Ak nerátame zopár chrumkavých chrobákov, olivy sú pravdepodobne jedným z najstarších snackov v dejinách ľudstva. Krásne na pohľad a skutočne dobré len vtedy, keď sú jemne horké.
Text Florian Holzer · Fotografie Manuel Zauner
Nie je veľa potravín, ktoré môžete zamyslene prežúvať pol dňa. Pretože je práve teplo, sedíte v tieni olivovníka, napadlo vám pár vecí, o ktorých by ste možno chceli trochu popremýšľať, a navyše nemáte na práci nič dôležité. S olivami sa to dá. Teda, slano-horká dužina je, samozrejme, aj pri tom najpomalšom zahryznutí čoskoro preč, ale špicatá kôstka niečo vydrží. A až do konca pripomína túto jedinečnú, archaickú chuť, túto zmes horkého dreva, na slnku sušených byliniek, korenistého oleja a esenciálnej soli. Fundamentálna chuť.
Dobrým dôvodom jesť olivy je aj fakt, že ich existuje nesmierne veľa: 10,2 milióna hektárov pôdy je vysadených olivami, ktoré prinášajú ročnú úrodu 16,5 milióna ton olív. Dobre, väčšina z nich sa vylisuje na olej, asi 90 %, čo však znamená, že stále zostáva 1,65 milióna ton ročne, ktoré treba zjesť, respektíve o niečo menej, pretože takzvaná baktéria Xylella fastidiosa olivovníkom momentálne poriadne komplikuje život, v roku 2015 museli len v južnom Taliansku vyklčovať 230 000 hektárov…
Hrozné, ale môžeme počítať s tým, že olív bude stále veľmi, veľmi veľa, čo je výzva, na ktorú sme sa mohli pripravovať dostatočne dlho: Oliva sa pestovala už v dobe bronzovej, 4 000 rokov pred n. l., za miesto pôvodu pestovania olivovníkov sa považuje Kréta. Strom slúžil ako palivové drevo, olej z jeho plodov sa už vtedy a v neskoršom staroveku intenzívne konzumoval, používal sa v kozmetike a ako olej na svietenie, a dokonca sa využíval aj ako klzné a mazacie médium. A olivy sa jedli aj vtedy. Nie na špajdliach v Martini kokteile a ani plnené kúskami papriky, ako sa objavili v krajine barbarov o takmer šesťtisíc rokov neskôr na stoloch, ale ako základná potravina. Pre rímskych roľníkov a plebejcov predstavovali chlieb a olivy najpodstatnejšie potraviny, píše Cato starší, aj Waverly Root vo svojej knihe o jedle zaraďuje olivy popri chlebe, syre, oleji a soli k fundamentálnym zložkám antickej výživy, ktoré boli dostupné aj ľuďom z najjednoduchších pomerov.
Čo však nemá znamenať, že potreba malých zelených alebo čiernych plodov olivovníka zostala počas storočí rovnaká, práve naopak. S úpadkom Rímskej ríše dopyt dramaticky klesol, živočíšne tuky boli v stredoveku hitom. Ale na Oriente sa kultúra plodu a oleja udržala, a tým aj v Španielsku, odkiaľ sa oliva dostala do Kalifornie a Južnej Ameriky.
Úspešný príbeh olivy zostáva pri všetkej úcte k jej včasnému začiatku a rozšíreniu predsa len trochu záhadný. Pretože: Oliva, čerstvo odtrhnutá zo stromu, je taká horká, že sa nedá konzumovať bez následkov. Dobre, aj zemiaky treba pred konzumáciou uvariť, opiecť alebo vypražitosť, ale procedúra spracovania olív na jedlé je predsa len trochu komplexnejšia. Horkosť olivy – či už v menej zrelej zelenej forme alebo pri zrelých čiernych plodoch – sa musí vyplaviť vodou. Každodenné vymieňanie vody počas niekoľkých dní a týždňov, potom konzervácia v slanom náleve alebo v olivovom oleji. A to nie je všetko, podstatným kritériom kvality olivy je jej „chrumkavosť“, blátivá horká kôstkovica totiž jednoducho neteší, nevyvoláva dojem čerstvosti a bezchybnosti. Preto sa pred niekoľkými tisíckami rokov zistilo, že malá dávka kyseliny citrónovej skutočne prospieva skusu olivy. Manuel Kaiser, brand manažér rakúskeho dovozcu delikates Schenkel, ktorý sa generácie zaoberá obchodom a distribúciou okrem iného aj olív, vysvetľuje, že potom prichádza faktor balenia, v najdrahšom a najlepšom prípade ručné ukladanie do pohára, „ručne ukladaný tovar“ sa tomu hovorí medzi odborníkmi, čo na jednej strane pekne vyzerá a na druhej strane pomáha predchádzať otlakom – opäť blátivosti – „ale to je práca, a tá niečo stojí“.
