A-La-Carte

Marcel Koller o Viedni, víne & syrovom fondue (2016/1)

…žmurkne reprezentačný futbalový tréner Marcel Koller, keď kráča cez centrálu ÖFB s Munzli, lieskovoorieškovými čokoládovými pokladmi od Läderacha. Naplnil nimi vázu na kvety ako trofej. A potom si sám jeden – alebo dva – dopraje. Ryby a zeleninu jedáva pravidelne. Štíhly muž, ktorý si vie život vychutnať.


Text: Ro Raftl · Fotografie: Philipp Horak

Ale áno, pivo podávané v prepravkách k párkom a obloženým chlebíčkom Trzesniewski a zápasom majstrovstiev sveta, získaný autogram Beckenbauera pre najlepšieho kamaráta, pletené zeleno-biele šále pre synov, spoločné prežívanie zápasov Barcelony na domácom štadióne s Kataláncami. Všetko pripísateľné životnému procesu „pochopiť mužov“. Človek sa snaží.

Teraz. Môžem ísť jesť s Marcelom Kollerom do Fabia. „Gól!“, kričia fanúšikovia a závidia mi. Napokon: Pri víťazstve nášho národného tímu nad Švédskom plakali dospelí muži od dojatia.

O Švajčiarovi vyšli dve knihy, jedna bez jeho pričinenia, druhá s čierno-matnozlatou obálkou, ktorá v ruke pôsobí ako ušľachtilá kniha o umení: „Umenie víťaziť“. V nej sa vydavateľ Hubert Patterer, šéfredaktor Kleine Zeitung, vydáva s týmto formovateľom ľudí na „cestu v čase do vlastného vnútra“; spisovateľ Gerhard Roth fantazíruje o „Mužovi, ktorý prišiel z detstva“; bývalý riaditeľ Viedenských filharmonikov Clemens Hellsberg a tréner roka 2015 sa vášnivo zamotávajú do harmónií hudby a futbalu, samozrejme, v čajovni Viedenskej štátnej opery; spolkový prezident Heinz Fischer dáva láskyplné vyhlásenie k „výškovému letu“. Banálne údaje ako pracovná pozícia hlavného trénera rakúskeho národného tímu sú na papier vynesené len úplne okrajovo. Zbytočné. To vie každý Rakúšan naspamäť. Krajina vzplýva vďaka Kollerovej úspešnej bilancii v kolektívnom nadšení pre futbal, no, základné údaje už patria k všeobecnému vzdelaniu. Futbal je hip, chic, en vogue. Vďaka Leovi Windtnerovi a Willimu Ruttensteinerovi: Prezident ÖFB a športový riaditeľ priviedli Marcela Kollera na ihrisko. Vďaka Franzovi Beckenbauerovi a Matthiasovi Sammerovi, ktorí ich v tomto rozhodnutí utvrdili.

A hľa! Dokonca aj ostro píšuci a polarizujúci kolega Martin Blumenau vo svojom FM4-blogu „The Daily Blumenau“ stránky dlho mieša med, posýpa červené koberce lupienkami ruží, tesá charakter Koller do podoby svetelnej postavy. Skrátka: „Za prvú kvalifikáciu na Euro vďačíme výlučne Marcelovi Kollerovi. Presnejšie: jeho (vtedy odsudzovanej, vysoko kontroverznej) nominácii. Nie preto, že by tento opatrne pôsobiaci Švajčiar bol zázračný liečiteľ prikladajúci ruky, ale preto, že je niekým a niečo vie: Nie je Rakúšan a vie čítať, analyzovať, učiť a realizovať moderný futbal…“

