Žiadna pochúťka na svete nie je sprevádzaná tak silnými citmi ako zemiaky. Zemiaky sú stelesnením jemného, sýteho blaha. Taký malý, čerstvo uvarený zemiak. Vlastne stačí len soľ a trocha masla, aby sa z neho vykúzlil neprekonateľne jednoduchý pôžitok zo života. A sú dni, kedy má kypré, muškátom voňajúce zemiakové pyré účinok ochrannej, ľahučkej páperovej periny, ktorá nás úspešne chráni pred smútkom na duši a každodenným chladom. Rovnaký účinok má aj zemiaková krémová polievka, ktorá jemne obalí žalúdok i dušu a naladí veľmi, veľmi mierumilovne. Erdäpfel – to je nežné, láskyplné rakúske označenie pre zemiaky. Slovo Kartoffel vzniklo z Tartuffel – hľuzovka. A s tým zemiaky, okrem toho, že rastú v zemi, naozaj nemajú nič spoločné. Erdapfel, Pomme de terre – to je oveľa úprimnejšie a sebavedomejšie.
V Južnej Amerike patril zemiak už viac ako 2 000 rokov ku kulinárskemu každodennému životu. Krištofovi Kolumbovi vďačíme za to, že nám v polovici 16. storočia priniesol „zlato Inkov“ do Európy. S hľuzou sa nikto nechcel skamarátiť, v časoch hladu boli zemiaky často jedinou, nie príliš obľúbenou potravinou. Nikto nemal ani ingrediencie, ani chuť urobiť zo zemiakov niečo, čo by uspokojilo aj chuťové bunky. Vyžadovalo si to láskyplné zaobchádzanie, aby sa stali nanajvýš žiaducimi. A možno im dokonca dodať erotický nádych, ako dokázal „vzťah pri pečených zemiakoch“ medzi vyhladovanými vojakmi a vojnovými nevestami s nepatrnými zásobami.
Friedrich II. počas tridsaťročnej vojny nariadil ich pestovanie a hrozil neposlušným dokonca odrezaním uší a nosa, ale to len posilnilo odpor k jedlu chudobných. Oveľa šikovnejšie to urobil francúzsky lekárnik Parmentier, ktorý zo zemiakov navaril chutnú zemiakovo-pórovú polievku, ktorá dodnes nesie jeho meno. V rovnakom čase poslal prešibaný reklamný stratég kvety a hľuzy rastliny Ľudovítovi XVI., ktorý si nielen nechal servírovať polievku, ale počas dvorného bálu ozdobil dekolt svojej manželky Márie Antoinetty dekoratívnymi zemiakovými kvetmi – s výsledkom, že vypukla priam zemiaková mánia a polievka Parmentier sa stala populárnou. Čoskoro sa kuchári šľachtických domov chopili vytúženej hľuzy a to bol začiatok strmého vzostupu zatracovaného produktu. To opäť dokazuje, že ľsťou a láskou sa dosiahne viac ako kázňami a rozkazmi. Pri zemiakoch – a vôbec.
Jedlo chudobných, ktoré mnohým ľuďom v posledných storočiach pomohlo prežiť hladomory, sa dostávalo čoraz viac do nemilosti. V povojnovom období mali ľudia zemiakov dosť a obrátili sa k iným potravinám. Spoznali iné krajiny a stravovacie návyky, zemiaky vyšli z módy. To, že boli považované za „priberacie“, dodatočne podkopalo ich reputáciu. Že majú zemiakové jedlá dnes opäť úplne iné renomé, možno vyčítať z jemných variantov, ktoré servírujú špičkoví kuchári: Alain Weissgerber z reštaurácie Taubenkobel servíruje ako pozdrav z kuchyne rané zemiaky pečené v hline. Alebo spomeňme v sene pečené zemiaky Any Roš, ktoré servíruje s ligurčekovým maslom a hubovým vývarom. Alebo Signature Dish Josefa Steffnera v Mesnerhaus: zemiakové pyré so žĺtkovým krémom a kaviárom. A netreba zabudnúť na legendárne kaviárové vajce Lisl Wagner-Bacher. Vypražené, pečené vajce korunované kaviárom. A aby nespadlo, tróni na krúžku zo senzačne dobrého zemiakového pyré. So žmurknutím okom sa kedysi hral Christian Petz: vložil medzi dva tenké zemiakové plátky lístok petržlenu a vypražil ho v tuku.
Žiadny zemiak nie je ako druhý. „V Rakúsku je v súčasnosti registrovaných medzi 50 a 60 odrodami zemiakov. Ale len osem až desať odrôd sa dostane k spotrebiteľom cez veľké obchodné reťazce,“ vie Michael Bauer, poľnohospodár z vášne. Jedným z kritérií je totiž to, ako dobre sa tovar prezentuje v regáli. Odroda môže byť chuťovo veľmi dobrá, ale ak sa nedá skladovať, nepresadí sa. „V našom malom podniku pestujeme len tri odrody. Varné typy Annabelle a Valdivia, ako aj múčnatý typ Agria.“ Bauerov rodinný podnik je nielen dvorným dodávateľom domácich špičkových reštaurácií, ale aj zdrojom mnohých zeleninových trendov posledného štvrťstoročia. Waltraud a Michael Bauerovci vypestovali už 45 odrôd paradajok, keď boli paradajkové rarity v supermarkete ešte nemysliteľné, a vytvorili si svojimi raritami zázemie mimo priemyselnej výroby.
