A-La-Carte

Domáce exotické plody (2023/5)

Klimatická zmena dorazila aj na naše polia. Regionálni producenti pestujú ovocie a zeleninu z ďalekých krajín, ktorej sa vďaka dlhším obdobiam horúčav skvele darí.


„V prvej chvíli som nevedel, čo si s tým mám počať“, priznáva Richard Rauch. Už dva mesiace špičkový šéfkuchár reštaurácie Geschwister Rauch v juhostyrianskom Trautmannsdorfe rutinne manipuluje s japonskou špecialitou Shishito, ktorú pestujú v obci Straden, vzdialenej len desať minút jazdy autom. Malá paprička sýtozelenej až tmavozelenej farby vizuálne pripomína španielske Pimientos de Padron. V porovnaní s nimi však tento malý milovník tepla nemá dužinatú štruktúru, ale je mimoriadne tenkostenný a jemný. „Grilované mi chutia veľmi,“ hovorí Rauch, ktorý mierne papričky vo svojej reštauračnej kuchyni na plynovej grilovacej platni rozohrieva na približne 400 stupňov, kým ich šupka mierne nesčernie. Potom ich položí na plech, aby sa v teple, ktoré si udržali, ešte trochu podusili. „Musí to ísť ale veľmi rýchlo, inak zmäknú.“ Šupku zo Shishito následne Rauch odstráni, dôkladne vyreže jadrovník z týchto špicatých, len palec hrubých paprík a naplní ich varenou bravčovou hlavou a pohánkou, ktorá sa pripravuje ako rizoto s cibuľou, kockami Shishito a čerstvo odšťaveným Shishitom. Spočiatku podávané ako malé sústo – tri kusy týchto miernych papričiek boli zasielané z kuchyne ako štartér viacchodového menu – sa táto lokálne vypestovaná zelenina vyvinula na samostatnú súčasť jedla. Plnené regionálne Shishito sa kombinuje s kotletou z bravčového mäsa z voľného chovu, ktoré zrelo suchou cestou (dry-aged), a omáčkou vyrobenou z redukovaného bravčového vývaru a šťavy zo Shishita, ktorá je obohatená o éterické oleje z listov kafrovej limetky zo Štajerska.

Štajerský špičkový kuchár odoberá japonskú odrodu papriky aj listy kafírovej limetky od Christy Wonischovej zo Stradenu. Patrí medzi „mladých divokých zeleninárov“ v Štajersku, ktorí pokračujú v rodinnom podniku a vydávajú sa novými cestami v pestovaní a produktoch. „Christa Wonischová je farmárka, ktorá sa ničoho nebojí a neustále experimentuje. Pre našu kuchyňu sú exotické plody z poľa od susedov obohatením a sme neustále vystavení novým výzvam,“ hovorí Rauch, ktorému až trikrát týždenne okrem bežných plodín ako paradajky, cukety či tekvice dodávajú aj všelijaké nezvyčajné veci, ktorým sa vďaka stále stúpajúcim teplotám už aj v našich zemepisných šírkach darí prekvapivo dobre. „Shishito sme tento rok pestovali prvýkrát a hneď to vyšlo,“ prezrádza farmárka. Úroda exotického drobčeka, z ktorého sa v Štajersku od júla až do jesene stále vyvíjajú ďalšie papriky, je s 80 až 100 plodmi na rastlinu viac než štedrá. Len do polovice augusta mohla Wonischová zožať 100 kilogramov. Ako plochu na pestovanie si zvolila fóliovníky, „pretože sme tak Shishito mohli ochrániť pred dažďom na jar, ktorý paprika v mladom štádiu vôbec nemá rada a ktorý by viedol k chorobám“. Pestovanie pod strechou sa však postaralo aj o prekvapenia: „Shishito sa vlastne považujú za nízky vzrast. Klíme v tuneli sa však tak darilo, že vystrelili do výšky vyše metra a museli sme ich vyväzovať, pretože by inak všetky rastliny popadali.“ Nie je to jediný dôvod, prečo sa regionálny exotický produkt považuje za drahý: „Aj zber je spojený s oveľa väčšou námahou, pretože produkt váži tak málo. Kým sa naplní 500-gramový téglik, do ktorého by sme inak dali tri kusy papriky, prejde dosť času.“

