Rakúsko na tom nie je z hľadiska akceptácie a spotreby sójovej omáčky až tak zle, hovorí Gigi Schoeller, ktorá sa už mnoho rokov stará o komunikačné agendy japonského lídra na trhu Kikkoman. „Rakúšania sú v tomto smere určite odvážnejší ako iné európske krajiny,“ a aj keď široká verejnosť možno stále tak nereaguje na tmavú, slanú, fermentovanú omáčku, „v rakúskom svete gurmánov je sójová omáčka absolútne etablovaná“.
To znamená, že pôda pre trochu experimentálnejšie produkty je nielen pripravená, ale aj úrodná, pretože už päť rokov sa aj v samotnom Rakúsku varia koreninové omáčky typu shoyu. Medzitým sú to už štyri podniky, pričom najnovšia a zároveň „najvýznamnejšia“ rakúska sójová omáčka – spolupráca Hansa Reisetbauera a Rolanda Trettla – prišla na trh až túto jar. A aj keď majú tieto štyri pivovary veľa spoločného, ako napríklad remeselnú výrobu, zmysel pre kvalitu a biologicky vypestovanú surovinu, líšia sa chuťovo a vizuálne, ako aj v základných konceptoch. A práve to robí celú vec zaujímavou.
S experimentami v tejto oblasti začal s najväčšou pravdepodobnosťou ako prvý v Rakúsku Peter Troißinger v roku 2014. Junior šéf hotela a reštaurácie Malerwinkl v juhovýchodnom štajerskom Hatzendorfe nevaril len v Steirerecku a u Obauersovcov, ale rok aj v Šanghaji, kde človek prirodzene získa o niečo intenzívnejší vzťah k téme sójovej omáčky. Po návrate do Rakúska ho však fascinoval takzvaný vlčí bôb alias sladká lupina, pretože „ako strukovina má úžasne dobré vlastnosti pre pôdu a u nás sa odjakživa pestuje ako súčasť zeleného hnojenia“. Jej vlastnosti sú podľa neho celkom porovnateľné s vlastnosťami sóje, aspoň čo sa týka obsahu bielkovín, a Troißinger mal pred očami omáčku, ktorá by mohla fungovať ako „spojovací článok medzi fantastickými olejmi a octami, ktoré sa vyrábajú tu v juhovýchodnom Štajersku“.
Začínal vo svojej kuchyni v pohároch značky Rex, pričom narábanie s hubou Koji, ktorá je rozhodujúca pre fermentáciu a tvorbu arómy – v našich zemepisných šírkach označovanou ako kropidlák – bolo spočiatku trochu znepokojujúce. S pribúdajúcou rutinou sa však projekt stával čoraz väčším a v roku 2016 išli do predaja prvé várky. Troißinger medzitým založil spoločný podnik s bratmi Christophom a Thomasom Winkler-Hermadenovcami – jeden molekulárny biológ, druhý vinár –, a v čase vydania tohto čísla už s najväčšou pravdepodobnosťou uviedli na trh prvú „skutočnú“ sójovú omáčku; na štarte je aj omáčka zo sladkej lupiny zrejúca v barikových sudoch a čoskoro možno očakávať aj ďalšie ázijsky inšpirované omáčky, ako napríklad pastu zo solených pomarančov alebo čili omáčku so sušenými slivkami a balzamikovým octom.

Chronologicky vzaté, ďalším výrobcom shoyu v Rakúsku bol Karl Severin Traugott, ktorý v roku 2015 práve ukončil štúdium potravinárskej technológie na viedenskej Univerzite prírodných zdrojov a vied o živej prírode (BOKU) a k sladkej lupine mal, ako sám hovorí, akýsi „akademický záujem“: fascinoval ho nízky podiel tuku v tejto strukovine pri súčasnom vysokom obsahu bielkovín a predovšetkým aminokyseliny zodpovedné za chuť, a pretože jeho diplomová práca bola o ovse, obilnina pre jeho koreninovú omáčku bola už vopred jasná. Prvé pokusy fungovali a v priemyselnej zóne Wolkersdorf založil spoločnosť Genusskoarl.
Tu sa vyrába už od roku 2017, v minulom roku to bolo 14 000 litrov, jeho objem odberu domácej bio sladkej lupiny sa pohybuje v dvojciferných percentuálnych hodnotách, hovorí Traugott. Jeho „Wiener Würze“ zreje minimálne šesť mesiacov, no pripravuje sa aj vintage verzia, ktorá fermentuje od novembra 2019. Sladkej lupine zostane Traugott nateraz v každom prípade verný, variácie existujú u Genusskoarl skôr smerom k rôznym dochucovadlám, čiže napríklad s čili alebo ako „Tiroler Würze“ vo varenej verzii.

