A-La-Carte

French Connection, čistá doktrína (2013/3)

Dnes sú už vzácnosťou. Protirečia každému súčasnému trendu regionality. A predsa existujú: rakúske Bordeaux, vznešené zmesi Cabernet Sauvignon, Merlot, Cabernet franc a nič iné.


Text: Florian Holzer · Fotografie: Peter M. Mayr

Kto si zakladá na svojej povesti, vyrába Frankovku modrú (Blaufränkisch). Staré vinice, bridlica, rula, vápenec. Dobre, alebo Svätovavrinecké (St. Laurent), staré vinice, bridlica, rula, vápenec, pokojne aj opuka alebo antimonit. A cuvée je samozrejme tiež vždy v kurze, najmä s Frankovkou, Svätovavrineckým a Zweigeltom zo starých viníc a z kamenistých polôh (bridlica, rula …). Tam sa potom môže pridať aj trochu Syrah kvôli pálčivému korenistému charakteru, trochu Merlotu kvôli sladkej plnosti, Cabernet franc kvôli zemitej tmavo-bobuľovej chuti. Cabernet Sauvignon? Ale len trošku. A radšej to ani nepísať na etiketu. Kvôli ABC („anything but Cabernet“ – všetko, len nie Cabernet).

Časy, keď bol Cabernet Sauvignon hviezdou domáceho portfólia červených vín, sú po prvé dávno preč a po druhé trvali len veľmi krátko. V polovici a na konci 80. rokov sa v rámci všeobecnej horúčky po červenom víne vysádzal takmer všade, vinifikoval sa v takmer každom stupni zrelosti a samozrejme sa ukladal do nových barikových sudov. Čoskoro však prišlo vytriezvenie, že Cabernet Sauvignon v Rakúsku nedosahuje potrebnú gradáciu. Frankovka sa stala hviezdou, Cabernet upadol do zabudnutia, preštepil sa, začal sa pridávať do cuvée v stále menších podieloch, alebo sa ponechal nanajvýš ako odrodová kuriozita.

Len veľmi málo rakúskych červených cuvée, ktoré dodržiavajú originálnu receptúru z oblasti Bordeaux, prežilo dodnes a práve preto si zaslúžia bližší pohľad alebo posúdenie, do akej miery sa títo protagonisti dokážu alebo chcú priblížiť originálu.

Historické exempláre. Sú to napríklad tie, pri ktorých zohráva úlohu určitý historický komponent. Tieto vína sú súčasťou rakúskej histórie červeného vína a svojmu konceptu zostali jednoducho verné. Napríklad Malteser Kommende Mailberg, chladné, korenisté cuvée zo severného Weinviertelu, prvýkrát namiešané v roku 1986. Alebo cuvée O’Dora z kláštorných pivníc v Siegendorfe, uvedené na trh o jedenásť rokov neskôr, obe z vinárstva Lenz Moser.

Alebo je tu cuvée Privatkeller od spoločnosti Schlumberger so svojím veľmi osobitým príbehom. A síce tým, že zakladateľ spoločnosti Robert Schlumberger v roku 1842 v Bad Vöslau vytvoril pravdepodobne prvé červené víno v Rakúsku, aspoň podľa dnešných predstáv: Cabernet Sauvignon, Merlot, Cabernet franc, zrejúce v malých drevených sudoch. Bohužiaľ, žiadne z týchto pôvodných vín sa dnes nezachovalo, ale projekt červeného vína spoločnosť Schlumberger v priebehu desaťročí udržala, „ako záväzok voči histórii“, hovorí hovorca spoločnosti Benedikt Zacherl. Medzi rokmi 1988 a 1989 boli vinohrady kompletne nanovo vysadené, pod značkou „Goldeck“ vyšlo lacnejšie cuvée pre maloobchod, pod značkou „Privatkeller“ cuvée, ktoré bolo vo veľmi obmedzenom množstve vyhradené pre gastronómiu. Pred niekoľkými rokmi sa domáci líder na trhu so sektom pod vedením výrobného riaditeľa Herberta Jagersbergera rozhodol značku Goldeck zrušiť a venovať Privatkelleru viac enologických ambícií.

Odvtedy je toto víno stále lepšie: cuvée pozostáva z dvoch tretín z Cabernet Sauvignon, z jednej tretiny z Merlotu a z niekoľkých percent Cabernet franc. Ročník 2011 dáva svoj podiel Cabernetu veľmi jasne najavo, cítiť papriku a čierne ríbezle (cassis), a ak sa opýtate someliéra Hermanna Botolena, aký pôvod by si s týmto vínom spájal, počujete ho povedať „lacné Bordeaux, Entre-deux-Mèrs a oblasť napravo od neho“, drobivé, vybrúsené taníny, pekné malé Bordeaux, ktoré robí radosť. O úroveň vyššie je umiestnený skvelý ročník 2009, presne definovaný, ostro vybrúsený, hustý, čerstvý, chladný a žiarivý, „bez akýchkoľvek pochýb St. Emilion“, myslí si o ňom Hermann Botolen.