„Neexistuje takmer žiadna zelenina, ktorá je tak všestranne použiteľná, dostupná po celý rok a zároveň predstavuje veľmi zdravú a obľúbenú sýtu prílohu,“ hovorí Silvio Nickol z gurmánskej reštaurácie v Palais Coburg a pokračuje: „Či už pripravené na slano alebo na sladko, dajú sa variť, vyprážať, suflovať, zapekať, spracovať do polievok, na trhance, nákypy, šaláty, omáčky, halušky (gnocchi), paštéty, knedle, guláš atď.“
Fascinujúce, ako ľahko preberajú stále nové arómy a predsa si zachovávajú svoju charakteristickú chuť. Príprava si vyžaduje veľa času, zemiaky sú vysoko citlivá lahôdka. Ak chcete, aby vynikli všetky ich vlastnosti, sú veľmi prácne. „Začína to nákupom, správnym výberom odrody zemiakov, skladovaním, vedomosťami o ich citlivosti na chlad, prípravou na príslušné jedlá. Musíte ich umyť a vo väčšine prípadov – uvarené alebo surové – ošúpať. Pri knedliach a kroketách sa musí vyrobiť cesto, ktoré sa musí čo najskôr spracovať. Ak ostane stáť, zvodnatie a zošedne,“ vie Nickol a pokračuje: „So zemiakmi si spájam aj veľmi veľa spomienok na detstvo, malý zemiak v tvare srdca, čerstvo uvarený, práve ošúpaný – ako dieťa som ho dostal v kuchyni od starej mamy a zažil pocit bezpečia.“
Zemiaky sa líšia nielen tvarom, farbou, chuťou a časom dozrievania, ale aj rôznymi vlastnosťami pri varení. Varný typ A (pevné zemiaky) sa v rakúskej kuchyni označujú aj ako „speckig“ (hladké). Pri varení si zachovávajú pevnú štruktúru, zostávajú príjemne vlhké, jemnozrnné, dajú sa dobre krájať na plátky, a preto sú vhodné najmä na prípravu šalátov, opekaných zemiakov a nákypov. Ditta, Annabelle, Sigma, Evita, Kipfler – obzvlášť stará odroda, z ktorej sa dajú pripraviť úžasné, lahodné šaláty. Varný typ B (polopevné zemiaky) majú polopevnú až mierne múčnatú konzistenciu. Používajú sa rovnako ako varný typ A. Typickým predstaviteľom je Bintje. Varný typ C (múčnaté zemiaky), hovorovo označované ako „múčnaté“ zemiaky, ktoré majú väčšinou väčšie hľuzy, majú okrúhly alebo oválny tvar. Pri varení môžu trochu prasknúť alebo sa ľahšie rozpadnúť než tie pevné, zostávajú príjemne vlhké až suché a kvôli vysokému obsahu škrobu sa používajú na prípravu polievok, ciest, placiek, pyré a hranoliek: Hermes, Laura (charakteristická intenzívne červeno sfarbenou šupkou), Agria. —
Spomienka na detstvo
Zemiaky s tvarohom
Recept od Silvia Nickola,
Palais Coburg, Viedeň
Ingrediencie pre 4 osoby
Zemiaky
400 g pevných zemiakov (varný typ A),
ošúpaných a nakrájaných na štvrtiny
30 g masla
1 strúčik cesnaku, roztlačený
1 bobkový list
Muškátový oriešok
Soľ
Tvaroh
80 g tvarohu (40 % tuku)
120 g Crème fraîche (v ideálnom prípade
od Bordier)
trocha soli
Dodatočne
20 ml arganového oleja
10 g pažítky, nasekanej čo najemno
kvety pažítky alebo cesnaku
60 g kaviáru (preferovaný Baerri Caviar N25)
Príprava
Zemiaky: Zemiaky uvarte domäkka v osolenej vode s cesnakom a bobkovým listom. Zemiaky sceďte, nechajte dobre odkvapkať, dajte na plech a nechajte odpariť v predhriatej rúre pri 100 °C na teplovzdušnom programe. Zemiaky „marinujte“ maslom a čerstvo nastrúhaným muškátovým orieškom a udržiavajte teplé v kovovej miske nad vodným kúpeľom.
Tvaroh: Tvaroh zmiešajte s Crème fraîche, osoľte a naplňte do dávkovacej fľaše.
Dokončenie: Zemiaky pretlačte cez lis na zemiaky do krúžku položeného na tanieri a trochu pritlačte. Tvaroh nastriekajte sieťovito cez zemiaky, pokvapkajte trochou arganového oleja, posypte pažítkou a dekoratívne na ne položte jej kvety.
Z kaviáru vytvarujte 15-gramové noky a položte ich navrch. Servírujte teplé.
ADRESY
Silvio Nickol Gourmet Restaurant
Coburgbastei 4, 1010 Viedeň
palais-coburg.com
Zeleninová manufaktúra Bauer
Schulgasse 4B, 2100 Stetten
gemuese-bauer.at