Podnety na nové pestovateľské experimenty vznikajú vďaka intenzívnej výmene s kolegami a kuchármi z regiónu. Nápad na Shishito prišiel napríklad od Margarethe Yoshidovej, ktorá dlhé roky žila v Japonsku a v Grazi prevádzkuje kuchársku školu. „Má veľký záujem o produkty, ktoré si človek nemusí nechať dovážať špeciálne z Japonska. Shishito sú navyše také jemné, že sa stávajú témou aj trvanlivosť. Niekoľkodňovú cestu by neprežili. Ja naproti tomu môžem ráno zbierať a v ten istý deň dodávať.“ Kým Wonischová mohla so svojou kultúrou Shishito sláviť úspechy hneď na prvýkrát, musela mladá farmárka tento rok pri okre akceptovať výpadok úrody: „Sadenice ochoreli už pred výsadbou – to riziko tu človek má, keď si rastlinu predpestuje sám,“ priznáva Štajerka, ktorá nebojácne uplatňuje princíp pokus-omyl. Teplomilná okra, pochádzajúca z etiópskej vysočiny, patrí už roky k zeleninovej rozmanitosti Wonischovej. Pestuje 150 kusov, ktoré dorastajú až do výšky troch metrov, doslova drevnatejú a pripomínajú takmer strom, na ktorom sa vyvíjajú stovky pozdĺžne rebrovaných, päť- až šesťuholníkových zelených, páperistých toboliek.

Viditeľne spokojná je farmárka naopak s vývojom mučedlovky (indiánskeho banánu), ktorej klíma štajerského vinohradníckeho regiónu prospieva. „Spočiatku som začala s pestovateľským pokusom s tromi stromčekmi, ktoré som kúpila na trhu s raritami. Trvalo niekoľko rokov do prvej úrody, ale potom jeden strom nesie dobrých 50 plodov.“ Ovocie, známe aj pod názvom Pawpaw, pochádza pôvodne zo Severnej Ameriky a botanicky nemá nič spoločné s banánmi, ale patrí do čeľade anónovitých. Svojím vzhľadom pripomína nezrelú papáju a chutí ako zmes manga, banánu, ananásu a vanilky. Medzitým stojí na poliach Wonischovej 30 stromov – ktoré môžu dorásť až do výšky ôsmich metrov – z 15 rôznych odrôd. „Literatúra hovorí, že opelenie funguje lepšie, ak sa pestuje viacero odrôd.“ Opelovaciu prácu kvetov tohto exota mimochodom nevykonávajú včely, ale prevažne muchy, chrobáky a vietor.

Keď je indiánsky banán zrelý, jeho svetlozelená šupka sa sfarbí dožlta; stáva sa citlivým na tlak a šíri exotickú vôňu. Dužina získa krémovú konzistenciu, takže sa dá vyjedať lyžičkou ako kivi. V samoobslužnom domčeku Wonischovej, ktorý stojí na hlavnej ceste B66 pri odbočke Tieschen/Laasen, má otvorené aj v chladnom období od 6. do 22. hodiny a niekoľkokrát denne je doplňovaný čerstvo pozbieraným tovarom, však exotické ovocie hľadáte márne. Takmer celá úroda indiánskeho banánu, ktorá prebieha od septembra vo viacerých zberoch, ide priamo do Trautmannsdorfu do reštauračnej kuchyne Richarda Raucha. „Od Christy Wonischovej kúpime takmer všetko – a to za akúkoľvek cenu, pretože pri produktoch, ako sú tieto, je cena nezjednávateľná.“ 30 kilogramov indiánskeho banánu treba na jeseň v niekoľkých etapách rýchlo spracovať. Spolu so svojím tímom Rauch ovocie ošúpe, nakrája na hrubé kusy, uvarí a prepasíruje na jemnú dreň, ktorá sa zmrazí na zimné mesiace. „Namiesto po jablku alebo hruške vtedy radi siahneme k dezertu na zmenu po indiánskom banáne, ktorý mi chutí ako exotický ovocný šalát,“ nadchýna sa špičkový kuchár. Kombinuje sa napríklad s jogurtovo-zmrzlinovým suflé, na čo Rauch rozmieša tučný jogurt s cukrom a trochou citrónovej šťavy, naplní sifónovú fľašu, naleje do pohára Rex, voľne uzavrie a vloží do vákuovačky, čím vznikne nadýchaná jogurtová hmota, ktorú následne zmrazí. Ako suflé sa dá vzdušne zmrazená hmota tesne pred podávaním vyklopiť na tanier. „Hore máte potom zmrznutú, osviežujúcu jogurtovú penu a pod ňou exotiku z drene indiánskeho banánu. Väčšina hostí ani nedokáže uveriť, že jedia ovocie z poľa od susedov.“

