A-La-Carte

Remeslo a domovina (2022/2)

Na cestách v Roseggerovej
lesnej domovine, kde lesy,
lúky a studené horské pramene
živia poľnohospodárstvo a gastronómiu.


Petrovi Roseggerovi sa pripisuje nasledujúca veta: „Prirodzený človek sa sotva dá zlákať na umelú potravu.“ Čo básnik rozumel pod pojmom prirodzený človek, sa ho už nemožno opýtať. V Roseggerovej lesnej domovine však, ako možno nazvať región medzi Mürzzuschlagom a Fischbachom, príroda štedro rozdáva dary: zverina, huby a bobule v hojnosti, čistá, ľadová pramenitá voda, v ktorej sa znamenite darí sivenom a pstruhom. Dostatočné pastviny pre ovce, kozy a hovädzí dobytok – a odkedy sa podnebie otepľuje, pokúša sa o miestne pestovanie aj nejeden zeleninár.

Andreas a Astrid Krainerovci sú scestovaní šéfkuchári so zastávkami v Illhäusern, Werfene, Švajčiarsku a nakoniec v Mauterne, kde sa obaja zoznámili v kuchyni Landhaus Bacher. „Vyťažiť od lokálnych výrobcov, čo sa dá,“ to bola ich misia, keď nastúpili do kuchyne v rodičovskom hostinci rodiny Krainerovcov. Andreas Krainer hovorí: „Vtedy sme začínali od nuly.“ Dom je medzitým miestom gastronomickej sebestačnosti. O drevo pre novo navrhnuté hotelové izby sa stará Hermann Krainer, ktorý si v penzióne urobil z tesárskeho remesla svoje hobby. Lampy, šálky, hrnce, taniere a vázy v celom dome pochádzajú z malej hrnčiarskej dielne Astrid Krainerovej. Že pečie chlieb pre reštauráciu sama, neprekvapuje, pretože práca s hlinou a cestom na chlieb sú si podľa Astrid v mnohom podobné. V záhrade Krainerovcov rastú bylinky, ktoré nie sú potrebné len v kuchyni, ale aj na výrobu domáceho vermútu. Z jabĺk v záhrade lisuje spriatelený podnikateľ šťavu, ktorú potom ponúkajú v reštaurácii. Niekedy Astrid Krainerová robí z jabĺk aj pyré, ktoré podáva k sivenovi jemne namorenému na spôsob matjesu, k tomu nakladaná divoká brokolica a chrumkavá koža zo sivena.

Ryba chutí nezabudnuteľne dobre, čo vzbudzuje zvedavosť. Tento siven, ktorého Krainerovci pripravujú pre svojich hostí, strávil tri roky v ľadovej vode priamo pri prameni v Pretulgrabene neďaleko Mürzzuschlagu. Vo výške 900 metrov si tu Martin Traxler splnil sen: chov sivenov, kompletne od ikry až po rybu. „Možno som jediný chovateľ rýb, ktorý pracuje len s pramenitou vodou,“ hovorí Martin Traxler. Keď sa ryby vyliahnu, živia sa najprv žĺtkovým vakom, potom sa začína kŕmenie. Pipetou Traxler vytrieďuje odumreté ikry. Podľa toho, akú teplotu má práve voda v potoku Pretulbach (prameň má stále okolo šesť stupňov, potok v zime jeden stupeň), sa malé rybky dostávajú do prietokových žľabov v nádržiach. Po roku končia malé siveny vo väčších nádržiach, vždy oddelené podľa veľkosti, pretože, ako hovorí Traxler: „Najobľúbenejšie jedlo sivena je siven. Tí veľkí by nenechali z tých malých nič.“ Po troch rokoch putujú do rybníka s trhovými rybami a sú pripravené – pre udiareň, polievkový hrniec a panvicu.