Trh s nakladanými olivami je v Rakúsku malý, nie veľmi dynamický, ale preto nie nezaujímavý, vysvetľuje Manuel Kaiser. „Oliva je klasický nikový produkt“, čo vedie k tomu, že neexistujú žiadni trh dominujúci giganti, ale „každý dováža trochu“. Konzument olív je mestský človek a oboznámený s kultúrami stravovania krajín pôvodu, ale horkosť plodu je vždy téma, „nie každý má rád olivy“. A čo je tiež jasné: V regáli rozhoduje cena, olivové špeciality, ako napríklad tovar predávaný pod názvom odrody alebo olivy s osobitným pôvodom, sú vyhradené pre obchod so špecialitami.
Apropo odrody, tých je po šesťtisíc rokoch šľachtenia olivovníkov a šírenia v každom regióne so stredomorskou klímou prirodzene šialene veľa. V stredomorskej oblasti je známych vyše tisíc odrôd, len Španielsko je domovom vyše 200 odrôd. Väčšina z nich je vhodná na výrobu oleja, ale aj pri takzvaných „stolových olivách“ má Španielsko v rukáve nejedno eso. „Manzanilla“ napríklad, priateľmi španielskych olív označovaná ako najlepšia oliva na svete, je malá, má harmonickú arómu a vynikajúco sa hodí na plnenie citrónmi, sardelami alebo inými jemnými vecami, ktoré z nej robia priam nevyhnutného letného spoločníka k poháru Cavy.
Grécka oliva Kalamata – špicatý tvar, pekná, veľká a s výraznou arómou, presvedčivá ako v čiernej, tak v zelenej verzii – patrí k najznámejším odrodám, etablovala sa v strede spoločnosti konzumujúcej olivy. Francúzsko ako od začiatku malý trh s olivami sa skoro špecializovalo na odrody s špecifickým chuťovým profilom, „Cailletier“ napríklad, tiež nazývaná „niçoise“, aromatická, oriešková, malá oliva, ktorá dáva šalátu niçoise jeho charakter; alebo pevnodužinatá „Picholine“, klasická oliva na dvojaké použitie (olej a stolová oliva) z Provensálska, už z diaľky rozpoznateľná podľa svojho podlhovasto-špicatého tvaru; spomenúť treba ešte „Grossane“, bodkovanú „Verdale“ a samozrejme lahodne mäsité „Lucques“, jasnú víťazku našej degustácie.
Olivovým odrodovým rajom je však prirodzene Taliansko, tu sa už skoro rozpoznala aj marketingová sila lokálnych odrôd olív, či už pri oleji z toskánskych stromov Frantoio, pri oleji z prastarých odrôd z Ligúrie alebo talianskeho krasu okolo Terstu, či už pri stolových olivách s individuálnym vzhľadom a rovnako takou chuťou. „Nocellara“ zo Sicílie napríklad, žiarivo zelená a chrumkavá, apúlske „Castelvetrano“, takmer také veľké ako malé slivky, a potom samozrejme miláčik priateľov kultivovaného horkého pôžitku, ligúrska „Taggiasche“, malá, obrovská kôstka, farebne nejednoznačná, ale jednoducho neuveriteľne intenzívna a lahodná, zrelé ovocie, oriešky, bylinky, citrusové arómy, všetko tam je.
