A-La-Carte

Kulinárska hodvábna cesta (2018/1)

Ako mladý Afganci a bývalý utečenec s originálnym konceptom rozvíril miestnu benátsku scénu a pritom zabezpečil prácu päťdesiatim utečencom. Ahmed Ahmadi neprišiel do Talianska ako utečenec, ale ako súčasť filmového štábu, aby v roku 2006 pri príležitosti bienále v Benátkach prezentoval film. Potom však narazil na…


Ako mladý Afganci a bývalý utečenec s originálnym konceptom rozvíril miestnu benátsku scénu a pritom zabezpečil päťdesiatim utečencom prácu.

Do Talianska neprišiel Ahmed Ahmadi ako utečenec, ale ako súčasť filmového štábu, aby v roku 2006 pri príležitosti bienále v Benátkach prezentoval film. Potom však dostal strach. „Film sa volal Maama, Buddha, The Girl and the Water a bol pre niektorých Afgancov zrejme príliš kritický ku Koránu, pretože obsahoval základné tvrdenie, že Boh ti pomôže len vtedy, ak sa snažíš sám,“ rozpráva Afganci. „Doma v Afganistane to vyvolalo búrlivú diskusiu a zrazu sme dostávali vyhrážky od ľudí, ktorí ten film ani nevideli.“

Keďže takéto vyhrážky sú v Afganistane prirodzene vážne, filmári sa rozhodli, že sa nevrátia a požiadajú v Taliansku o azyl. „Vtedy to bolo ešte jednoduchšie, počet žiadateľov o azyl bol nižší a mali sme aj pádny dôvod,“ rozpráva Ahmadi, ktorý následne ako uznaný politický utečenec našiel útočisko v utečeneckom centre pri Benátkach. Tam však mohol zostať len pár mesiacov a potom nevedel, čo bude ďalej.

„Našťastie práve hľadali jazykového trénera pre mnohých mladistvých v centre. Taliančinu som síce neovládal, ale aspoň angličtinu áno, a tak som prácu dostal,“ hovorí dnes 36-ročný muž. Ako tútor, prekladateľ a kontaktná osoba pre mladých utečencov mal na starosti aj organizovanie slávností. A na vydarenú slávnosť treba ako vieme najmä dve veci, konkrétne hudbu a jedlo.

„Dostal som teda nápad vyzvať mladých ľudí, aby na oslavy navarili jedlá zo svojej vlasti, a pri tom som si všimol, že väčšina jedál, ktoré pripravovali, sa počas ich úteku výrazne zmenila, boli takpovediac kontaminované kuchyňami krajín, cez ktoré cestovali,“ rozpráva Ahmadi.

Väčšina mladých ľudí mala za sebou extrémne dlhú cestu, prešli až osem krajín, v ktorých v mnohých prípadoch uviazli na niekoľko mesiacov. Recepty spravidla nemali, iba spomienky na obľúbené jedlá z vlasti, ktoré im chýbali a ktoré si chceli navariť. Okrem toho chýbalo množstvo originálnych surovín, peňazí bolo tiež málo, a tak začali jednoducho improvizovať.

„Z toho vznikol istým spôsobom vlastný štýl varenia, kuchyňa úteku a cesty. Afganské jedlá sa pripravovali napríklad so surovinami z Iránu, Turecka, Iraku alebo Grécka. Ak napríklad nebolo jahňacie, použilo sa lacnejšie kuracie, ak nebol čerstvý koriander, tak petržlenová vňať,“ vysvetľuje hostinský.

Čoskoro sa oslavy v utečeneckom centre stali populárnymi aj u miestneho obyvateľstva, a tak sa Ahmadi rozhodol spolu s tromi spoločníkmi a s finančnou podporou utečeneckého fondu obce Benátky otvoriť si podnik uprostred mesta v lagúne. „V roku 2012 sme našli stánok s kebabom, ktorý sa nám zdal ideálny a dostatočne cenovo výhodný,“ rozpráva. „Ako prvé sme predali elektrický ražeň na kebab, potom sme otvorili akýsi výdajný okienkový bufet s dvoma vysokými stolmi a celé sme to nazvali Orient Experience.“

To, že nadšenie Talianov pre exotické štýly kuchyne je spravidla skôr mierne, si bol, samozrejme, dobre vedomý. Mnohí ľudia mu tiež rozhodne odhovárali, aby sa púšťal do takého odvážneho experimentu. Ahmadi však zostal neoblomný a presvedčený o svojom projekte.