Areál je obklopený vysokými plotmi. „Sotva som začal, vyžrala mi vydra riečna celé osadenstvo materských rýb, bezhlavé ležali okolo rybníka. Vtedy mi bolo jasné, že bez vysokých a pevných plotov to nepôjde.“ Chovateľ sivenov nie je na vydru nahnevaný. „Vydra robí len to, k čomu ju nabáda jej inštinkt.“ Treba vedieť, že vydry kŕmia rybami aj iné lesné zvieratá, ktoré však nedokážu poľovať vo vode. Hneď v susedstve nádrží stojí drevený domček s veľkými oknami a terasou, zaliaty svetlom, s veľkoryso vybavenou kuchyňou a niekoľkými stolmi pre hostí. „Vlastne to bolo myslené ako marketingový nápad, máme otvorené len štyri dni v mesiaci.“ Malá rybia reštaurácia Traxlerovcov je na celý rok 2022 beznádejne vypredaná. Parfait zo sivenovej pečene, delikátny tatarák zo sivena s avokádom, sivenový kaviár, studený a teplo údený siven, ako aj siven namorený s limetkovou kôrou, soľou, cukrom a kôprom sa podávajú ako predjedlo. Ako hlavný chod je vcelku pečený siven s rôznymi prílohami. Kvalita rýb stojí za tú cestu viac než dosť a nemá nič spoločné s často mäkkým mäsom sivenov z iných chovných podnikov.

Pozdĺž potoka Pretul sa vraciame späť do údolia, kde slnko svieti dlhšie ako len pár minút a ľudia boli desaťročia odvracaní zlými správami z ťažkého priemyslu od krás lúk, pastvín a lesov. V starej vyhni pracuje Hans Feiner, ale len za zlého počasia, pretože inak ho to ťahá do lesov na huby alebo jednoducho jazdí po okolí na elektromobile. Malá kováčska dielňa má extrémne vysokú vizuálnu hodnotu. Od Hansa Feinera pochádzajú steakové nože, ktorými sa hostia u Andreasa a Astrid Krainerovcov približujú k jedlu. „Na to používam nehrdzavejúcu priemyselnú damascénsku oceľ, ktorú sám nevyrábam, ale kuje ju,“ hovorí Hans Feiner. Nože, ktoré sa zaobídu bez bežnej drevenej rúčky, sú robustné malé umelecké diela, ktoré nádherne sedia v ruke.

Na diviačí chrbát od Andreasa Krainera v skutočnosti nepotrebujete nôž s takou ostrou čepeľou. Perfektne sa k nemu hodí dusené stehno v hlbokej a elegantnej tmavej omáčke, ako aj vnútornosti z diviaka v chrumkavom brioškovom ceste. Brusnice zmiešané s dulovým pyré dodávajú sladký kontrast horko-trpkým tónom jedla, ktoré prispievajú čakanka a ružičkový kel. Pstruha z chovu Jobi z Retteneggu, ležiaceho na druhej strane hory, Andreas Krainer dusí v pare a túto rybu možno označiť za fantastickú. Pstruh prichádza v spoločnosti mangalicových nožičiek, kapusty, cestovinových fliačkov, ktoré by tam ani nemuseli byť, a lyžice kaviáru Grüll. Medzi chodmi si človek stále siaha po domácom chlebe, ktorý sa podáva s maslom z nepasterizovaného kozieho a kravského mlieka. Obyčajný chlieb s maslom, aká to radosť!

