Text od Andrea Karrer · Ilustrácia od Peter Jani
Rozpustili si vlastnoručne vyrobený syr, obohatili ho vínom, napichli čerstvo upečený chlieb na vidličky a ponárali ho do krémovej hmoty. Fondue bolo vynájdené pastiermi, ktorým sa ich skromný jedálny lístok zdal príliš nudný a ktorí, odrezaní od okolitého sveta, začali experimentovať so svojimi riedkymi potravinami.
Tak hovorí najobľúbenejší švajčiarsky príbeh o pôvode ich národného pokrmu. Je však nepravdivý, nič viac než mýtus. Fondue nepochádza z hôr. No bez tohto mýtu by sa syrové fondue len ťažko stalo švajčiarskym pokrmom par excellence, myslí si etnológ Ueli Gyr z Zürichskej univerzity. Podujal sa zrekonštruovať históriu fondue a odhaliť, kde a prečo nahradili fakty mýty. „Tým, že sa vynájdenie fondue pripísalo pastierom, malo byť autentizované,“ hovorí. Pretože za národné jedlo sa hodí len to, čo je autentické. A autentické vo Švajčiarsku znamená: povinný vzťah k Alpám.
Nikto presne nevie, kto fondue skutočne vymyslel, kedy a kde sa jedlo prvýkrát a aký bol pôvodný recept. Koluje nespočetné množstvo príbehov, ale pramene sú len ojedinelé. Najstarší pochádza od Homéra, ktorý v „Iliade“ píše o „pokrme zo strúhaného kozieho syra, vína z Pramnosu a bielej múky“ – antické fondue?
Vo Švajčiarsku nájdeme prvý recept takmer o dvetisícpäťsto rokov neskôr, v kuchárskej knihe Zürišanky Margarethy Gessner, v roku 1699 pod názvom „Varenie syra s vínom“. „Daj pol pohárika vína do panvice na pahrebu a pridaj oškrabaný alebo nastrúhaný tučný starý syr a nechaj ho variť vo víne, kým sa úplne nerozpustí.“ Gessnerová bola meštianka, ďaleko od hôr. Alpínsky pôvod sa tomuto receptu nedá prisúdiť ani pri najlepšej vôli. Za mestsko-meštiansky pôvod hovoria aj iné pramene. Tak napísal filozof Jean-Jacques Rousseau v roku 1768 v liste priateľovi, že by si s ním chcel vychutnať fondue, pokiaľ dokáže zohnať kúsok syra Gruyère. Tu sa ukazuje ďalší problém, na ktorý narazil výskumník každodennosti Gyr pri svojom pátraní: Hoci Rousseau hovoril o syre Gruyère, nevieme, aké ďalšie prísady jeho fondue obsahovalo. „Pojem fondue sa kedysi používal pre veľmi odlišné veci,“ hovorí Gyr, „môže ísť aj o syrovú polievku s mliekom a vajíčkami.“
Podľa viacerých zdrojov sa kedysi zmes miešaných vajec a syra označovala ako fondue. Možno však z dnešného pohľadu tento pokrm považovať za fondue? Ako jedného z predchodcov fondue? Alebo sú potrebné víno a na vidličky napichnuté kúsky chleba ako v recepte Gessnerovej, aby sa dalo hovoriť o fondue – aj keď sa pokrm vtedy tak nenazýval? Robia pokrm fondue prísady alebo pojem? Podľa toho, ako na to odpovieme, dopadne história syrového fondue inak. A tak boli konštruované mýty, ktoré podporujú status národného jedla.
Všetky frankofónne švajčiarske kantóny si nárokujú syrovú pochúťku pre seba, od konca 19. storočia však bola ukotvená aj národne. Tak sa v roku 1896 na Národnej výstave v Ženeve podávalo fondue, rovnako v roku 1939/40 na Svetovej výstave v New Yorku. V tomto čase boli reklamné akcie na syrový pokrm už v plnom prúde – vďaka Švajčiarskej syrovej únii založenej v roku 1914. Jej úlohou bolo regulovať obchod s mliečnymi a syrovými výrobkami stanovením cien a podmienok exportu. Keď koncom 20. rokov vypukla hospodárska kríza a švajčiarski výrobcovia syrov ostali so svojimi výrobkami, Únia bola vyzvaná posilniť odbyt na domácom trhu. Preto okrem iného, celkom úspešne, propagovala dovtedy takmer neznáme syrové fondue.