O to udivujúcejšie je, že sa dlho skutočne neoceňovala individualita olív, ale snažili sa ich dizajnovať a uniformovať. Napríklad tým, že sa zelené olivy farbili na čierno. S povolenými prídavnými látkami glukonát železnatý (E 579) a laktát železnatý (E 585) sa aj dnes zelené olivy farbia na čierno a pripravujú sa o svoju olivovú chuť. To síce znie ako náhrada lososa a ikry z morského vlka zo 60. rokov, ale očividne je po tom stále dopyt. A súčasná varianta toho: chrumkavé zelené veľké olivy sa – údajne – šťavou z červenej repy menia na chrumkavé krikľavočervené olivy, ktoré sú na viedenskom trhovisku Naschmarkt síce nepochybne pútačom pozornosti, ale vlastne nemajú žiadne chuťové oprávnenie – jedno, hlavne že sú červené.
Ak si v južnom Taliansku alebo Španielsku objednáte pivo, môžete si byť každopádne istí, že k nemu dostanete misku slaných mandlí alebo olív. To je znakom ako kultivovanej pôžitkárskej kultúry, tak aj pestovanej pohostinnosti. To by sa dalo jednoducho prevziať, však? Ako som hovoril, 1,65 milióna ton…
To je jadro Martini!
Čo vieme o olivách? O olivách vieme málo. Že pochádzajú z krásnej stredomorskej oblasti, že sa z nich lisuje dobrý olej, ktorý nám potom Taliani predávajú ako originálny taliansky; že sú zvonku mäkké a vo vnútri tvrdé, že existujú veľké, malé, zelené a čierne, niekedy ale aj fialové a hlavne na viedenskom Naschmarkte zriedkavý druh červených olív; že sa nakladajú buď do slaného nálevu, alebo do olivového oleja a že pre Martini kokteil prichádza do úvahy len zelená, v slanom náleve naložená oliva s kôstkou. Takže vlastne o olivách vieme celkom dosť.
Porota A la Carte – tentoraz pozostávajúca z diplomovanej someliérky a odborníčky na marketing vína Dagmar Groß, gastronómky denníka Kronenzeitung Karin Schnegdar, šéfkuchára a polovičneho Gréka Konstantina Filippoua, predajcu delikates Marca Simonisa, ako aj vedúcej redakcie magazínu A la Carte Niny Kaltenbrunner a autora Floriana Holzera – ich ochutnala všetky: 27 rôznych so všetkými možnými farbami, veľkosťami, pôvodom a marinádami, z Talianska, Francúzska, Španielska a Grécka, od maloproducentov aj olivového priemyslu. Degustácia sa konala u Marca Simonisa, Bastei 10, po degustácii bolo možné konštatovať veľkú potrebu juhofrancúzskeho rosé.
Dominikanerbastei 10, 1010 Viedeň
Tel.: 01/512 20 10
Po.–Pi. 8.30–20 hod.
www.marcosimonis.com
1
Lucques 8,7
Boli sme sami trochu prekvapení, pretože táto oliva z Francúzska štartovala nepochybne ako outsider. A ukázala sa byť lahodnou, ako príjemný kompromis medzi horkým a slaným, ako príjemne krehká a napokon presne taká, akú ich máme radi v miske. „Príjemne slaná, pekný, špicatý tvar, oriešková, animujúca, extrémne stimulujúca chuť do jedla“, „chutná, vyvážená, krásne olejová dužina“, „kyslastá, animujúca“, „dobrý skus“, „soľ dobre integrovaná, ovocná, veľmi pekná“.
200 g/ € 6,40
u Un jour en France
Westbahnstraße 9, 1070 Viedeň
www.unjourenfrance.at
2
Alnatura/La Selva 8,2
Príbeh pôvodu tejto olivy je trochu mätúci: Vyrástla v Apúlii, kde bola ručne nazbieraná a naložená do nálevu, potom sa dostala do programu toskánskeho bio-výrobcu La Selva, ktorý ju posunul nemeckej bio-veľkoobchodnej značke Alnatura, ktorá ju predáva Merkuru. Čo tu teda máme: prvotriedne, okrúhle, hráškovozelené bio-olivy z Capitanata v Apúlii. „Chutia ako dovolenka v Stredomorí, pripomínajú zelené oriešky, fialky, jemne horké“, „dlhotrvajúce, jemné ružové tóny, animujúco horké“, „chrumkavé, animujúce, ľahko citrónové, kvetinové“, „prirodzené“, „nové korenie, saturejka, chrumkavé, typické, animujúce“.