Svetložlté maslo z nepasterizovaného mlieka pochádza od kráv z presvetleného maštale farmy Pichlbauer v Hönigsbergu, uprostred polí a lúk s výhľadom na koľajnice a so zvukom občas prechádzajúcej južnej dráhy. Tu majú návštevníci (deti milujú atmosféru klasickej poľnohospodárskej prevádzky) a zákazníci do činenia s ukážkovou farmou, nielen kvôli vzdušnej a veľkoryso dimenzovanej maštali, kde kravy nie sú natlačené v boxoch, ale si hovejú na slame. Je to aj prístup Sabine a Manfreda Rinnerhoferovcov, ktorý napĺňa nádejou ohľadom budúcnosti domáceho poľnohospodárstva. „Komora nám radila, aby sme sa sústredili na jediný produkt, inak nebudeme mať úspech.“ Mladí poľnohospodári urobili pravý opak. Príklad toho, ako sa tu pracuje: „Náš tvaroh sa len okysľuje a nie je zrážaný syridlom, potrebuje však dvanásť hodín.“ Keď je mlieko nadojené, má tesne pod 31 °C a to je ideálna teplota pre tvaroh. „So syridlom by bol hotový za pol hodiny.“ Vo farmárskom obchode, ktorý je pre zákazníkov otvorený len každých štrnásť dní, nájdete teľacie a bravčové mäso na objednávku, klobásy, údené mäso, masť, nátierky, slaninu, maslo, jogurt, tvaroh. Vonia to tam aj po domácom chlebe z pece na drevo. „Priamym predajom sme sa stali takými nezávislými, že sa nemusíme zúčastňovať na cenovom boji v supermarkete.“ Kedysi sa chodilo na trh, ale námaha s balením a chladením bola pre mladých poľnohospodárov priveľká. „A bio? Tam už nič nezarobíme, ak si pridáme náklady a námahu certifikácie. Naši zákazníci vidia, ako tu pracujeme, to je lepšie ako každá bio pečať kvality.“

Z Pichlbaueru sa človek pozerá na Mürzzuschlag, Detroit Štajerska, poznačený stavebným dedičstvom dávno vyblednutého úspešného príbehu znárodneného priemyslu. V dávno opustených továrňach v očarujúcej hrdzavej hnedej farbe by čoskoro mohli vzniknúť šik lofty a kreatívne pracovné priestory, ak sa Mürzzuschlag a jeho okolie vďaka železnici priblížia k Viedni a stanú sa zaujímavými ako miesto na bývanie a prácu. Železničná stanica Langenwang a hlavná stanica vo Viedni by mali byť dostupné za trištvrte hodiny. Ceny pozemkov už rastú a tých niekoľko krásnych lúk v centrách obcí sa dostáva do hľadáčika špekulantov. Nejedna stará jabloň už vtedy ráta svoje dni. Kto pri pohľade na priemyselné ruiny zosmutnie, nech sa vyberie do pekného Neuberg an der Mürz, kde stojí nádherné opátstvo, ktoré v 14. storočí postavili cisterciti. Okrem prechádzky v krížovej chodbe, povinnej pre cistercitský kláštor, stojí za návštevu impozantný gotický kostol, ktorý je obzvlášť podmanivý, keď popoludní slnko osvetlí oltár a interiér v správnom svetle. Krov by mal byť najstarším dreveným krovom v Európe, pôsobivé dielo tesárov a statikov. V opátstve je umiestnená sklárňa, zástupkyňa vymierajúceho remesla. Krainerovci vnukli majiteľovi sklárne myšlienku, aby sa okrem lustrov, váz a všelijakých drobností pre turistov pokúsil aj o seriózne nápojové sklo – požehnaný nápad.

Krásne a individuálne tvarované poháre, z ktorých si možno vychutnať vodu, pivo, rum a whisky, sú pozoruhodné nielen vizuálne, ale aj hmatovo. V peci sa pri teplote 1 200 °C pripravujú karafy a poháre, misky a iné predmety, čo je pre pracovníkov spojené s nemalou námahou. Za opátstvom sa vypínajú hory, ktoré v zime lákajú na túry na snežniciach, v lete na dlhé prechádzky. A do skaly alpského okolia je vytesaný hostinec Wirtshaus Schäffer, kedysi známy ako Holzer, predtým ako ho prevzala rodina Schäfferovcov v tom najúžasnejšom súlade s predchádzajúcimi majiteľmi. Dezertná klasika zo starých čias, vanilkový puding s malinami, je opäť v ponuke, záležitosť, ktorá podľa vôle a predstavy šéfkuchára v jeho novom spôsobe podávania pôsobí goticky, s dymom a radosťou z nezvyčajného vizuálu. Ale Thomas Schäffer je, pri všetkej láske ku kreatívnym nápadom, rodnej pôde celkom verný a oddaný.

