Text od Andrey Karrer
Ilustrácia od Kerstin Luttenfeldner
Neexistujú len šťastné ošípané a šťastné kurčatá. Existujú aj šťastné pstruhy. Tieto tu sú nimi zjavne. „Po dobu až šiestich rokov sa o pstruhy staráme 24 hodín denne – sú súčasťou našej rodiny,“ vysvetľuje Andrea Jobst z rybárstva Fischerei Jobst v Greifenburgu v korutánskom údolí Drautal. Ryby vyrastajú vďaka vlastnému najväčšiemu prameňu studenej minerálnej vody v Rakúsku, Mühlnerquelle, stopercentne v rodinnom podniku. „Aby boli ryby vitálne a zdravé, pravidelne prispôsobujeme prúd vody veľkosti pstruhov: čím menšia ryba, tým slabší musí byť prúd. Takto dávame rybám vždy možnosť robiť to, čo vedia najlepšie – plávať; a nakoniec aj poriadne dobre chutiť.“
Ryby sa zabíjajú japonskou metódou Ikejime, ktorá vedie k obzvlášť jemnému filé a je pre ryby mimoriadne bezstresová a šetrná. „Ryba sa usmrtí cieleným bodnutím do mozgu,“ vysvetľuje Lukas Nagl, známy z reštaurácie Bootshaus v hoteli Das Traunsee v Traunsteine. „Môže to znieť brutálne, ale v skutočnosti je to pre rybu oveľa šetrnejšie ako konvenčné metódy zabíjania.“ Stále viac šéfkuchárov sa preto rozhoduje pre zabíjanie technikou Ikejime. V Japonsku sa ryby kvôli tomu umiestňujú až na 24 hodín do malej nádrže, aby sa upokojili. Rez na žiabrach a jeden na chvoste do tepny zabezpečia rýchle vykrvácanie v studenej vode. Výhoda tejto metódy, ktorá sa praktizuje v celom Japonsku: posmrtná stuhnutosť a s ňou spojené uvoľňovanie kyseliny mliečnej do tkaniva, čo môže neskôr spôsobiť „rybaciu“ chuť, sa oddialia. Vykrvácanie mení konzistenciu a chuť ryby, zostáva dlhšie trvanlivá. „Chuť je oveľa jasnejšia, čistejšia a elegantnejšia,“ hovorí Lukas Nagl. Perfekcia japonskej kuchyne šéfkuchára zaujala, rovnako ako filozofia, ktorá za ňou stojí: všetko premýšľať v zmysle pôžitku. Už niekoľko rokov navyše so svojou firmou Luvi Fermente vyrába sójové omáčky, omáčky z rýb z jazera Traunsee a misá, ktoré veľkoryso používa vo svojej kuchyni. Sú totiž často presne tým, čo občas trochu tvrdohlavé sladkovodné ryby, ako sú pstruhy, potrebujú.
„Ryby rád nakladám do soľného nálevu. Pomer je na jeden liter vody tri percentá soli a jedno percento cukru. Potom je ryba bez choroboplodných zárodkov a jemne marinovaná. Vďaka tomu sa tak rýchlo neuvarí a zostane nádherne šťavnatá. Potom ju môžete opiecť na zľahka pomúčenej strane s kožou. Najprv začať s olejom a až na záver pridať kúsok masla. Keď sa ryba ohne smerom nahor, krátko ju otočte, prelejte zhnednutým maslom a dokonalý pôžitok je hotový,“ hovorí Nagl. Jeho taniere celkovo nikdy nepôsobia zložito ani s príliš veľa ozdobami, radšej sa sústreďuje na dobrú chuť. Napríklad pstruh jazerný sa údi horúcim dymom a podáva s listami a koreňmi petržlenu. Nápadne svieža, jemne kyslá vinaigrette vďačí za svoju aromatiku baze červenej, ktorá rastie až v nadmorskej výške od 1 600 metrov.