170 g/€ 2,29
u Merkur
www.merkurmarkt.at
3
Spar Premium, oliva Taggiasche 8
Akási kráľovská trieda čiernych olív, sú malé, okrúhle, majú veľkú kôstku a málo dužiny, ktorá je v ideálnom prípade o to lahodnejšia. Farba prechádza od olivovej cez fialovú až po hnedú. Ligúrske olivy sú väčšinou aj voľbou špičkových kuchárov, keď potrebujú olivovú horkosť, tu obzvlášť krásne výraznú: „nádherné, ako malé veľkonočné vajíčka, veľká kôstka, skvelá chuť, veľmi komplexné“, „vrstevnaté, pripomína južné Francúzsko, príjemne slané“, „malé, pekné olivy, dosť horké“, „južné Francúzsko, mäkké“, „tmavo aromatické, zemité“.
190 g/€ 2,99
u Spar Gourmet
www.spar.at
4
Dumet, Kalamata ručne zbierané 7,4
Najlepšia grécka oliva v súťaži je švajčiarsky convenience produkt: ručne zbierané, solené, marinované s trochou repkového oleja a potom dosť sucho balené v plaste, z hľadiska chuti skôr oliva v slanom náleve než naložená v oleji. „Čerstvé, veľmi dobre definovaná aróma Kalamata, príjemne krehká, ľahko sa oddeľuje od kôstky“, „klasické, typické, príjemné“, „chrumkavé, pekná rovnováha soli-kyseliny-horkosti“, „veľmi klasické“, „mäkká dužina, čerstvé, jemne kyslasté v dochuti“.
200 g/€ 2,99
u Spar Gourmet
www.spar.at
5
Mani bio-olivy čierne,
v extra panenskom olivovom oleji 7,2
Ďalší Grék, tentoraz klasicky naložený v olivovom oleji, „veľmi slané, trpké, veľmi výrazná aróma“, „expresívne, harmonické, soľ dobre integrovaná“, „chrumkavé, slané, ľahko pikantné“, „dobrý olej, jemný skus“, „chrumkavé, klasické, osviežujúce, jesenné lístie“.
340 g/€ 6,49
m. i. u Naturkost Spittelberg
Spittelberggasse 24, 1070 Viedeň
www.naturkost-spittelberg.at, www.mani.at
6
A l’Olivier,
Lucques du Languedoc 6,8
A opäť juhofrancúzska oliva Lucques, tentoraz od francúzskeho špecialistu na olivy A l’Olivier: „dlhé, špicaté, typicky francúzske olivy, trpké, pekný odrodový charakter“, „soľ v popredí, šupka dosť hrubá, trochu nečerstvé“, „veľmi malá oliva, dobrý skus, špicatá kôstka, neúchvatné“, „šťavnatý pocit v ústach, kyslasto-slané v dochuti“.
115 g/€ 13,29
u Meinl am Graben
Graben 19, 1010 Viedeň
www.meinlamgraben.at
7
Noan bio 6,5
Rakúsko-grécky vzorový sociálny projekt olivového oleja má v ponuke aj pevné látky: zelené bio-olivy v slanom náleve z Amfissy. „Slané, chrumkavé, veľmi intenzívne, ľahké živočíšne tóny“, „orieškovo-horké, skvelé“, „šťavnaté, slané, veľmi intenzívna aróma“, „zrelé, slané, pekná konzistencia, perfektné k drinku“, „dobrý skus, kompaktné“.
180 g/€ 4,99
u Merkur
www.merkurmarkt.at
8
Zuccato, oliva giganti 6
Olivy, ktoré pozná každý. Zuccato bola jedna z prvých značiek, ktoré sa dovážali do Rakúska, olivy Zuccato pre mnohých prvý kontakt s talianskou kôstkovicou. Zodpovedajúcim spôsobom „známe“ sa zdajú byť tieto mäsité obrie olivy, „ľúbivé, klasické, žiadni veľkí majstri arómy, ale zato enormné rozmery“, „veľké, plné, mäsité, známa chuť“, „mäsité, dobrá konzistencia“, „ľahký kovový tón“, „mäsité, harmonické, príjemné“.
