Klobásy, ktoré nám nezaťažia žalúdok ani náladu. slow sa vydal po ich stopách a našiel ich: v Ríme, vo Viedni a pri jazere Attersee.
V horúcom olivovom oleji na panvici sa klobása hýbe, akoby to bola čerstvá ryba, ktorej reflexy sú stále živé. Jej brucho (klobása pozostáva len z brucha, nie, žartujem, je tam aj pliecko a iné časti) sa vyklenuje. Nakoniec malá trhlina v čreve, obale klobásy, a obsah brucha sa stáva viditeľným. Nádherné nahrubo nasekané bravčové mäso má svoj výstup na tom najlepšom javisku zo všetkých: na panvici. Ešte pár minút opiecť, zatiaľ čo vnútro salsiccie napučiava a koža sa v horúčave sťahuje. Potom je hostina hotová. K tomu hrubé červené víno. Opekané zemiaky a zelený šalát. Hostina, kvôli ktorej človek rád oželie aj tú najlepšiu pečienku.
Túto salsicciu sme importovali z Ríma do Rakúska, od kultového mäsiara Pork ’n’ Roll, ktorý obchoduje aj s inými časťami ošípaných, okrem iného aj s lahodnou porchettou. Ošípané, ktoré sú zodpovedné za náplň týchto salsicc (popri soli a čiernom korení), mali pekný, dobrý život. Rok takmer na slobode v Apúlii. Samozrejme, áno, samozrejme, že to cítiť. V Taliansku nemajú len pre každú dedinu iný recept na cestoviny, aj metódy prípravy salsicc sa líšia. Pomer jednotlivých častí ošípanej k sebe, pridanie korenín, napríklad feniklu, závisí od regiónu. Toskánsko, južné Taliansko, Furlansko? Medzi nimi sú svety. Pork ’n’ Roll, ktorého majiteľ sa napriek najpokornejším otázkam nechce vyjadrovať k tajomstvu svojich klobás, je mimochodom nositeľom niekoľkých ocenení, okrem iného samozrejme od Slow Food a mnohých ďalších. Akí sú Taliani hrdí na remeselnú zručnosť svojich farmárov, producentov, mäsiarov a syrárov! Kulinárstvo ako tvorba identity krajiny. Pozrime sa preto raz na Rakúsko. Do krajiny klobás, Rakúska.
„Vždy som chodil s dvoma kuframi k Hödlovi do Liesingu,“ hovorí Richard Holmes, Brit, ktorý žije vo Viedni už viac ako desať rokov. „Potom som išiel domov s plne naloženými kuframi.“ V nich boli pečené „Brit“-klobásy pripravené podľa Holmesových receptov, ktoré sa už niekoľko rokov tešia čoraz väčšej obľube v malom kruhu zasvätených vo Viedni. Hoci ten kruh už naozaj nie je taký malý. „Máme zmluvu s Do&Co a Mercedesom. Tí niekedy potrebujú okolo 100 kíl,“ hovorí Holmes. Spolupráca s viedenským špičkovým mäsiarom Hödlom je jedným z tajomstiev úspechu Britwurst. Hödl používa len mäso, ktoré si aj sám poráža. Rodina Hödlovcov prísne dohliada na pôvod a chov ošípaných a hovädzieho dobytka, s ktorými tento podnik pracuje. Rovnako ako na perfektné podmienky pri výrobe klobás v priestoroch mäsiarstva v Liesingu. Je to naozaj také jednoduché – remeslo, obsah a recept ako záruka dobrej, vynikajúcej klobásy? Holmes prikývne. A dodá: „U nás nie sú ani žiadne konzervačné látky.“ Richard Holmes sa naučil robiť klobásy najprv ako laik, neskôr ako profesionál u britského mäsiara. Hovorí: „Viedenskí magistrátni úradníci chceli niečo ako ,titul z klobás‘. Tak som šiel do Londýna k Marcovi Fredericovi, ktorý ma naučil veľa vecí, ktoré som dovtedy nevedel.“
Britwurst znamená sezónnu, neustále sa meniacu ponuku. Takmer jedinečnú v Rakúsku. „Niekedy pracujem so sušenými marhuľami a rozmarínom, inokedy so špenátom. Do mojej salsiccie dávam ovsené vločky a čili, ako aj semená koriandra.“ Puristi pri tom krčia nosom. Viedeň nie je Rím, nie Florencia. Fanúšikovia Britwurst to milujú. „Na Veľkú noc,“ hovorí Holmes, „musia to byť jahňacie klobásky, tie potom idú aj do ovčích čriev, zatiaľ čo bravčové a hovädzie klobásy sa plnia do bravčových čriev.“ Holmesova cesta bola cestou malého podnikateľa k malému podnikateľovi. Žiadne reťazce, žiadna veľkovýroba, ale ako hosť pri stánku kolegu zo Slow Food na Karmelitermarkte vo Viedni, vyhľadávanom mieste pre sobotných flâneur za pekného počasia a stúpencov Slow Food. „Tschürz mi ponúkol miesto a z toho sa stalo niečo stále.“ Medzitým Holmes ponúka svojim zákazníkom na trhu britské raňajky s jemnou klobásou, ochutenou ničím iným ako soľou a čiernym korením, so slaninou a samozrejme volským okom. Konkurencia už dlho pokukuje po výrobcovi Britwurst. Či už boli ponuky? K tomu sa nechce konkrétne vyjadrovať. Prinajmenšom existujú napodobňovatelia, ktorí preberajú princíp klobásy na mieru, ale bohužiaľ pritom na celej čiare zlyhávajú. It’s the quantity, stupid! A ešte jedno: „Pre veľkých dodávateľov je rozhodujúca cena. Moji zákazníci však trvajú na kvalite.“ Klobása ako luxusný tovar, viac sme nepotrebovali. Ale prečo by mala mať klobása iný vývoj ako iné potraviny, pri ktorých chov a starostlivosť hrajú najväčšiu úlohu v rozhodovaní o kvalite.