Syrová kuchárska kniha pre gastronómiu, plagáty na staniciach, kreslený film, inzeráty v zahraničí, neskôr bezplatné recepty v zürišských pekárňach a nakoniec v roku 1954 slogan „FIGUGEGL – Fondue isch guet und git e gueti Luune“ (Fondue je dobré a prináša dobrú náladu) – stratégia vyšla. „K ďalšiemu zviditeľneniu prispela v 60. rokoch armáda, ktorá svojich vojakov kŕmila syrovým fondue. Vojaci priniesli recept do rodín. Dodnes je varenie fondue v mnohých domácnostiach čisto mužskou záležitosťou,“ vysvetľuje Andrzej Koch zo syrárne „Der Schweizer“.
Keď v roku 1978 prišiel do kín film „Die Schweizermacher“ (Švajčiarski tvorcovia), syrové fondue sa už etablovalo ako národné jedlo. „Toto je moment pravdy,“ hovorí vtedy naturalizačný úradník Max Bodmer Nemke Gertrud Starke, ktorá na dôkaz svojej integrácie podáva – nanešťastie riedke – syrové fondue. Skutočný Švajčiar, to už bolo jasné, musí vedieť pripraviť fondue.
Podstatný pre chuť je použitý syr, resp. zmes syrov. Vo Švajčiarsku je bežné „moitié-moitié“, kde sa pridáva po polovici Vacherin a Gruyère. Pre výraznejšie fondue sa používajú zmesi s Gruyère, Appenzeller a Ementálom. Andrzej Koch si o viacerých druhoch syra veľa nemyslí: „Na svoje fondue používam výlučne vyzretý Entlebucher a trochu syra Raclette. Dôležité tiež je, aby sa nemiešal príliš vyzretý syr s mladým, pomer kyslosti potom nesedí a fondue sa zrazí,“ vysvetľuje ďalej. „Tomu sa dá predísť pridaním citrónovej šťavy alebo kvapky octu.“
Dlhými vidličkami sa teraz syr naberá krúživými pohybmi na malé kúsky bieleho chleba. Použiť sa dá aj tmavý chlieb. „Chlieb pred ponorením pokvapkať čerešňovicou (pálenkou) – chutí to tiež dobre!“ nadchýna sa Koch. Úplne čerstvý chlieb sa považuje za menej vhodný. Švajčiarsky obchod ponúka dokonca špeciálne fondue chleby, ploché vopred narezané biele chleby. V niektorých regiónoch sa fondue neje pomocou napichnutých kúskov chleba, ale kúsky chleba alebo aj zemiaky sa polievajú tekutým syrom pomocou polievkovej naberačky.
Pôvodne sa k fondue nepodávali žiadne prílohy. Dnes sa často používa kyslá zelenina ako uhorky, perlové cibuľky, cornichons alebo nakladaná zelenina, vo východnom Švajčiarsku aj sušené mäso (Bündnerfleisch) a v Ticine zavárané alebo čerstvé ovocie. Vo francúzskom Savojsku je bežná surová šunka ako príloha.
K fondue sa zvyčajne pije biele víno alebo čaj, na údajné odľahčenie, a v strede jedla, na lepšie trávenie, pohárik čerešňovice, vo frankofónnom Švajčiarsku nazývaný „le coup du milieu“. Čerešňovica má „roztrhať“ syr v tráviacom trakte a tak zabezpečiť cestu k situačnej pohode. Tip Andrzeja Kocha: Nadrobno nakrájaný syr zmiešajte so všetkými prísadami, teda bielym vínom, čerešňovicou a škrobom, už hodiny pred zohrievaním a nechajte odstáť v caquelone – tak sa volá pôvodne hlinený fondue hrniec. To má priaznivo ovplyvniť ťažko stráviteľné enzýmy a vopred podporiť žalúdok v jeho povinnostiach. A čerešňovica zostáva prvkom v prospech zvýšenej spoločenskosti. Tá hľadá útulnosť v malých skupinách – fondue sa neje osamote. Delí sa aj syrová kôrka zostávajúca v caquelone, nazývaná „babka“ alebo „la religieuse“. V dolnom Valais sa „chrumkavý“ zvyšok fondue zmieša s anízovou pálenkou a žĺtkom, aby chutil obzvlášť výrazne a ľahšie sa oddelil. K základným znakom národného jedla patrí ďalej to, že fondue je hlavným jedlom a konzumuje sa prednostne večer.