Experimentálne vína. Potom sú tu cuvée, ktoré chcú túto tému pojať predsa len trochu individuálnejšie, resp. interpretovane. Napríklad cuvée Vincent od Willyho Bründlmayera z Langenlois, Cabernet franc a trochu Merlotu (menej ako 15 %), ktoré boli vysadené v polovici 80. rokov na terasách na Heiligensteine. Dnes by sa to asi už neurobilo, na druhej strane nikde nie je napísané, že jedinečná konglomerátová pôda je vhodná len pre Rizling a Veltlínske zelené.

Degustovali sme ročníky 2006, 2008 a 2009. Ročník 2006 pôsobil horúco, trochu ťažkopádne, napadla nám sója a morské riasy, sušené slivky; pri slepej degustácii by sme ho pravdepodobne zaradili niekam do Nového sveta, možno aj do Portugalska. Sója aj pri ročníku 2008, veľa dreva, veľa korenia, pekné, pripomínalo toskánske stolové vína z konca 80. rokov. A potom ročník 2009. Ovocný, krémový, hustý a citeľne minerálny, pretkaný chladným korením, paralelne ľahké čokoládové tóny – skvelé červené víno, vynikajúci Cabernet franc, ďaleko od Bordeaux, o to bližšie k Loire.

Do experimentálnej kategórie by sa dal zaradiť aj „Panta Rhei“: Vinársky projekt, ktorý v roku 2006 odštartovali dvaja producenti hrozna Karl Leiter a Hans Wimmer spolu s Helmutom a Heinzom Velichovcami a Hansom Schwarzom, sa totiž neorientuje na štylistiku odrôd, ale výlučne na terroir St. Georgen. V portfóliu vinárstva sa nachádza aj – prinajmenšom čo sa týka prísad – veľmi klasické bordeauxské cuvée s názvom „Caberhei“, Cabernet Sauvignon, Merlot a Cabernet franc. Čerstvo otvorený chladne korenistý červený víno pôsobí, akoby bolo vyrobené z nejakej zabudnutej autochtónnej odrody, studený popol, kadidlo, ruby port; po niekoľkých dňoch sa otvoria arómy Cabernetu, no stále na tej veľmi chladnej strane.
Rakúske. A existujú tie, ktorých burgenlandský pôvod je nespochybniteľne rozpoznateľný. Napríklad séria „1000er“ od Kurta Feilera z Rustu, vyrábaná od roku 1992: Cabernet franc, Merlot a Cabernet Sauvignon, síce koncipované „medzinárodne“, ale väčšinou jednoznačne Rust. Uhádnuť „1010“ z roku 2004 – zamatové, ale s vysokou kyselinkou – ako víno z Burgenlandu nebolo ťažké, tmavé, horúce „1012“ z roku 2006 pripomínalo skôr Napa-Cab z Oakville.

Ročník 2011 Cablot od Josefa Gagera trochu prekvapuje, pretože u majstra tmavých silných vín by človek skôr očakával ohlasy zo zámoria. Ale nie, cuvée Cabernet Sauvignon-Merlot s maličkosťou 14,5 objemových percent pôsobí síce tmavo-bobuľovito, ale po celú dobu chladne, husto a relatívne jemne. S Bordeaux si Cablot človek aj tak nikdy nepomýli, zato však cítiť čistý stredný Burgenland.

A nakoniec Bela Rex: Albert Gesellmann rozpráva, že jeho otec vysadil Cabernet už v roku 1983. Albert bol začiatkom 90. rokov práve v Južnej Afrike a Kalifornii, práve vtedy bolo dokončené nové vinárstvo Opus One, ktoré ho veľmi zapôsobilo. Vzorom pre vlastný Cabernet však napriek tomu bolo ľavý breh (Bordeaux). Keď v roku 1992 išiel do suda prvý Bela Rex – 80 percent Cabernet Sauvignon zo štrkovej trate Kart, 20 percent Merlot – bolo už jasné, že to nemá byť ani Bordeaux, ani Opus One, „nie bohaté, nie tučné, jednoducho náš región“. A že práve Bordeaux cuvée bolo vtedy najdrahším vínom podniku, sa zmenilo najneskôr v roku 1997 so zavedením „G“ a následne prémiovým Frankovkou „Hochberc“. V Rakúsku sa Bela Rex stále predáva veľmi dobre, prezrádza Albert Gesellmann, medzinárodne je o jeho cuvée však menší záujem, tam sa Frankovka darí oveľa lepšie …

Medzinárodné vína. Ostávajú ešte tri cuvée, ktorým možno len ťažko uprieť vôľu k určitej internacionalite. A celkom zámerne, ako rozpráva Ernst Triebaumer. S červenými vínami medzinárodných odrôd sa dalo v 80. rokoch na degustáciách po celom svete dobre presadiť, keď to s Frankovkou bolo ešte úplne nemysliteľné. Pochopiteľné, ochutnali sme ročník 2004, ktorý ukázal lahodnú, živú chladnosť, čisté čierne ríbezle, „Cabernet as Cabernet can“, ako povedal Hermann Botolen. Na Bordeaux by sme toto „pevné, kompaktné“ víno nutne netipovali, skôr na niektorú z chladných okrajových oblastí Napy, na severné Taliansko alebo možno dokonca do niektorého z horských údolí v Paarli.