Schäffer podáva sivena z vlastného rybníka ako tatarák a konfitovaného, k tomu na zemiakovej placke kaviár. Všetko podložené jemne pálivou majonézou, pretože v záhrade Schäfferovcov rastú čili papričky. Odvtedy, čo je v Neubergu, šéfkuchár v sebe objavil milovníka prírody: „V lese už možno nájsť prvý medvedí cesnak, napriek snehovej pokrývke.“ Tým sa začala sezóna zberu, „foragingu“, ako sa hovorí v jazyku obdivovateľov Nomy. Schäfferovým „foragerom“ je penzionovaný drevorubač s rukami veľkými ako taniere, 65 rokov. A v júni sa každodenne v rovnakom čase objavuje s košíkmi plnými chrumkavých malých húb, fantastická kvalita, vôňa lesnej pôdy, machu a umami. V blízkej Viedni to poznajú len z rozprávania. Schäffer z toho robí polievku a pečie hríby. V lete využíva šéfkuchár každú voľnú minútu, aby v lese zbieral čučoriedky a iné, pozná každé miesto pre kuriatka. Hovorí sa: „Keď si zbadal hubu, musíš si ju aj zobrať a nesmieš čakať do ďalšieho dňa.“

Roseggerova lesná domovina je aj horskou domovinou. Alpl alebo Teufelstein – názvy krajinných vyvýšenín znejú po metroch nad morom. Neďaleko návštevníkmi otvoreného rodného domu básnika sa cez kľukaté horské a údolné cesty dostanete do Fischbachu. Vo výške 1 000 metrov leží klimatické kúpele, desaťročia obľúbená letná destinácia Viedenčanov. Najznámejšou reštauráciou v obci je Forsthaus, ktorú našim čitateľom nemusíme špeciálne predstavovať. Christian Übleis varí stále rovnako dobre. Pár krokov ďalej stojí jeden z najlepších hotelov v celom regióne a nespomíname Dorfhotel Fasching kvôli interiéru voňajúcemu čerstvým borovicovým drevom alebo kvôli veľkoryso dimenzovaným kúpeľom, ale preto, že mladá generácia rodiny Faschingovcov, ktorá pracovala na niektorých z najlepších adries v Európe a teraz bola rodičmi s veľkou dôverou dosadená na rozhodujúce pozície v kuchyni a servise, sa tu púšťa do práce s pozoruhodným elánom a veľkou ambíciou. Šéfkuchár David Fasching varil tri roky po boku Thorstena Probosta, ktorý bol kedysi zodpovedný za najlepšiu hotelovú kuchyňu v Lechu. Svoju filozofiu kuchyne určovanej kvalitou produktov poľnohospodárov z okolia vie tu hore ľahko realizovať: „Od rýb až po jahňacinu mi spontánne napadne dvanásť dodávateľov,“ hovorí Fasching. Pri korení je zdržanlivý, pretože vynikajúce produkty nepotrebujú veľa. Tak dusí jahňacie plece dvanásť hodín bez soli alebo korenia, k výpeku nepridáva nič okrem malej cibule. S polentou, duseným feniklom a kúskom ružovo opečeného jahňacieho chrbta s bylinkovou krustou sa z toho stáva jedlo zahrievajúce dušu. Siven varený v papilote so zemiakovo-zeleninovým ragú je vynikajúci (kvalita rýb je!), recept z repertoáru otca, ktorý 30 rokov viedol kuchyňu v hoteli Fasching, pečená teľacia hlava s glazovaným teľacím brzlíkom a karfiolovým pyré sú sústo za sústom sviatkom. Buchty s vaječným likérom a vanilkovou omáčkou, ktoré pripravuje Elisabeth Faschingová, sú také, že človek žobre o každú dupľu. A pralinky na záver majú s tým, čo sa pod týmto názvom často podáva ako konvenčné, spoločné len meno. Florian Fasching prináša tému vína na stôl s rovnakou eleganciou a vervou, ako to už robil u Obauerovcov alebo u Martina Sieberera v Ischgli. Nečakajte v útulnom Roseggerstüberl žiadnu prekypujúcu ponuku à la carte. Je tu menu, ktoré sa skladá z toho, čo kuchyňa práve považuje za hodné byť uvarené. —