Porovnanie nás zavedie k jazeru Attersee, kde rodina Wolfovcov v Steinbachu už niekoľko desaťročí predáva vína a potraviny na špičkovej úrovni. Aj tam už nejaký čas prišli na chuť klobáse, a to možno aj preto, že v novom domove zakladateľa spoločnosti Carla Wolfa, ktorým bolo nepochybne Francúzsko, platia klobásy za dôkaz mimoriadnej remeselnej kvality mäsiarov a kuchárov regiónu. Carlo Wolf sa vtedy v Provensalsku naučil receptúru pečených klobás, ktoré teraz jeho syn Konstantin predáva ako takzvané „Atterseer“ v Ried im Innkreis. Obchod sa volá Wurst und Sprudel, pretože šampanské u rodiny Wolfovcov zohráva vždy nejakú rolu. Mätúce, ale chuťovo logické. Zo slaniny, pliecka a brucha z divo žijúcej ošípanej a mnohého ďalšieho vznikajú tieto klobásy, skutočná ručná práca, perfektné na pečenie alebo aj varenie. Konstantina Wolfa hnevá zlý imidž klobás: „Klobása trpí v Rakúsku a Nemecku stigmou pomletého odpadu z farbív, kopýt a zvyškov – obraz, ktorý sa veru hodí na mnohé klobásy.“ Potom sa rozplýva nad kultúrou klobás v románskych krajinách: „Klobása je vlastne samostatné jedlo. A vyrobiť dobrú klobásu je v skutočnosti umenie a nie priemyselný proces na zužitkovanie zvyškov.“
Že z dobrej klobásy netreba robiť tajomstvo, je jasné. Konstantin Wolf k tomu dodáva: „Atterseer je kombináciou dobrého surového produktu, pliecka a brucha z voľne chovanej ošípanej, plus osemnásť mesiacov vyzretej slaniny z tejto voľne chovanej ošípanej.“ K tomu sa pridáva zmes korenín, okrem iného z provensalských byliniek, muškátového orieška, brandy, horčičných semienok a citróna, ktorá sa pred rezaním pripravuje ručne a zaobíde sa bez granulátu, éčok alebo konzervačných látok. „Teda žiadne koreniny z obchodu, ako sa to väčšinou robí,“ hovorí Wolf. „Po tretie, spôsob výroby, len prírodné črevo, čo vedie k tomu, že klobásy môžu byť aj rôzne dlhé. Klobása sa vyrába prakticky ručne, jemne zaúdená, a potom je hotová.“ Vzorom je kultúra klobás v južnom Francúzsku, sušená na vzduchu, remeselný výrobný proces, bez zefektívňovania priemyslom. „No u nás je toho často dostať len málo. Hnevá ma spotrebiteľ, ktorý nakupuje len podľa vzhľadu a uprednostňuje produkty bez charakteru.“ Povie to a dá si glg bubliniek k opečenej klobáse.
Pork ’n’ Roll
Via Carlo Caneva, 11 B, 00159 Rím
žiadny zdroj v Rakúsku
www.porknroll.com
Antika Macelleria Falorni
Piazza Giacomo Matteotti, 71, 50022 Greve FI
www.falorni.it
Pöhl am Naschmarkt
Stánok 167
www.poehl.at
Döllerer Fleischhauerei
Markt 56, 5440 Golling an der Salzach
www.doellerer.at
Wurst und Sprudel
Stelzhamerplatz, 4910 Ried im Innkreis
hello@wurstundsprudel.com
www.wurstundsprudel.com
Britwurst
www.britwurst.com
info@britwurst.com
Každú sobotu na viedenskom Karmelitermarkte