Multikultúra v Absdorfe

Zmena scény. Geograficky a klimaticky je zvýhodnená aj obec Absdorf v Dolnom Rakúsku. Už dva roky tam medzi niekoľkými zeleninovými parcelami pod 15 metrov dlhým fóliovníkom rastú navzájom príbuzné tropické byliny zázvor a kurkuma. Časti rastlín zázvoru majú vďaka svojim hrubým stonkám s podlhovastými listami bambusový vzhľad; listy kurkumy zasa skôr pripomínajú listy tulipánov. Obkľúčený vysadenými baklažánmi, bujne rastúcou petržlenovou vňaťou a šalátovými uhorkami, tam Alfred Grand pestuje obidve plodiny počas obdobia približne 80 dní, kým nezačne so zberom hlboko koreniacich rastlín.

Alfred Grand je odborník na dážďovky, vyvinul humus, ktorý má slúžiť ako zázračný liek na pôdu, a v roku 2019 otvoril na ploche 7 000 metrov štvorcových trhové záhradníctvo, ktoré sa využíva aj ako laboratórium pod holým nebom na výskumné účely. Táto maloplošná oblasť, na ktorej tento „všeumelec“ a jeho tím vyťažia maximum zo zeleninovej a bylinkovej rozmanitosti, sa úplne zaobíde bez pesticídov, minerálnych hnojív alebo nasadenia veľkých strojov. Na poschodových pracovných kontajneroch, ktoré sú vybavené kanceláriou s internetom, elektrinou, malým kuchynským kútom a dokonca aj možnosťou spánku a stoja medzi radmi polí, boli osídlené búdky pre plamienky driemavé a nainštalované drevené úkryty pre netopiere, aby sa zdecimovali populácie myší. Jemné siete chránia záhony hlúbovej zeleniny pred škodcami a v spolupráci s Arche Noah bolo vysadených 60 stromov, aby sa využili výhody agrolesníctva (zlepšenie mikroklímy na poli, menšie odparovanie vody, tieň a ochrana pred vetrom sú len niektoré z výhod).

Pôda je začiatkom produktu. Grand sa na ňu preto zameriava obzvlášť pozorne, spúšťa mulčovacie pokusy, aby posilnil zdravie pôdy, a skúma zvyšovanie výnosov pre rozmanitosť na svojich parcelách. Zázvor a kurkuma patria celkovo k 80 plodinám, z ktorých týždenne zostavuje zeleninové debničky pre svojich zákazníkov: „Pre nás je to vzrušujúce – aj keď kurkuma a zázvor nie sú veľkými zdrojmi obratu. Je to niečo špeciálne a oboje má sviežosť, ktorú dovážaný tovar ponúknuť nemôže.“ To oceňuje aj špičkový kuchár Josef Floh z Langenlebarnu, ktorý je roky nadšeným fanúšikom Grandovej práce a patrí k jeho stálym zákazníkom. „Čerstvo vytiahnutý zo zeme a okamžite dodaný, zázvor je neuveriteľne šťavnatý, vôbec nie vláknitý a tenkošupkatý, takže si človek ušetrí šúpanie. A kurkumu sme pred prvou dodávkou od Alfreda Granda na našom kulinárskom radare nemali.“ V hlavnej pestovateľskej krajine Indii sa kurkuma suší a práškuje ako korenie a zložka karí zmesí – Josef Floh ju spracováva v čerstvom stave. V prvých týždňoch zberu zásobuje Grand špičkového kuchára dokonca hľuzou vrátane zelených častí rastliny, ktoré Floh najradšej dusí s rybou. Z hľúz (= rizómy) vznikajú prevažne koreninové pasty. Na to ich puristicky mixuje s neutrálnym olejom, pridáva soľ a zavára ich, aby mal pasty kedykoľvek k dispozícii na prípravu omáčok a polievok. „Som z vône, ktorá vzniká pri zahrievaní kurkumy, extrémne nadšený.“ Regionálny exotický produkt využíva Floh aj vo vegetariánskych jedlách, ako napríklad pri v celku dusenom zeleru, ktorý aranžuje s listami stonkového zeleru v polentovom tempurovom cestíčku a kurkumovom maslovom omáčkovom základe (Beurre-blanc). „Vďaka tomu získa zemité jedlo nielen exotickú chuť s jemnou štipľavosťou, ale aj výraznú, žlto-oranžovú farbu.“

