Očami chlapca
Podľa čoho spoznáte skutočnú hviezdu? Len zriedka hovorí „ja“, radšej používa „my“. Aspoň Juan Mari Arzak. Kuchár zo San Sebastiánu dokonca hovorí vety ako: „Neexistuje žiadny Arzak. Existuje Elena Arzak, Izar Garmendia a Juan Mari Arzak.“ Pretože: „Bez ostatných nie som nič. Bez môjho tímu sa do reštaurácie nedostane ani jedno jedlo.“ Pritom sa hlas baskického otca kuchárov zdvihne a reč zrýchli. Kto hovorí o jedle, pití a kuchyni tak emocionálne ako Arzak vo svojom apartmáne vo viedenskom hoteli Le Meridien, musí mať poslanie, myšlienku a tiež myšlienky, ktoré sa výrazne odlišujú od európskeho hlavného prúdu. Zatiaľ čo nové popové hviezdy kuchyne zvyknú pózovať pre magazíny v dizajnérskom kuchárskom oblečení, Arzak sa v rozhovoroch, interview a na galavečere Trophée Gourmet správa skôr ako španielsky Pepi Sodoma – len s lepšou náladou. Všetkých srdečne zdravil, vtipkoval a bozkával. Dokonca aj vo svojej ďakovnej reči za ocenenie nehovoril o sebe, ale o iných, o zručnostiach iných baskických kuchárov alebo o pohostinnosti Viedenčanov, ktorú zažil napríklad v „Steirerecku“, o svojich rakúskych priateľoch, Alainovi Weissgerberovi a Walterovi Eselböckovi, ktorých kuchyňu prirovnal k divu sveta. Rovnako úžasná je podľa neho aj španielsko-rakúska tlmočníčka Carmen, ktorá ho vo Viedni sprevádzala, zvolal na prekvapené a smejúce sa publikum.