ADRESY
Fischbach
Forsthaus
Dobre zavedený rustikálny gurmánsky hostinec, v ktorom sa podarilo vybalansovať vidieckosť a náročnosť s určitým kreatívnym niečím. Christian Übleis je zárukou kvality.
8654 Fischbach 2, T 03170/201, forsthaus.co.at

Hotel Fasching
Jeden z najlepších hotelov v celom regióne, pričom neprerástol do veľkých rozmerov. Veľkorysé kúpele a kuchyňa, ktorá príkladne využíva kontakty s poľnohospodármi a výrobcami z regiónu.
8654 Fischbach 3c, T 03170/262, dorfhotel-fasching.at

Ratten
Zur Klause
Pravdepodobne najstaršia medzi kvalitnými adresami v Roseggerovej lesnej domovine. Kto si tu neobjedná jedlá zo zveriny, je ako niekto, kto ide na prechádzku do lesa v plavkách.
Filzmoos 32, 8673 Ratten, T 03173/24 48, gasthof-zurklause.at

Langenwang
Hotel Krainer
Kulinárske centrum regiónu, kde Andreas a Astrid Krainerovci spájajú v kuchyni nitky k špičkovým výrobcom z okolia. Vinná karta je malá, ale mimoriadne dobre vybraná a hlavne kalkulovaná priateľsky k peňaženke.
Grazer Straße 12, 8665 Langenwang, T 03854/20 22, hotel-krainer.com

Pretulsaibling – Martin Traxler
Od ikry až po dospelú rybu, len máloktorý chovateľ sivenov robí to, čo Martin Traxler pri prameni Pretulu. Kvalita rýb je fantastická. Štyri dni v mesiaci je otvorená aj malá reštaurácia.
Pretul 27, 8665 Langenwang, T 0664/849 00 29, pretulsaibling.at

Feiner – Die Schmiede
Hans Feiner vyrába excentricky pôsobiace steakové nože pre rodinu Krainerovcov. Remeselná prevádzka ako z obrázkovej knihy.
Pretul 6, 8665 Langenwang, T 03854/23 38

Wirtshaus Granitzbauer
S určitosťou najlepšia pečená bravčová krkovička (s kyslou kapustou a žemľovými knedľami) v okolí. Počas víkendov býva krásne situovaný farmársky hostinec obliehaný hosťami z okolia.
Lerchen 33, 8665 Langenwang, T 03852/20 65, granitzbauer.at

Sankt Barbara im Mürztal
Wernbacher – Trachten und Brände
Edgar Wernbacherove ušľachtilé pálenky sú ovenčené oceneniami. Okrem špičkových produktov malina a baza sú to predovšetkým odrodové jablkové pálenky, ktoré tu pútajú pozornosť. Dobrý gin je samozrejme tiež k dispozícii. Hneď vedľa pálenice sa nachádza takmer luxusná maštaľ, v ktorej Wernbacher chová kozy a ovce. Bezpodmienečne navštíviť. Kto sa chce na pálenku a do maštale vhodne obliecť, nájde tu aj veľkorysú ponuku krojov.
Grazer Straße 14, 8662 St. Barbara/Mürztal, T 0664/414 69 06, das-stamperl.at