Jednou z Grandových dodacích adries by čoskoro mohla byť aj Praterstraße 15, kde Eduard Dimant a Tobi Müller prevádzkujú vychytenú japonskú reštauráciu Mochi. 50 až 60 kilogramov čerstvého zázvoru z Japonska spracujú obaja gastronómovia týždenne vo svojich celkovo šiestich podnikoch vrátane kuchárskej dielne, pričom väčšina sa spracuje v Ramen-bare na Vorgartenmarkt. Len na kuracie polievky padnú z ostrej hľuzy dva kilogramy vrátane šupky na hodinu do 150-litrového hrnca, aby tekutine dodali jemnú zázvorovú korenitosť. Nakladaný zázvor sa zasa klasicky podáva k nigiri a Mochi-rolls. „Prejedli sme sa krížom-krážom množstvom produktov a kvalitatívne rozdiely sú obrovské. Buď je zázvor z pohára príliš ostrý, alebo extrémne sladký – oboje je úplne nevhodné na suši. Niekedy sú plátky aj príliš hrubo nakrájané a takmer bez chuti – pravdepodobne preto, že hľuzy boli skladované príliš dlho; a ružovo zafarbený zázvor je tabu tak či tak.“ Nakladaný zázvor je pre Dimanta dokonalý vtedy, keď má dobrý „hryz“ a disponuje štipľavosťou, ktorá nie je príliš prenikavá, ale plní úlohu neutralizovať chuť medzi rôznymi rybími nigiri. Na čerstvý zázvor zo záhrady Grand v Absdorfe Dimant upozornil, pretože na kuchársku akciu hľadal domáci zázvor. „V Japonsku som jedol jedlo, pri ktorom sa namiesto nakladaného podával čerstvý, neošúpaný zázvor, ktorý nebol príliš ostrý. Chcel by som domáceho sivoňa filetovať tak, aby ryba zostala v celku, roztvoriť ho ako motýľa a podávať v celku s čerstvým, nakrájaným zázvorom, shisom a ryžou – teda suši v inej forme. Zázvor z Absdorfu je vo svojej textúre taký jemný, že ho môžem použiť ako v Japonsku bez marinovania, to je niečo úplne nové.“