Téma udržateľnosti je pre Nagla dôležitá, od hlavy až po kosť: „Naposledy som dostal päťapolkilového, asi desaťročného pstruha jazerného. Vnútornosti pstruha, teda pečeň a srdce, som krátko opiekol a podával na slivkovej omáčke, chrbtové filé sa zmenilo na sašimi, časť nasekaná s rybacou omáčkou na tatarák. Rybiu hlavu som podusil v domácom ryžovom víne, o niečo tučnejšie brušné mäso som klasicky upiekol v rúre. Koža sa uvarila, vysušila a potom vypražila na chrumkavé lupienky. Taktiež mlieč sa vypražil a podával ako snack s majonézou. Na záver prišla polievka z kostí.“
Pstruhy sa podľa svojho životného prostredia delia na pstruha morského, pstruha jazerného a pstruha potočného. Pstruhy morské žijú väčšinou v slanej vode a na neresenie tiahnu proti prúdu riek. Pstruhy jazerné a potočné sú rýdze sladkovodné ryby. Známe pstruhy dúhové boli pôvodne morskými rybami, dnes však zvyčajne pochádzajú zo sladkovodného chovu. O chuti týchto „pásových“ pstruhov tu nebudeme plytvať slovami, ale prezradíme toľko, že sa k aróme skutočných, čerstvo chytených pstruhov majú tak, ako piliny k čerstvým bambusovým výhonkom. Zo zoologického hľadiska patria všetky pstruhy k lososovitým rybám, takzvaným lososovitým (Salmonidae). K pstruhom dúhovým patrí aj pstruh lososovitý. Dostáva špeciálne krmivo s farbivami, aby sa jeho mäso zafarbilo do jemne ružova. Exempláre s dĺžkou až 80 centimetrov a hmotnosťou desať kilogramov nie sú zriedkavosťou.
Lukas Nagl zastáva názor, že rybu netreba vždy podávať čo najčerstvejšiu, ale experimentuje aj so zrením, presne tak, ako to poznáme pri hovädzom mäse. „Stručne povedané, ide o komprimáciu aróm a konzistencie znížením obsahu vody bez toho, aby mäso príliš vyschlo.“ Dry-aging sa vždy spája s hovädzím mäsom. Neoprávnene, pretože priekopníci ako Andreas Jobst ukazujú, že aj ryba rozvinie svoj plný potenciál až po suchom zrení. „Pstruhy, ktoré zušľachťujeme na dry-aged pstruhy, rastú v našich jazierkach najmenej štyri roky, kým nedosiahnu hmotnosť päť až šesť kíl. Zabíjajú sa japonskou metódou Ikejime, vykuchajú sa bez vody, očistia a osušia. Následne idú na minimálne 21 dní visieť do našej chladničky na zrenie, kým nedosiahnu dokonalý stupeň zrelosti.“ Vďaka tomuto špeciálnemu suchému zreniu získa pstruh jedinečnú rozmanitosť aróm a jemnú textúru. „Počas tohto času stratia okolo dvoch kíl, ale zato chutia o to intenzívnejšie. Zrením sa zvýraznia tie arómy surovej ryby, ktoré v prvých troch dňoch po výlove takmer necítiť,“ nadchýna sa Nagl. Pstruhové filé sa potom dajú použiť rovnako ako tie z čerstvých rýb: „Ako suši a sašimi, opekané alebo grilované. Pri grilovaní je aj tá výhoda, že sa koža na grile neprilepí.“ —
Pstruhový matjes
Recept od Lukasa Nagla
Ingrediencie
1 kg pstruha (v celku, bez hlavy, pri izbovej teplote)
5 l vody
280 g soli
180 g cukru
4 cibule, ošúpané a nakrájané na kolieska
4 bobkové listy
10 g horčičných semienok
6 bobúľ borievky
2 strúčiky cesnaku, ošúpané
8 guľôčok čierneho korenia
po 1 ČL fenikla, koriandra a anízu
50 g papájových jadierok
Na olejový nálev:
1 l slnečnicového oleja
6 bobkových listov
feniklové, čierne korenie a horčičné semienka
5 bobúľ borievky
Príprava
Na soľný nálev rozpustite soľ a cukor vo vode. Koreniny zľahka opečte a pridajte. Vložte cibuľové kolieska a všetko raz priveďte do varu. Nechajte vychladnúť na cca 30 °C. Papájové jadierka zohrejte na 70 °C a následne pridajte do teplej tekutiny.
Pstruhy vložte do nálevu a nechajte pri izbovej teplote 6 hodín úplne zakryté lúhovať. Upozornenie: Izbová teplota pomáha pri začiatku pôsobenia papaínu z papájových jadierok. Následne nechajte tri dni dozrievať v chladničke pri teplote 7 °C.
Dôležité: Nálev denne opakovane premiešajte a uistite sa, že ryba je ponorená v tekutine.
Na tretí deň by sa mala dať chrbtová kosť pstruha z brušnej strany jednoducho vytiahnuť, vrátane všetkých ostatných kostí. Ako dvojité filé vložte späť do nálevu a nechajte v ňom ďalej zrieť ďalšie dva dni. Potom vyberte a utrite dosucha čistou utierkou. Vložte do nádoby s neutrálnym slnečnicovým olejom a koreninami; skladujte zakryté v chladničke. Pri riadnej a starostlivej výrobe vydržia pstruhové matjesy v chladničke minimálne dva týždne. Možné je aj mrazenie v oleji.
Adresy
Bootshaus
Klosterplatz 4
4801 Traunkirchen
dastraunsee.at
Forellen Jobst
Bruggen 25
9761 Greifenburg
forellen-jobst.at