Aj Fritz Wieninger mal svoje dôvody, prečo v roku 1985 stavil na Cabernet: vinársky doyen Dr. Helmut Romé totiž vtedy tvrdil, že rakúske červené víno je v zásade na zahodenie a to viedenské obzvlášť. To otca a syna Wieningerovcov vyhecovalo, vysadili niečo drobnozrnné, hrubokožé, čím chceli vplyvnému novinárovi dokázať opak, „a ako zaobchádzať so sudmi, o tom som mal od čias svojho pôsobenia v Kalifornii určitú predstavu“. Wieningerov „Danubis Grand Select“ v súčasnosti kvasí štyri až päť týždňov na rmutu, čo dáva víno, „ktoré ľudia, ktorí majú radi skutočné červené víno, tiež radi pijú“. Wieningerov vzor Cheval Blanc by sme síce nutne nespoznali, na to jednoducho chýba Cabernet franc (Wieninger: „ktorý by ma veľmi lákal“), ale Bordeaux je pri tomto chladno-zamatovom, Cabernetom nesenom, extrémne husto tkanom víne nepochybne nablízku. „Možno to nie je optimálna odroda pre Rakúsko, ale víno má určite svoje miesto. Vinič dozrieva v deviatich z desiatich rokov a o odbyt svojich tritisíc až päťtisíc fliaš sa nemusím báť“, hovorí Fritz Wieninger. Nanovo by však Cabernet a Merlot už nevysádzal.

Absolútnou špeciálnou kapitolou je cuvée Jungenberg z vinárstva Schloss Halbturn. Tu sa totiž pracuje tak blízko k originálu ako nikde inde v Rakúsku – či už ide o zmes odrôd, vinifikáciu alebo cenovú politiku (90 eur).

Bol rok 2001, keď gastronóm a obchodník s vínom Carlo Wolf prijal zákazku premeniť do tej doby nevýznamné zámocké vinárstvo na podnik špičkovej kategórie. A Carlo Wolf pozná Bordeaux ako svoje vlastné boty, roky obchodoval s tými najlepšími vínami odtiaľ, mal podiely v malom vinárstve v Saint-Emilion, vedel, ako sa tam pracuje. A preto si priviedol geológov z Bordeaux, ako aj enológa François Xavier Gaboriauda, vysadil Cabernet franc a Merlot v high-tech záhrade na Joiser Jungenberg a zo stajní barokového zámku urobil pivnicu (chai) podľa vzoru Bordeaux.

Wolf opustil Schloss Halbturn v roku 2005, s ročníkom 2006 prišlo prvé „Cuvée Jungenberg“, odvtedy každý rok až do roku 2009. Na vínnych kartách toto pozoruhodné víno však sotva nájdete, čo by mohlo byť na jednej strane spôsobené vysokou predajnou cenou, na druhej strane dosť limitovaným predajom tohto vína. Ochutnali sme ročník 2009 a boli sme prekvapení, ako veľmi môže burgenlandské víno chutiť po Bordeaux, „husté, krémové, lístie, lesná pôda, trocha horúčosti Merlotu, trochu vysoký alkohol“, „ale keď si otvorím Pontet-Canet alebo Phélan Ségur, je to to isté“, hovorí Hermann Botolen – Bordeaux čistého zrna.

Isté je, že Bordeaux cuvée už zrejme nikdy nebudú vedúcou odrodou Rakúska. Ale isté je aj to, že táto hŕstka vín klasického typu Bordeaux predstavuje absolútne osviežujúci doplnok domácej, autochtónnej krajiny červených vín. A isté je tiež, že niektoré z týchto vín popri origináloch obstoja naozaj dobre.

Adresy

Schlumberger
Hans Haderer-Gasse 8, 2540 Bad Vöslau,
Tel.: 01/368 22 58-0,
www.privatkeller.at

Weingut Bründlmayer
Zwettler Straße 23, 3550 Langenlois,
Tel.: 02734/217 20,
www.bruendlmayer.at

Weingut Wieninger
Stammersdorfer Straße 31, 1210 Wien,
Tel.: 01/290 10 12,
www.wieninger.at

Weingut Schloss Halbturn
Im Schloss, 7131 Halbturn,
Tel.: 02172/201 62,
www.weingut-schlosshalbturn.com

Feiler Artinger
Hauptstraße 3, 7071 Rust,
Tel.: 02685/237,
www.feiler-artinger.at

Panta Rhei
Seeuferstraße 12, 7143 Apetlon,
Tel.: 0664/434 41 90,
www.panta.at

Weingut Ernst Triebaumer
Raiffeisenstraße 9, 7071 Rust,
Tel.: 02685/528,
www.triebaumer.com

Josef Gager
Kellergasse 2 und 8, 7301 Deutschkreutz,
Tel.: 02613/803 85,
www.weingut-gager.at

Albert Gesellmann
Langegasse 64, 7301 Deutschkreutz,
Tel.: 02613/803 60,
www.gesellmann.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!