A-La-Carte

Monsieur Nouvelle Cuisine (2017/2)

Michel Guérard si už 40 rokov drží tri michelinské hviezdy, je považovaný za skutočného vynálezcu „Nouvelle Cuisine“ a popritom svojou „Cuisine Minceur“ zosúladil labužníctvo s túžbou po zdravej výžive.


Text: Willi Klinger, Foto: Les Prés d’Eugénie

Willi Klinger: Michel Guérard, už 40 rokov nepretržite držíte tri michelinské hviezdy. Svoju kariéru ste začínali ako cukrár (Pâtissier).

Michel Guérard: Áno, v tejto pozícii som pracoval aj v parížskom Lide. Mal som tam dvojitú funkciu: vyrábal som obrovské dekoratívne konštrukcie a sochy pre veľké parížske šou v období najväčšej slávy Lida a zároveň som varil pre súkromné oslavy majiteľa Lida v jeho zámku neďaleko Paríža. Jeho rozmaznaných hostí z radov jet-setu a šoubiznisu ste mohli ohúriť len nezvyčajnými, mierne bláznivými jedlami. Vtedy nám došlo, že sme na ceste k vytvoreniu „novej kuchyne“ (Nouvelle Cuisine).

Aká bola vlastne úloha Paula Bocusa pri vývoji „novej kuchyne“?
Paul sa postaral o to, aby sa kuchári, ktorí predtým nemali veľkú vážnosť, vymanili z role sluhov. Skutočnosť, že kuchári ako Bocuse alebo ja sme sa teraz stali aj majiteľmi podnikov, bol dôležitý aspekt „novej kuchyne“. Kuchyňa vo Francúzsku vždy zohrávala dôležitú úlohu v cestovnom ruchu, ktorý napokon tvorí 8 % HDP.

Aká to bola kuchyňa, ktorú ste varili pre slávnostné večere, Escoffier?
Áno, presne! Viete, myslím si, že pre kuchára je dôležité poznať klasickú kuchyňu. Kuchári, ktorí ovládajú klasickú kuchyňu, sú pri sporáku šikovnejší.

Vy ste predsa jeden z, ak nie priam VYNÁLEZCA „novej kuchyne“.
„Nová kuchyňa“ má stále svoje opodstatnenie. Dnes určite existuje ešte výraznejšia prehnaná kreativita, každý sa snaží odlíšiť od ostatných. Okrem toho dochádza k plazivej kolonizácii našich kuchýň vychádzajúcej z Ázie. Aj my Francúzi si musíme dávať pozor, aby sa naša kuchyňa nestala exotickou.
Určite ste jedli aj u Ferrana Adrià?
Áno, bolo to vzrušujúce, pretože Ferran priniesol zaujímavé techniky. Ferran je veľmi inteligentný a veľmi dobre ovláda aj klasickú kuchyňu.

Ale prvú espumu urobil Alain Chapel so svojím „cappuccinom z lesných húb“.
Samozrejme! Všetko je večný nový začiatok a práve to je na kuchyni to úžasné. Escoffier napísal už v roku 1902 v predslove k svojmu Guide Culinaire: „Ak sa všetko mení a premieňa, bolo by absurdné chcieť zabetónovať pravidlá umenia, ktoré je v mnohých ohľadoch závislé od módy a tak ako ona je nestále.“ K tomu dnes niet čo dodať.
Nie je dnes príliš veľa inovácií za každú cenu?
Dnes vo veľkej kuchyni dominuje vizuál, čo vedie k tomu, že zdanie viac záleží ako podstata. Netreba zabúdať, že hlavnou vecou každej kuchyne je stále chuť a potešenie, ktoré z nej pramení. Ale samozrejme, v Lide som nadobudol aj zábavné poznanie, že reštaurácia je divadlo a má rovnaké pravidlá.
Restaurant business is show business …
Presne tak, aj tu potrebujete scénu, inscenáciu …

Po „novej kuchyni“, ktorá nezmizla, prišla takzvaná „molekulárna kuchyňa“ – Ferran Adrià tento pojem vôbec nemal rád …
Všetky kuchyne sú „molekulárne“, je to sled fyzikálno-chemických javov.

Ale on zaviedol priemyselné techniky do špičkovej kuchyne.
Áno, o tom sme často hovorili, sme totiž dobrí priatelia! Ja som sa to všetko naučil už dávno predtým v Nestlé. Pracoval som pre tento koncern 25 rokov, vo Švajčiarsku aj na celom svete. Vtedy som napríklad vyvinul omáčku mousseline tak, že som obohatil vaječný žĺtok a maslo kyselinou uhličitou.
Ako prišlo k tomuto angažmánu?
Keď som uviedol Grande Cuisine Minceur (slov.: Veľká ľahká kuchyňa), prišiel ku mne prezident Nestlé a povedal: „Monsieur Guérard, chápem, ak nechcete spolupracovať s priemyselníkom, ale to, čo robíte, ma zaujíma. Takže ak chcete s nami spolupracovať, bol by som veľmi šťastný!“ Urobil som to, pretože ma zaujímala tá druhá strana. V továrni Nestlé som nestretol len kuchárov a cukrárov, ale aj inžinierov, agronómov a chemikov. Bol by som hlúpy, keby som túto šancu nevyužil. Veľa vecí som sa pritom naučil.