Luvi Fermente sú v scéne gurmánov už dobre známe, v neposlednom rade preto, že šéfkuchár kuchyne Bootshaus Lukas Nagl je jedným z troch podielnikov spoločnosti. Nagl sa fermentáciou zaoberal vždy, či už to boli jeho legendárne rybacie omáčky z úlovkov malých rýb z jazera Traunsee, ktoré sa inak dajú len ťažko využiť, boli to jeho mliečne kvasené dirndlové „olivy“, alebo jeho „sójová omáčka“ z lievikov trúbkovitých.
Jedného dňa za ním každopádne prišiel potravinársky technológ Viktor Gruber, aby mu ukázal svoje doterajšie experimenty s japonskými mikroorganizmami a štartovacími kultúrami, ktoré boli už vtedy celkom pôsobivé. Pred dvoma rokmi potom obaja s Christine Brameshuber založili Luvi Fermente s cieľom „ázijskej fermentačnej techniky v kombinácii s domácimi produktmi“, teda viedenský mak, domáce bio sójové bôby, jednozrnka, syr alebo výlisky z tekvicových jadier, ktoré sa potom fermentujú na miso alebo shoyu. Začínalo sa v malom a bez úveru, zisky sa vkladajú späť do firmy, udržateľnosť teda aj pri pomalom raste, ktorý však medzitým dosiahol výkon 360 litrov mesačne. „Úprimne povedané, snažíme sa reklame vyhýbať, pretože inak sme až príliš rýchlo vypredaní,“ hovorí Viktor Gruber. O nových produktoch sa samozrejme neustále bádá, tak prišlo aj k shoyu z tekvicových jadier, „na ktoré sme obzvlášť hrdí“: výlisky z bio tekvicových jadier sú totiž absolútne vysokohodnotnou surovinou, hovorí Gruber, so šesťdesiatimi percentami leží obsah bielkovín nad obsahom sóje, ale používajú sa ako krmivo pre zvieratá alebo hnojivo. Klasický prípad zhodnotenia zvyškov.

A nakoniec nepochybne najglamúrovnejšie shoyu v Európe, bio sójová omáčka od Hansa Reisetbauera a Rolanda Trettla. Príbeh tohto produktu sa začal vlani, keď Roland Trettl – najscestovanejší kuchár sveta, známy z filmu, rozhlasu, televízie, sociálnych médií a Hangar-7 – prišiel k Hansovi Reisetbauerovi opýtať sa, či by pre spriatelený projekt sójových omáčok nemohol vyúdiť pór ako prísadu. Reisetbauer povedal, jasné, to by vedel urobiť, avšak iba ak by išlo o „dobrý produkt bez akýchkoľvek E-čísiel a podobne“. Čo to pri bližšom skúmaní samozrejme nebolo, a preto Hans Reisetbauer navrhol Rolandovi Trettlovi, „aby sme to urobili rovno sami, a poriadne“.
A „poriadne“, to podľa Reisetbauera vyzerá nasledovne: použité 500-litrové sudy od Blaufränkisch hochberc od Alberta Gesellmanna, kvasná nádoba od Pichon-Lalande, vlastný lis a huby Koji od malého japonského výrobcu, od ktorého stálo kilo 66 000 jenov, „700 eur za kilo, horšie ako hľuzovky! Takže 80 000 eur dohromady, 40 000 na nos, „ideš do toho?“, Trettl do toho šiel …
Zreje sa deväť mesiacov, namiesto soli sa používa soľanka priamo z Bad Ischlu, sójové bôby pestuje Reisetbauer sám, a to rovno tie najlepšie sójové bôby, aké boli v roku 2019 v Rakúsku, veď jasné. Aby sa do omáčky dostalo ešte trochu viac farby a tela, nechali si v hornorakúskom centre sladovníckej kompetencie Plohberger namalovať raž. Napriek tomu nebola každá várka dobrá, priznáva Hans Reisetbauer. Tie, ktoré sa dostali do 30 000 fliaš, ktoré Reisetbauer a Trettl predali za menej ako dva mesiace, však prekvapujú vínnou jemnosťou a komplexnou finesou. V čase uzávierky bola omáčka každopádne vypredaná. „Veď som si už objednal druhú kvasnú nádobu a nový lis, ale kvasenie si jednoducho vyžaduje čas, sójová omáčka nejde rýchlo,“ sťažuje sa Hans. Lis pochádza mimochodom zo Champagne, druhá kvasná nádoba z Margaux.
Je rakúska sójová omáčka teraz lepšia ako japonská? Nie, samozrejme, že nie. Ale je individuálna a vyrábajú ju remeselným spôsobom ľudia, ktorých môžete bez problémov spoznať. Skladá sa z väčšej časti z domácich produktov a predstavuje extrémne zhodnotenie domácej sóje, ktorej je s 200 000 tonami ročne (viac ako raže a repky) celkom dosť. Je čiastočne originálna a v najkratšom čase dosiahla úroveň kvality, ktorá možno vzbudzuje rešpekt aj u Japoncov. Možno.
Lupina, sója, tekvicové jadrá & spol
Shoyu alias sójová omáčka sa vyrába tradične tak, že mleté dusené a pražené sójové bôby sa zmiešajú s pšeničným šrotom a infikujú hubou Koji. Táto drobivá hmota sa potom s vodou a soľou dáva do drevených sudov alebo tankov, aby tam kvasila. Súčasťou tradičnej sójovej omáčky je aj určitý podiel bieleho vína, práve na tento účel sa v Japonsku už po stáročia pestuje vinič. Po zodpovedajúcej dobe fermentácie a zrenia sa rmut lisuje, filtruje, pasterizuje a plní do fliaš. Sójová omáčka sa považuje za jednu z potravín s najvyšším obsahom prírodných glutamínov.
Hans Reisetbauer & Roland Trettl, Bio sójová omáčka
200 ml, 16,90 €
Zum Kirchdorfergut 1, 4062 Thenig, T 07221/636 90
www.reisetbauer.at
9/10
Keď poznáte príbeh tohto shoyu, ste trochu prekvapení, aká jemná, subtílna a decentná táto omáčka je. Farebne pripomína karamel, v nose pražená, sladová, oriešková a rozhodne vybavená určitým barikovým tónom, veľmi komplexná a zároveň s ľahkým telom, takmer ovocná, slanosť jemná namiesto agresívnej.