„Nielen preto, že Benátky boli v priebehu dejín vždy považované za bránu na Orient,“ hovorí. „Orientálne vplyvy sú tu hojné, predovšetkým prirodzene v architektúre, ale pri bližšom pohľade aj v kuchyni.“ Preto myslel na akúsi kulinársku hodvábnu cestu, ako to sám vyjadril, na ktorej konci ležia Benátky ako ideálny cieľ cesty.

Okrem toho bol podľa svojich slov dodatočne motivovaný skutočnosťou, že v Benátkach, rovnako ako v celom Taliansku, je relatívne málo podnikov, ktoré ponúkajú takzvanú etnickú kuchyňu. „V takejto situácii sa dá veľmi dobre rozpoznať medzera na trhu – a nie nevyhnutne hendikep,“ hovorí podnikateľ.

Účet každopádne vyšiel. A dokonca lepšie, ako sa pôvodne očakávalo. Dnes Ahmadi a jeho partneri prevádzkujú štyri podniky v Benátkach a ďalší v blízkej Padove.

Počas toho, ako hovorí, sa servíruje silný mätový čaj a jedlá, medzi nimi Kabuli, čiže basmati ryža s jahňacím mäsom, mrkvou a hrozienkami; kuskus so zeleninovým vývarom; biryani s kuracím mäsom; baklažány s jogurtovou omáčkou a rímskou rascou, ako aj šošovicové kari s paradajkami a mrkvou. A k tomu čerstvo upečený chlieb placka. To všetko servírujú zjavne veľmi motivovaní mladí ľudia, ktorí všetci skončili v Taliansku pri hľadaní lepšej budúcnosti – a zjavne ju tu aj našli.

Ako napríklad Mohammed Husseini, ktorý sa stará o podnik pri Campo Santa Margherita. „Vlastne som chcel ísť vtedy do Veľkej Británie a bol som dokonca niekoľko mesiacov v takzvanej džungli v Calais, ale skok cez Lamanšský prieliv sa mi jednoducho nepodaril,“ rozpráva 32-ročný Afganci, „nejaký čas ma potom opustili sily a ja som sa neochotne vrátil do Talianska.“ To sa však ukázalo ako šťastie v nešťastí. Pretože tu stretol Ahmadiho, začal pracovať v jeho podniku a vypracoval sa až na spolumajiteľa.

„Celkovo nás je teraz päťdesiat zamestnancov, z ktorých štyridsať je spolumajiteľov a šiesti sú na najlepšej ceste sa nimi stať,“ pokračuje Ahmadi. „Nával z utečeneckých domovov je samozrejme veľký, bohužiaľ nemôžeme všetkým ponúknuť prácu.“ Namiesto toho organizujú akúsi kuchársku súťaž podľa modelu úspešných televíznych šou, kde porota rozhoduje, ktoré jedlo je dosť dobré na to, aby sa podávalo v jednom z podnikov. Tieto súťaže sa spravidla konajú vo varených školách, ktoré utečencom poskytli svoje priestory.

Zatiaľ čo v štyroch podnikoch sa varí orientálne, v piatej a najmladšej reštaurácii sa špecializujú na africkú kuchyňu. „Povedali sme si, že projekt by sa mal rozšíriť aj na našich afrických priateľov a vlani sme otvorili prvú Africa Experience, aby sme cestu takpovediac preniesli aj do Afriky,“ rozpráva Ahmadi. Teraz chce tento koncept zopakovať aj v ďalších mestách. Napríklad v Palerme, Neapole a Ríme, kde sú všade organizácie, ktoré prejavili záujem o spoluprácu a otvorenie reštaurácie. Celé je to mimoriadne uspokojivé pre všetkých zúčastnených, dodáva podnikateľ, ktorého spoločnosť medzitým každoročne platí niekoľko desaťtisíc eur na daniach mestu Benátky.

Orient Experience
Rio Terà Farsetti 1847/b
Cannaregio, Benátky 30121
Tel.: +39/041/822 43 37

Orient Experience II
Dorsoduro 2920, Benátky 30121
Tel.: +39/041/520 02 17
a
Dorsoduro, 2928,Benátky 30123
Tel.: +39/041/241 26 69

Africa Experience
Calle Lunga S. Barnaba, 2722, Benátky 30123
Tel.: +39/041/476 78 65

Peace & Spice
Dondi dall’Orologio, 13, 35139 Padova
Tel.: +39/049/66 34 50

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!