200 g/€ 1,49
u Merkur
www.merkurmarkt.at
9
A l’Olivier, Picholines de Provence 5,1
Na rozdiel od olív odrody Lucques mala pri odrode Picholine navrch renomovaný výrobca A l’Olivier: „suché, kvetinové, trochu zdržanlivé, ľahký barikový tón, pekná odrodová charakteristika“, „vanilkové tóny, kvetinové, dobrý skus, jemné“, „malé, chrumkavé olivy, jemné“, „ľahostajné, suchá textúra“.
115 g/€ 9,99
u Meinl am Graben
Graben 19, 1010 Viedeň
www.meinlamgraben.at
10
Mani, bio-olivy čierne v náleve 4,8
Opäť čierne olivy Kalamata z Peloponézu, ktoré Felix Bläuel už desaťročia predáva v Rakúsku, tentoraz v slanom náleve: „chrumkavé, slano-horké, orieškové, extrémne dobrý štandardný tovar“, „dovolenka v Grécku“, „dobrý priemer, veľmi slané“, „príliš mäkké, veľmi slané, trochu v popredí“.
210 g/€ 4,95
m. i. u Naturkost Spittelberg
Spittelberggasse 24, 1070 Viedeň
www.naturkost-spittelberg.at, www.mani.at
10
La Bella di Cerignola 4,8
Družstvo z oblasti Foggia vyrába rôzne produkty z olív, tieto obrie olivy naložené v náleve pochádzajú zo sortimentu antipasti: „obrovské, mäsité, vodnaté“, „trochu neutrálne, dobrá konzistencia, vôbec nie horké“, „oliva pre začiatočníkov“, „chuť mŕtva, ale dobrý skus“, „tvrdé a suché“.
350 g/€ 10,–
u Wein & Co
www.weinco.at
11
Čierne olivy v extra panenskom oleji 4,7
Klasický antipasti element a tým dobre umiestnený v sortimente Marca Simonisa: „chrumkavé, ľahko kyslé, ľahko orieškové“, „v ústach naberá na olivovej aróme“, „kožovitá konzistencia, olej v popredí“, „najprv decentne horké, v ústach sa stáva postupne pikantným“.
u Marco Simonis
Dominikanerbastei 10, 1010 Viedeň
www.marcosimonis.com
12
„Picholines“ 4,3
Picholine olivy alsaského špecializovaného predajcu Carlant Sarl pochádzajú z regiónu Gard na juhu Francúzska, „parfumované, chrumkavé, takmer chrumkavé, trochu nezrelé horké tóny“, „chrumkavé, pikantné, nevyvážené“, „veľmi pevná šupka, pôsobí neprirodzene“, „chlpaté“.
200 g/€ 6,40
u Un jour en France
Westbahnstraße 9, 1070 Viedeň
www.unjourenfrance.at
13
„Tuolio“ Nocellara 4,0
Odroda Nocellara zaujme predovšetkým svojou spektakulárnou zelenou farbou a bohatou dužinou, tieto tu boli zozbierané na Sicílii, „svetlozelené, veľmi mäkké, veľa nálevu v dužine, ideálna Martini-oliva v priemernom bare“, „príliš mäkké, aróma ovčieho syra“, „mäkké, takmer blátivé, chuť feta syra, citrónové“, „z hľadiska chuti absolútne zodpovedá očakávaniam, ktoré vyvoláva krikľavozelená farba“.
180 g/€ 9,80
u Joseph Brot
www.joseph.co.at
14
Alnatura „Kalamon“ bio 3,9
Čierna verzia olív Alnatura, tentoraz z Kalamaty: „mäsité, rozstrapkané, slané, ideálne na tapenádu“, „mäkké, blátivé, slané“, „na ďalšie spracovanie“.
180 g/€ 3,19
u Merkur
www.merkurmarkt.at
test