Luvi Fermente,
Bio svetlá sójová omáčka
100 ml, 7,90 €
Gallbergerstr. 28, 4860 Lenzing, T 0680/130 97 31
www.luvifermente.eu
8,5/10
Rakúska sójová omáčka, o ktorej možno povedať, že je skutočne typickým shoyu: tmavohnedá, orieškovo-sladová v nose s ľahkými arómami sušených sliviek, na jazyku potom plné spektrum aróm, komplexná, hustá, čisté umami.

Luvi Fermente, Bio tmavá sójová omáčka, limitovaná edícia
100 ml, 7,90 €,
Gallbergerstr. 28, 4860 Lenzing, T 0680/130 97 31
www.luvifermente.eu
8,5/10
Ebenovo tmavá sójová omáčka, ktorá čisto vizuálne trochu pripomína sirup proti kašľu a svojou sladovou vôňou aj trochu lieky. Veľmi veľa arómy po pražení, káva, karamel, tmavo pražený zeler. Voz plný arómy, rakúska odpoveď na Vegemite.

Luvi Fermente,
Shoyu z tekvicových jadier
100 ml, 7,90 €
Gallbergerstraße 28, 4860 Lenzing T 0680/130 97 31
www.luvifermente.eu
7,5/10
Orieškovohnedá omáčka s praženou arómou, ktorá jasne pripomína tekvicové jadrá. Slaná, komplexná a intenzívna, trochu rustikálna, ale s pekným praženým orieškom v dochuti, zaujímavý hybrid.

Genusskoarl,
Wiener Würze
100 ml, 3,90 €
Marie-Curie-Straße 8, 2120 Wolkersdorf T 02245/283 00
www.genusskoarl.at
7/10
Táto lupinová omáčka pôsobí o niečo tmavšie, v nose dominujú arómy sladu a sušeného ovocia, na myseľ prichádza rohovník („Bockshörndl“). Veľmi „korenistá“, menej soli, dlhotrvajúca a rozhodne komplexná, „ušľachtilé Maggi“.

Malerwinkl, základná koreninová omáčka zo sladkých lupín
200 ml, 9,90 €
Hatzendorf 152, 8361 Fehring, T 03155/22 53
www.malerwinkl.com
6/10
Jantárovo sfarbená, trochu zakalená omáčka, ktorá v nose necháva spoznať jemné pražené a fermentačné tóny, celkovo teda veľa umami. Na jazyku veľmi slaná, príjemné svetlé pražené arómy, bezchybná.