Pálivosť zohráva úlohu aj u rodáka z Horného Rakúska Lukasa Kienbauera. Vo svojej reštaurácii Lukas v Schärdingu šikovne spája regionálne produkty s ázijskými prísadami na tanieri a pri používaní yuzu, zázvoru a wasabi sa neobmedzuje. V Lukas Izakaya, z ktorého sa stala exkluzívne rezervovateľná prevádzka (každý prvý a tretí štvrtok v mesiaci bude naďalej otvorená pravidelne ako reštaurácia), hrajú japonské prísady, ktoré musia zvyčajne prekonať tisíce míľ letu do Rakúska, dokonca hlavnú úlohu. Pre studený signature dish „Írska skalná ustrica“ však špičkový šéfkuchár siahne po čerstvom wasabi, ktoré podľa dostupnosti pochádza z burgenlandskej indoorovej farmy Phytoniq. „Používame výhradne suroviny, hotové pasty z tuby pre mňa neprichádzajú do úvahy, pretože sú zmiešané s chrenom a prenikavo pália v nose. Čerstvé wasabi má naopak ovocné tóny a príjemnú pálivosť,“ hovorí Kienbauer, zatiaľ čo jemne zelenú domácu hľuzu ťahá cez strúhadlo zo žraločej kože, zmieša ju s cmarom, soľou, kajenským korením a trochou cukru, zmrazí a zoškrabe ako granitu, „len s tým rozdielom, že keďže obsahuje len málo tuku alebo cukru, nie je kryštalická, ale pripomína snehový prášok“. Spolu so surovou ustricou, trochou citrónového gélu, teriyaki omáčkou, nakladanou uhorkou a čerstvými listami wasabi – ktoré si šéfkuchár pestuje vo svojej súkromnej záhrade – to vytvára štartér, ktorému nedokážu povedať nie ani tí, ktorí ustriciam inak neholdujú. Kienbauer spotrebuje v Izakaya až 300 gramov čerstvého wasabi týždenne a na želanie ochotne objedná domácu hľuzu aj pre svojich hostí na súkromnú spotrebu.

Späť do Trautmannsdorfu, kde Richard Rauch nielen preberá objednaný tovar, ale je ním aj doslova zaskočený. Napríklad od farmárky, na ktorej zeleninovom záhone sa nečakane začal rozrastať neznámy exot: „Zrazu stála s nákladom pichľavých, tmavozelených plodov pred dverami našej kuchyne, ktoré sama nevedela zaradiť.“ Identifikované ako subtropická tekvicovitá rastlina Chayote, ktorá sa rozrastá po zemi ako uhorky, rastie v tvare hrušky a chutí jemne ako kaleráb, cuketa a uhorka, ju špičkový štajerský kuchár podáva v dusenom aj surovom stave jednoducho s kopčekom kaviáru a duly v maslovom omáčkovom základe. Okrem toho kuchársky tím prezentuje bizarný surový plod na stole v celku – „pretože nás robí hrdými, keď môžeme ukázať, že náš región má oveľa viac než len tekvicu.“ —

Čerstvo zozbieraný zázvor a kurkuma.
Japonská odroda papriky Shishito sa tento rok pestuje v juhovýchodnom Štajersku prvýkrát.
Indiánsky banán si možno ľahko zameniť s nezrelou papájou.
„Mladá divoká zeleninárka“ Christa Wonischová zo Stradenu dodáva Richardovi Rauchovi aj japonskú bylinku shiso.
Mochi-kuchár Eduard Dimant a multikultúrny poľnohospodár Alfred Grand so zázvorom v džungli fóliovníka

Adresy

Producenti

Gemüsehof Wonisch
Hof bei Straden 71, 8345 Straden
T 0664/466 08 49
flucher-plaschg.at

Grand Garten
3462 Absdorf, T 0664/100 25 67
grandgarten.at

Phytoniq Wasabi
DI Rudolf Schober-Str. 4, 7400 Oberwart
phytoniq.com

Reštaurácie

Gastwirtschaft Floh
Tullner Straße 1, 3425 Langenlebarn
T 02272/628 09
derfloh.at

Geschwister Rauch
Trautmannsdorf 6, 8343 Bad Gleichenberg
T 03159/41 06
geschwister-rauch.at

Lukas Izakaya
Unterer Stadtplatz 7, 4780 Schärding
T 0664/410 72 49
lukas-restaurant.at

Mochi
Praterstraße 15, 1020 Viedeň
T 01/925 13 80
mochi.at

K receptom

Zeler hľuzový „Punk“ – v celku dusený zeler hľuzový s kurkumovým beurre blanc, tempurou z polenty a stonkového zeleru & vyprážaným koreňom zeleru
Josef Floh, Gastwirtschaft Floh, Langenlebarn

Morský vlk s vodným špenátom, Dobin Mushi & šalátom zo zázvoru a póru
Eduard Dimant, Mochi, Viedeň

Ustrica s wasabi & cmarom
Lukas Kienbauer, Lukas Izakaya, Schärding

Plnené Shishito s pohánkou, bravčovou hlavou & citrónovou trávou
Richard Rauch, Geschwister Rauch, Trautmannsdorf

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!