a mimoriadne nízke množstvo (v súčasnosti navyše ohrozená kávovníkom brazílskym, ako aj takzvanou „kávovou hrdzou“, plesňovým ochorením) sa starajú o ceny za kilo až do 150 eur.

To, samozrejme, vytvára motiváciu. Na jednej strane falšovať prestížne kávy z konkrétnych polôh, ako napríklad v prípade Michaela Nortona z Berkeley, ktorý bol v roku 1996 obvinený z predaja stredoamerickej kávy ako Kona; v roku 2000 sa priznal. Na druhej strane jednoducho vymýšľať prestížne kávové Crus a dávať nepochybne dobrej káve zvučné mená fariem a haciend, nákladne ju baliť do kartónov, opatrovať ju fantazijnou klasifikáciou ako „Premier Grand Cru“ alebo hneď „Gran Café Grand Cru Premier Grand Cru“ a žiadať za 250 gramov 770 dolárov. Je to, samozrejme, úplne absurdné, ale aj takto sa dá dostať do rebríčkov.

To sú „marketingové Crus“, hovorí Karl Heissenberger z Grazu, ktorý 40 rokov pôsobí v obchode s čajom a kávou, kávy pre ľudí, ktorí si kupujú aj Kopi Luwak alebo Black Ivory (kávové zrná vylúčené slonmi v Thajsku, s cenou 2 300 eur za kilo momentálne líder všetkých cenových rebríčkov). Tieto ho však nezaujímajú, hrdý je na to, že môže ponúknuť jednu z tých veľmi špeciálnych „klasických“ káv, a to konkrétne Galapagos v kvalite Peaberry. Galapagos kávy sa všeobecne považujú za extrémne vzácne, „Peaberries“ – namiesto dvoch plochých zŕn sa v kávovej čerešni v dôsledku genetickej mutácie u niektorých rastlín nachádza len jedno malé guľaté zrno, v ktorom sa koncentruje aróma z dvoch zŕn – sú takpovediac supervzácne. K tomu treba pripočítať fakt, že na Galapágoch je povolené len ekologické poľnohospodárstvo, takže bobule kvôli chladným nociam dozrievajú pomaly a zbierajú sa len raz ročne, „splnený sen!“, jasá Heissenberger.

To sú „marketingové Crus“, hovorí Karl Heissenberger z Grazu, ktorý 40 rokov pôsobí v obchode s čajom a kávou, kávy pre ľudí, ktorí si kupujú aj Kopi Luwak alebo Black Ivory (kávové zrná vylúčené slonmi v Thajsku, s cenou 2 300 eur za kilo momentálne líder všetkých cenových rebríčkov). Tieto ho však nezaujímajú, hrdý je na to, že môže ponúknuť jednu z tých veľmi špeciálnych „klasických“ káv, a to konkrétne Galapagos v kvalite Peaberry. Galapagos kávy sa všeobecne považujú za extrémne vzácne, „Peaberries“ – namiesto dvoch plochých zŕn sa v kávovej čerešni v dôsledku genetickej mutácie u niektorých rastlín nachádza len jedno malé guľaté zrno, v ktorom sa koncentruje aróma z dvoch zŕn – sú takpovediac supervzácne. K tomu treba pripočítať fakt, že na Galapágoch je povolené len ekologické poľnohospodárstvo, takže bobule kvôli chladným nociam dozrievajú pomaly a zbierajú sa len raz ročne, „splnený sen!“, jasá Heissenberger.

Foto: GettyImages. Na ostrove Svätá Helena nielenže zomrel Napoleon, ale na sopečných svahoch tu s ročnou produkciou asi 300 kíl rastie jedna z najvzácnejších – a tým aj najcennejších – káv Arabica na svete. Okrem toho je navyše veľmi dobrá.

S rozmachom kávového trhu, s túžbou po niečom výnimočnom a vzácnom sa však na trhu, samozrejme, objavili aj noví hráči. Giganti ako Starbucks napríklad alebo finančne silné obchodné domy z Japonska. A zatiaľ čo sa Karl Heissenberger ešte stále cíti v bezpečí a hovorí: „veď oni kupujú len veľké šarže, malé, skutočne špeciálne polohy nie sú pre Starbucks zaujímavé“, kávový koncern spustil líniu s názvom Starbucks Reserve a v jej rámci sériu Micro Lots. A na to nie je pre giganta zo Seattlu priveľa ani sto kíl z atlantického ostrova Svätá Helena – tretina tamojšej celkovej produkcie, teda jedna z najvzácnejších káv na svete. Za 250 gramov zaplatí zákazník Starbucks 80 dolárov.

Podujatia ako degustácie a aukcie Cup of Excellence, ktoré sa konajú v takmer všetkých producentských krajinách a ktoré v roku 1999 založila skupina nezávislých kávových odborníkov v skutočnosti preto, aby dali malovýrobcom možnosť prezentácie mimo zaužívaných obchodných kanálov, hrajú koncernom do karát. Pretože len čo káva dosiahne fantastický počet bodov a je navyše krásne vzácna, zdvihnú ruku zástupcovia Starbucks alebo japonský obchodník s kávou. „Pri absurdne vysokom skóre môže stáť kilo hneď pár stoviek dolárov,“ vie Tobias Radinger, nezávislý malopražiarnik a majiteľ Kaffeefabrik vo Viedni, „nechcem vedieť, koľko stojí potom šálka v Japonsku.“

Tieto hype kávy sú potom každopádne tak drahé, že ho aj tak nezaujímajú, hovorí Radinger, „ale v kategórii pod nimi si nezávislí pražiari ako my a Starbucks už občas stúpajú na prsty“. Pretože nakoniec, veľké pražiarne – v Rakúsku ponúka napríklad aj Meinl odnedávna sériu s prívlastkom malopražiarní s názvom Just Roasted – už dávno objavili marketingový potenciál špeciálnej kávy. „To znamená, že sme aspoň niečo urobili správne,“ smeje sa Radinger.

Ale ako na to reagovať, keď finančne silné veľké podniky teraz chcú zrná, pre ktoré malopražiari dvadsať rokov robili marketing? Existujú rôzne stratégie, hovorí Tobias Radinger. Na jednej strane priamy obchod, teda priame obchodovanie s výrobcami a pestovateľskými družstvami, ísť tam, byť na mieste, platiť dobré ceny, pri ďalšej návšteve priniesť kávu a ukázať ľuďom, čo sa dá z ich kávových zŕn urobiť, „to je často veľmi silný argument“. Alebo objavovať úplne nové kávy: Ako mnohé malopražiarne, aj Radinger odoberá zrná od hamburských alebo londýnskych agentúr, ktoré sa špecializujú na hľadanie „najnovšej horúcej novinky“, ale tie prirodzene sledujú aj agenti a brokeri veľkých spoločností. Okrem toho sa dajú aj staré, zabudnuté Crus opäť oživiť alebo dokonca vylepšiť, vie Karl Heissenberger, napríklad vysadením prestížnych odrôd, ako je momentálne extrémne populárna odroda Arabica Gesha, „mladá generácia pestovateľov sa tam stará o dramatické zlepšenie kvality a tí teraz zarábajú trikrát viac než ich otcovia“. Alebo sa človek sústredí na tradičné top destinácie ako Santos alebo Etiópia, ktoré sú pre hype trh nezaujímavé, kde sa ale mimo hlavného prúdu trhu vždy deje niečo skvelé, hovorí Heissenberger. Pripomína nám to všetko trochu svet vína?

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!