Fondue však nie je nevyhnutne syrové fondue. Fondue je skôr všetko, čo možno zavesiť nad vysokú teplotu do horúceho hrnca plného oleja alebo vývaru a nechať variť. Najznámejšie mäsové fondue sa nazýva „Fondue Bourguignonne“ a zväčša sa pripravuje s kúskami hovädzieho alebo bravčového filé nakrájanými na jednohubky, ktoré sa vyprážajú v horúcom oleji a podávajú s radom omáčok a nakladanou zeleninou. Mäsové fondue na báze horúceho zeleninového vývaru je síce zdravšie a nakoniec z neho vznikne dobrá polievka, u fondue-fanatikov sa však považuje za bezzubé a anemické. O to jemnejší je čínsky spôsob „polievkového fondue“, ktorý sa nazýva aj „Steamboat“ a je úzko spätý s japonským „Shabu Shabu“. „Shabu-Shabu sa preto tak volá, pretože pri pohybe mäsa tam a späť údajne vzniká zvuk, ktorý znie ako shabu-shabu,“ vysvetľuje šéfkuchár Ken-san z reštaurácie „Nihonbashi“. Vo všetkých prípadoch polievkových fondue sa kúsky, resp. tenké plátky mäsa, rýb a zeleniny, predovšetkým aj kôrovcov ako scampi a hrebenatky, varia v špeciálnom riade, ako napríklad typický „mongolský hrniec“ s komínovou výduťou, vďaka čomu je polievka stále silnejšia a intenzívnejšia – a jej následné vyjedanie lyžicou tvorí skutočný vrchol fondue jedla. Čím medzinárodná fondue rozmanitosť veru zďaleka ešte nie je dostatočne opísaná.
Vo Walese vyrábajú z piva a čedaru „Welsh-Rabbit-Fondue“ príbuzné švajčiarskemu syrovému fondue. Pri „Fondue Bacchus“ sa v bublajúcom vriacom bielom víne varia rôzne prísady. Existujú ale aj recepty na zdravé paradajkové a bylinkové fondue, ako aj – nie až tak zdravé – klasické fondue pre maškrtníkov, čokoládové fondue, ktoré taktiež pochádza zo Švajčiarska. Medzinárodný ako fondue je aj zvyk, že tí, ktorí nechajú svoje kúsky chleba, mäsa alebo ovocia potopiť v bublajúcej fondue láve, dostanú uloženú zábavnú pokutu. V komikse „Asterix u Helvétov“ sú „fondue porazení“ dokonca bičovaní alebo rovno vhodení do Ženevského jazera...
Základný recept na syrové fondue
Prísady pre 4 osoby
1 strúčik cesnaku (kto chce aj viac)
800 g syra na fondue (3 diely Entlebucheru a 1 diel syra Raclette)
4 zarovnané ČL kukuričného škrobu
350 ml bieleho vína
1 ČL citrónovej šťavy, čerstvo vylisovanej
1 pohárik čerešňovice (pálenky)
Korenie, muškátový oriešok
cca 1 kg bieleho alebo miešaného chleba
Caquelon (hrniec) potrieť strúčikom cesnaku a podľa chuti nechať cesnak v caquelone. Syr nakrájať na malé kocky, zmiešať s kukuričným škrobom a spolu s bielym vínom a citrónovou šťavou za intenzívneho miešania (osmičkový pohyb) nechať zovrieť, kým sa syr neroztopí. Prioliať čerešňovicu, okoreniť korením a muškátovým orieškom a ihneď podávať. Na variči (rechaud) na strednom plameni nechať jemne ďalej variť a pri každom kúsku chleba premiešať (nielen namáčať, premiešať!). A kto stratí chlieb...
Kúpiť syr /jesť fondue
Andrzej Koch
Der Schweizer
Wollzeile 15
1010 Viedeň
Tel.: 0664/156 10 66
www.derschweizer.eu
Shabu Shabu vo Viedni:
Japonská reštaurácia Nihonbashi
Kärntner Straße 44
1010 Viedeň
Tel.: 01/890 78 56
www.nihonbashi.at
Fondue vo Švajčiarsku:
Zunfthausrestaurant Pfistern
Kornmarkt 4
6004 Luzern
Tel.: +41/410 36 50
www.restaurant-pfistern.ch