Wow. Ale pri všetkej tej láske, ktorá občas hrozí, že ho udusí, pôsobí Marcel Koller úplne uvoľnene. Samozrejme, cíti sa „a casa“ v puristicky ležérnom Fabios, ak máme zostať pri starej-novej téze majiteľa Fabia Giacobella, ktorá je od prestavby medzi chladným vápencovým barom a rozšírením reštaurácie do uličky Milchgasse zdôraznená ešte viac: od drobného občerstvenia s espresom, detoxikačnými šťavami cez slávnu burratu pri bare, až po rozvinutie umenia šéfkuchára Christopha Brunnhubera v reštaurácii. „Place to be“, myslia si aj útočné hviezdy ÖFB David Alaba a Marko Arnautovic, keď idú nakupovať do Amicis v Goldenes Quartier. „Tie vysoké topánky, ktoré nosím menej,“ smeje sa tréner (klobúk dolu! divokého Arnautovica skrotil k pocitom „my“ a tímovosti, to vedia aj futbalové sliepky), potom pozdraví šéfa, šéfkuchára, someliéra. Milý ako stály hosť. No človek má pocit, že ho, celkom nehľadiac na jeho status, jednoducho m-á-j-ú r-a-d-i.

Ticho, ľahkým krokom, štíhly a s krásnymi očami bol zrazu tu. Objavil sa. Možno vie aj lietať alebo prechádzať stenami… Dochvíľny v každom prípade. Všetko je pripravené na fotenie. Rybie predjedlá z Brunnhuberovej dvojčapicovej kuchyne, Châteauneuf-du-Pape z Clos de l’Oratoire des Papes v údolí Rhôny, ročník 2006. No skutočne rozkvitne znalec a milovník až pri ročníku 2011: „Hmm. Je plnšie. Guľaté!“ Má rád silné vína. Uzavrel priateľstvo s vinárom Reinholdom Krutzlerom v Deutsch-Schützen a jeho legendárnym Perwolffom. V Rakúsku však medzitým ocenil aj biele vína, veltlínske a štajerské, pričom skôr inklinuje k veltlínskym zeleným, rulandským bielym a sauvignonom blanc – k tým „plnším, sviežejším“ (čo vo švajčiarčine znamená niečo ako silnejšie). Ako dvadsaťročný, približne, vypil svoje prvé víno, prišlo mu kyslé, myslel si: To predsa nemôže byť ono. „Je to žiaľ aj otázka ceny.“ Keď prevaľuje pápežské červené v ústach, pôsobí skoro tak romanticky ako na obálke Pattererovej knihy, kde zamyslene hľadí do diaľky. Áno. Tento šikmý pohľad zachytáva veľa z toho, čo Marcel Koller vyžaruje: predovšetkým vyrovnanosť.

Ktorá dokáže prepuknúť do chlapčenského smiechu, keď rozpráva o nedeliach a nedeľnej pečienke so starým otcom: „To bolo špeciálne. Dožil sa 96 rokov. Pravidelne potreboval svoju kávu a o štvrtej popoludní svoj glg appenzellského šnapsu. To bola medicína.“ A nedeľná pečienka? „Teľacie s kašou, teda pyré.“ Spomienka na to, ako v ňom vyhĺbil vtáčie hniezdo, nalial doň mäsovú šťavu a potom šťavu vytrel kúskami chleba, ho robí nostalgicky hladným: „Také dobré!“

Ružičkový kel bol naproti tomu pre neho čistá hrôza. „Tá chuť! Taká horká! Fú!“ (S dôrazom na a, to by mala byť zürišská forma „fuj“.) „Môj jazyk vtedy nebol na také chute nastavený. Olivy napríklad. Do 30 rokov som vôbec nemal rád olivy. Potom jedna kamarátka urobila šalát, s tými čiernymi španielskymi, a tie mi zrazu prišli fantastické.“ No, nikdy ho nenadávali, keď niečo nemal rád, ale: „Čo ležalo na tanieri, muselo sa zjesť. No, tak som potom sedel dve hodiny pred tanierom a prišiel som o dezert: vanilkový krém, čokoládový krém, puding.“