Hönigsberg
Pichlbauer
Všetko zo zmiešaného poľnohospodárstva (hovädzí dobytok, ošípané) nájdete každých štrnásť dní vo farmárskom obchode rodiny. Odporúčame mliečne výrobky, ale aj klobásy, čerstvé mäso a domáci chlieb.
Hönigsbergweg 1, 8682 Hönigsberg, T 0664/640 42 29, pichlbauerhof.at

Neuberg/Mürz
Glasbläserei Neuberg
Naozaj krásne poháre, vázy, misky a iné, žiadne lacné produkty.
Schloss Neuberg 1, 8692 Neuberg/Mürz, T 03857/201 59

Greißlerei Holzer
Traude Holzer sa stará o kultúrne kultivovanú kulinársku ponuku v Neubergu a zákazníci prichádzajú zdaleka. Na jar bolo vybavenie predajne citlivo obnovené, ponuka je stále pôsobivá.
Hauptstraße 11, 8692 Neuberg/Mürz, T 0664/385 03 33, traudeholzer.com

Gasthof Schäffer
Hostinec vytesaný do skaly, v ktorom Thomas Schäffer a rodina varia pre výletníkov, rodiny, športovcov a nadšencov jedla. Rezeň je prvotriedny, siven pochádza z vlastného rybníka
v horách.
Hauptstraße 9, 8692 Neuberg/Mürz, T 03857/83 32, gasthofschaeffer.at

Rettenegg
Jobi Forellenhof
Pstruhy vynikajúcej kvality, čerstvé z vody aj spracované na delikatesy, dostanete tu. Jeden z najlepších zdrojov surovín Andreasa Krainera.
8674 Rettenegg 104, T 0664/871 05 05, jobi-fischgenuss.at

Kapellen
Kaffeerösterei Johann
Historická budova železničnej stanice uprostred údolia Mürztal, ktorá vyzerá ako javisko pre filmovú adaptáciu Schnitzlera. V nej sa nachádza malá moderná pražiareň kávy. Tu si niekto splnil sen o vlastnej káve. V obchode možno ochutnať, baristické semináre sa konajú pravidelne.
Bahnhofstraße 2, 8691 Kapellen, T 0681/10 50 51 90, 03857/205 11, roeststation.at

Jemný teľací brzlík s hubami a miso
Astrid Krainerová pri dolaďovaní svojej vlastnoručne vyrobenej keramiky. Spolušéfkuchárka v hoteli Krainer je oceňovaná za domáci chlieb a svoje dezerty, napríklad kombináciu maliny a čokolády (foto dole).
Tri roky v ľadovej vode potoka Pretulbach majú siveny čas. Jeho ryby sú pýchou Martina Traxlera (foto dole), sú kompletne spracované: opečené, údené, namorené, ako tatarák, pyré, pečeňové parfait. Všetko ostatné končí v polievke.
Fantastické farmárske maslo pochádza od Pichlbauerovcov, kde Sabine Rinnerhoferová (foto dole) ponúka svojim zákazníkom nielen domáce údené mäso od svojho manžela Manfreda, ale aj tvaroh, mlieko a mnoho ďalšieho.
Správa o úspechu z Neuberg an der Mürz: Manželia Schäfferovci (foto dole) tam vedú výletný hostinec s excelentnosťou a vynaliezavosťou. Štajerský vyprážaný rezeň sám o sebe stojí za cestu.
Stále zriedkavejšie vykonávané remeslo sklárov ožíva na zámku Neuberg. Najlepšiu pečenú bravčovú krkovičku (foto dole) v okolí dostanete u Granitzbauera v Langenwangu.
Dusené jahňacie plece s feniklom a polentou servíruje David Fasching (foto dole) hosťom Roseggerstüberl, ako dezert sú buchty.
Na kávu do pražiarne Johann alebo na ušľachtilú pálenku k Edgarovi Wernbacherovi (foto dole)? Najlepšie oboje!

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!