A teraz „severská gurmánska kuchyňa“ (Nordic Gourmet Cuisine).
Čo na to hovoríte?
Bohužiaľ som nikdy nejedol v Nome, ale existujú aj iné príklady. To je určite aktuálny trend. Sme vo svete módy.

A ako vyzerá kuchyňa budúcnosti?
Bolo by veľmi žiaduce zaviesť pojem „zdravie“ do gurmánskej kuchyne, „zdravie“, ktoré však neznamená „trest“. Aj v zdravej kuchyni ide v prvom rade o chuť. Veľkí kuchári zajtrajška musia byť vzdelaní aj v oblasti výživy a dietetiky. Pričom v špičkovej kuchyni možno naďalej používať špičkové produkty, ale budú sa pripravovať šetrnejšie.
Michel Guérard a víno?
Veď vy ste aj vinár …
Milujem víno aj pre jeho symbolický rozmer. Každý kuchár by mal vedieť piecť chlieb a robiť víno. Predtým, než som v roku 1983 vysadil svoje vinohrady, som nielen sedem mesiacov dvakrát týždenne navštevoval kurzy v Inštitúte enológie v Bordeaux, ale som aj veľa degustoval s dvoma priateľmi, profesorom Denisom Dubourdieuxom a Jeanom-Claudom Berrouetom, vinárom zo Château Pétrus. Popri produkte víno ma fascinovala najmä výmena názorov s týmito ľuďmi, predovšetkým pri degustácii. Bolo to nesmierne obohacujúce medzi kuchárom a vinármi. Pri všetkej svojej kompetencii kultivovali pokoru, ktorá mnohým ľuďom dnes chýba. Pokora je však dôležitá, ak chcete dobre degustovať, pri víne rovnako ako pri jedle.

A chlieb?
Milujem dobrý chlieb. Našli sme teraz pekára v Roussillone, oblasti, z ktorej pochádza moja manželka. Pečie tak neuveriteľne dobré veci, že sa nechávame zásobovať od neho. U neho budem toto leto na stáži.

Takto sa stoluje v Les Prés d’Eugénie by Michel Guérard
Stredoeurópsky gurmán príde do Eugénie-les-Bains len s jasným predsavzatím. Z letiska v Bordeaux trvá cesta prenajatým autom do malých kúpeľov asi dve hodiny. Obrovský majetok Michela Guérarda zahŕňa kúpeľný ústav, tri reštaurácie a niekoľko možností ubytovania. Prechádzate parkom k drevenej pagode situovanej pred hotelovým komplexom, kde vás čaká portiérom avizovaný vozataj. Obzvlášť lákavý a cenovo výhodnejší ako päťhviezdičková hlavná budova je Maison Rose, bývalý internát kláštora, prestavaný na šik vidiecky dom.

Hladnému hosťovi sú k dispozícii tri možnosti reštaurácie. Pre vidiecky obed je predurčená útulná Ferme aux Grieves (slov.: Dvor drozdov) s otvoreným dreveným ohňom, pred ktorým sa zvodne na ražni otáčajú kurčatá a prasiatka. V hlavnej budove si kúpeľní hostia bez výčitiek doprajú Guérardovu lahodnú „štíhlu“ kuchyňu „La Cuisine Minceur Active“ uprostred hodovníkov, ktorí absolvujú veľké trojhviezdičkové menu so zodpovedajúcim vínnym sprievodom. Kto má niekoľko dní čas a kreditnú kartu s tolerantným limitom, nechá si predpísať kompletnú kúru so všetkými variantmi obeda a večere.

V skutočnosti však ide o „La Grande Table Étoilée“ v reštaurácii Les Prés d’Eugénie a „Cuisine Naturaliste, intemporelle“ s klasickými výtvormi vynálezcu „novej kuchyne“. Najlepšie je kúpiť si pred cestou kuchársku knihu Best of Michel Guérard z vydavateľstva Alain Ducasse. V nej nájdete takmer všetky jedlá veľkého menu „Palais Enchanté“ (€ 245,–) s rokmi ich vzniku. Nič z týchto ikon francúzskej vysokej kuchyne nepôsobí staromódne alebo zastarano, na rozdiel od dekorácie miestností, ktorá pri všetkej svojej trápnej čistote a vybranom komforte štylisticky osciluje niekde medzi lóžou pre lov veľkej zveri (bar), ázijskými prvkami a vidieckou atmosférou.