Marcel bol najmladší, súrodenci Betty a Bruno o deväť a osem rokov starší, futbal bol rodinná vášeň: otec nadšený amatérsky futbalista, brat dobrý hráč, takže už ako dvojročný behal za loptou. Ukázal talent, v hlave sa mu zrodila myšlienka stať sa profesionálnym futbalistom. V 14 rokoch to myslel vážne. A matka varila pre všetkých špeciálne: „Nie bohvieako prestreté, boli sme robotnícka rodina, ale správna futbalistická výživa, výživná, s množstvom sacharidov. Neskôr bolo jedlo v klube predpísané – sacharidy a mäso. Hovädzie, najlepší a najdrahší kúsok z filety, ale po pár týždňoch hovädzej filety si to už do seba nedostal. Chcel si už len jesť cestoviny, špagety, tagliatelle, pappardelle, ravioli.“

Tým je u Fabia výborne obslúžený, jedno či rýchlym tanierom penne all'Arrabiata alebo domácimi ravioli. Obľúbené cestoviny? Nemá žiadne. Rozhoduje sa spontánne, na čo má práve chuť. Aj na to, na akú kuchynskú chuť. Je to jednoduché, býva v prvom obvode, „tam môže človek spontánne zbehnúť dole a niekam ísť. Do Sole napríklad, k Akimu Nuredinimu… len tak mimochodom o cestovinách. Alebo do jednej z reštaurácií Do & Co, na rampe Albertina alebo na Námestí svätého Štefana, v lete potom aj na Naschmarkt, k Umarovi – a stále znova do Fabios.“ Všade častejšie na čerstvé ryby, zeleninu, bylinky. Pretože. S cestovinami sa Koller drží viac skrátka, odkedy už nestojí na ihrisku, je to predsa muž s vysokou disciplínou. Dôležitejšie je pre neho: „Odložiť mobil pri jedle. Vychutnávať si. V tom mále času, ktorý mám: vypnúť a vychutnávať si.“

So svojou ženou. S druhou už takmer desať rokov, Gisela, bývalá letuška, tmavé dlhé vlasy, na opätkoch o pol hlavy vyššia než on, elegantne-dobre-draho-vkusne oblečená, ale vždy jednoducho, nikdy vystrojená. Maľuje (obrazy) a je vraj „rodená interiérová dizajnérka“. Napriek tomu sa vo Viedni presťahovali do zariadeného podkrovia, keďže bola unavená z neustáleho sťahovania so všetkým možným medzi viacerými bydliskami: „Mňa nebolo a ona sa musela vláčiť ako sťahovák nábytku.“ Samozrejme, že varí. A výborne. Dáva si pozor, „aby sme sa zdravo stravovali, na príjem potrebných omega-3 mastných kyselín, menej mäsa, veľa zeleniny a šalátu.“ To všetko vie aj on, no, nič z toho starého vtipu, že muži majú problém upiecť volské oko. Je mu len trochu priveľa námahy s nakupovaním, upratovaním a umývaním riadu. A. Ticho sa zasmeje: „Moja žena stojí vedľa mňa, to ma môže znervózniť, potom poviem: Radšej to urob ty. Len. Pri fondue. Som v kuchyni šéfom ja.“

Výdatný švajčiarsky zimný recept, keď vonku sneží a je zima, „ideálny na Silvestra. A: Najlepšie spojený s prechádzkou. Potom. Moje tajomstvo, aby bolo fondue vzdušnejšie a ľahšie: sóda bikarbóna. Čo robí prechádzku už nie nevyhnutnou. Ešte niečo: Čerstvejšie je, keď namiesto chleba namáčate do syrovej zmesi kúsky jabĺk. A. Lepšie je piť k tomu čaj. Alebo biele víno.“

Ak namočíte biely chlieb do čerešňovice a prilejete ešte zopár poldecákov, za následky sa neručí. Hovorí kuchárska kniha. Marcel Koller nie je taký brutálny.