Po aperitíve v „Lodge“ sa štartuje famózne s „Oeuf de poule au caviar“, výtvorom z roku 1977, pozostávajúcim zo škrupiny naplnenej praženicou a kockami údeného úhora, na ktorej tróni dobrá lyžica toho najlepšieho kaviáru. Dva hroty zeleného špargle z nej drzo vyčnievajú. Zemiak plnený sleďovo-zemiakovým chaudfroid ako príloha by bol sám o sebe básňou. Ľahká „ako obláčik“ sa vznáša alternatívny predkrm: jemný biely „Zephyr“ krém s čiernymi hľuzovkami na elegantnej vichyssoise, hľuzovky v januári a februári čerstvé, inak v dome zavárané podľa tajného receptu.

Teplý predkrm prichádza bez možnosti voľby, pretože tento klasik z roku 1979 si tu nikto nenechá ujsť: „L’Oreiller Moëlleux“, veľký raviolo naplnený hríbovou plnkou (duxelles), obklopený veľmi jemným smotanovým ragú zo smrčkov, číroviek, kuriatok a zelenej špargle. Len kvôli tomu by sa malo putovať do Eugénie. Ale teraz sa to všetko len začína. Polovica homára (1981) sa 15 minút jemne údi na žeravom drevenom uhlí a potom sa v úhľadných kúskoch naservíruje s úchvatnou emulziou z marakuje v jemne dymovej škrupine a preleje jemne šafranovou bylinkovou omáčkou s badyánom.

Obe na výber ponúkané Rôtis – lahodne plnená perlička s ragú z teľacích brzlíkov, hľuzoviek a smrčkov (vlastne patrila k malému menu, ale vybral som si ju napriek inflácii hľuzoviek a smrčkov), ako aj hovädzie filé „na dreve a pod listami“ – boli prezentované vždy vo veľkej medenej panvici na žeravom drevenom uhlí pri stole a až potom naservírované na taniere. Čistý pôžitok a trocha vítanej akcie, ale aj vyjadrenie Guérardovej záľuby v otvorenom ohni. K tomu možno v najlepšie zoradenom vínnom lístku nájsť predovšetkým Crus Classés z Bordeaux z veľkých ročníkov, ako 1990, za ceny, ktoré už ani na internete neexistujú.

Kto si teraz myslí, že to bolo všetko, zabudol, že šéf sa stal v roku 1958 „Meilleur Ouvrier de France en Pâtisserie“. Vyberte si „Gateaux mollet du marquis de béchamel“ (1991) a „Soufflé Epoustouflant“ (1986) a vzneste sa do siedmeho dezertného neba.

Michel Guérard
Narodený v blízkosti Giverny na Seine, kde Claude Monet údajne namaľoval jeho starú mamu, cukrárku a kuchárku. Učeň u cukrára (pâtissier traîteur) na Île-de-France, potom 28 mesiacov vojenskej služby (alžírska kríza) ako kuchár v dôstojníckej jedálni. Potom okamžite šéfkuchár cukrár v hoteli Crillon, Place de la Concorde v Paríži. 1958 najlepší cukrár Francúzska (Meilleur Ouvier de France). Šéfkuchár cukrár v kabarete Lido, kde so svojím tímom denne vyrábal 600 dezertov a veľké výstavné kusy z cukrovej polevy pre šou, zatiaľ čo Rakúšan Rudi Kellner s poissoniermi denne filetoval 600 morských jazykov. Guérard vyvinul pre súkromné oslavy majiteľa Lida prvé „bláznivé“ jedlá novej kuchyne. Guérardov prvý vlastný podnik Pot-au-Feu na parížskom predmestí sa stal pútnickým miestom hviezd: Marlene Dietrich, Danny Kaye, Charles Trenet, Jacques Brel, Mireille Mathieu, ale aj páry Mastroianni-Deneuve, Gainsbourg-Birkin alebo Delon-Darc … Začiatkom 70. rokov išiel Guérard s Bocusem, bratmi Troisgros, Rogerom Vergém a Gastonom Lenôtrem na svetové turné. Večera u Mondaviho s čašníkmi vo frakoch a na kolieskových korčuliach a Philom Collinsom za klavírom patrili rovnako k highlightom ako podujatia v New Yorku s Andym Warholom, Milošom Formanom alebo Yvesom Montandom. Nasledovala Čína a Austrália. Niekoľko rokov Guérard viedol kuchyne nočných klubov legendárnej Régine, s ktorou bol aj v súkromí blízky priateľ. A potom prišla Christine, dcéra majiteľa termálnych prameňov Adriena Barthélémyho. Ako svadobný dar prezentoval svokor páru model hotelového paláca, ktorý dal mladomanželom postaviť v Eugénie-les-Bains. Guérard získal v roku 1974 druhú a v roku 1977 tretiu michelinskú hviezdu. Obaja napokon prevzali aj najväčšiu francúzsku termálnu skupinu Châine des Thermes du Soleil s 20 prameňmi v mnohých regiónoch a vyše 2 000 zamestnancami. Dcéry Christine a Michela Guérarda Adeline a Eléonore a zať Jauffray patria do vedenia skupiny.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!