Také fondue aj naozaj dobre vonia. Hm. Ako legendárna teľacia klobása v St. Gallene, ktorú – prísne bez horčice – podávali, keď doviedol chátrajúci provinčný klub k majstrovskému titulu. Ako nemenej legendárna curry klobása v Porúrí, pričom Bochumčania sa s Berlínčanmi o vynález curry omáčky vedia pohádať rovnako, ako fanúšikom nestačilo, že Koller doviedol VfL (Verein für Leibesübungen, áno, skutočne sa tak volá) do 1. ligy a tri roky ho tam udržal. „Takmer škoda,“ myslí si pôžitkár, „že kvôli dokonalosti ventilačných systémov sa strácajú všetky tie vône povzbudzujúce chuť do jedla.“

Rád privoniava k Brunnhuberovým kuchynským vôňam. Ach, nedávno, v kancelárii na chodbe. Zrazu sa k nemu z iného poschodia privalila taká lahodná vôňa. Najradšej by sa tam pozval a jedol s nimi. Aspoň. Existuje korenie od Virgilia Matasciho z údolia Maggiatal. Čierne nasekané zrnká korenia, zmiešané s bielym vínom, grapou a koreninami. V dóze, ktorú treba skladovať v chladničke, aby zmes zostala vlhká.

Do toho by si najradšej ponoril nos, „tak dobre to vonia“. Stáva sa mu úplne domácky pri srdci.

Aj keď. Marcel Koller Viedeň miluje. Takmer bol svätorečený, keď pred dvoma rokmi predĺžil zmluvu s ÖFB. Aby ďalej pracoval s tímom podľa svojej filozofie, namiesto toho, aby nasledoval volanie sirén s príslušným platom do Švajčiarska. Teraz. Nechá sa z času na čas zlákať k stánku s klobásami, na „Eitrigú“ (klobásu s chrenom). Pretože človek si „môže niekedy niečo dopriať“. Dokonca aj fastfood. No. Ako pri zdravej miere kulinárskeho pôžitku dbá tréner na psychohygienu, čo znamená toľko ako postoj, dôslednosť, kontinuitu.

Trochu je to však aj výhľad z jeho bytu na Štefanskú vežu, atmosféra kaviarní, blízkosť opery a hudobného spolku, kde hrajú Viedenskí filharmonici. No, nerobí zo seba hudobného experta, len nazve Mozarta „vzdušným a ľahkým na relaxovanie“. Fascinuje ho harmónia skupinovej hry veľkých orchestrov. Aby takmer nežne žartoval o tom, že „u Filharmonikov nikto nepodrazí stoličku a nevezme druhému husle, zatiaľ čo našu hernú pomôcku chcú viacerí“. Tímová filozofia.

Čo nás vracia k jedlu, k fondue Chinoise – pre tímového šéfa ideálne spoločenské slávnostné jedlo: „Moja mama mala na Štedrý večer vždy čo robiť v kuchyni, miešala šalát, dávala posledné úpravy predjedlu… Na Chinoise príde mäso nakrájané od mäsiara, morské plody od rybára, bujón a všetky omáčky sa dajú pripraviť – a potom so všetkými ostatnými spoločne sedieť za stolom a užívať si.“

Príprava pre 4 osoby

Základom všetkého je syrová zmes.
Môže to byť napoly Vacherin a Gruyère.
Môže byť výrazná, čo vo Švajčiarsku znamená „rezent“, na to sa mieša Gruyère, Appenzeller a Ementál (aj Tilsiter). Najjednoduchšie je to v kantóne Appenzell: Tam sa používa len Appenzeller. Koller upokojuje: Rôzne zmesi vychádzajú z osobného vkusu.
Takže: Nádoba na fondue sa poriadne vytrie cesnakom (lepšie je predtým sa hostí opýtať, ako veľmi majú radi cesnak).
Následne pretlačený cesnak so jemne nakrájanou alebo nastrúhanou syrovou zmesou a s 0,3 / 0,4 dl vína – Fendant, vallaiské, trochu kyslé – na strednom ohni zahriať a miešať na hladký krém.
Potom rozšľahať a vmiešať 1 čajovú lyžičku škrobu Maizena, kvapku citróna a kvapku čerešňovice. A okoreniť: muškátovým orieškom, korením, soľou – a 1 lyžičkou sódy bikarbóny.
Teraz ide na stôl, na varič (rechaud), na namáčanie.
Ak beriete bagetu, lepšia je trochu pevnejšia. Celkom čerstvá sa ľahko rozpadne.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!