A-La-Carte

Cestoviny bez konca (2014/3)

Keby ste len vedeli prestať.


Text od Andrea Karrer · Ilustrácia od Peter Jani

Na dobré cestoviny sa hovorí len veľmi neochotne basta – dosť! Cestoviny sú jedlo pre dušu, ktoré sprostredkúva pocit domova, príjemnú sýtosť a najväčšiu rozmanitosť.

Cestoviny boli pôvodne spôsobom spracovania zvyškov a maximálneho rozloženia chutí na sýtych rezancoch. Geniálny nápad. A dôkaz toho, koľko zmyslu pre tvar vyvinuli kuchárky v priebehu storočí.

Cestoviny – to je kuchyňa mamy. Úsporná, nútená okolnosťami a vynaliezavá. Ale mamy zanechávajú v dejinách varenia stopy len zriedka. V Číne mali už pred približne 4 000 rokmi vyrábať cesto z pšeničnej múky a drvených bôbov, ktoré by bolo možno porovnateľné s dnešným zeleným cestom na rezance. Kto nepozná príbeh o odvážnom dobrodruhovi a šikovnom obchodníkovi, Benátčanovi Marcovi Polovi, ktorý je považovaný za dovozcu čínskej tradície cestovín. Znie to dobre, ale nie je to pravda. Už aj Etruskovia a Rimania poznali cestoviny, pretože v kuchárke Apicia sú už opísané cestovinové jedlá. A v roku 1279, v čase, keď Marco Polo ešte cestoval naprieč Áziou, sa v janovskom dokumente spomínajú cestoviny. Ale Marco Polo sa do Benátok vrátil až v roku 1295 po 24-ročnej ceste po Ázii.

Kto sa zaoberá cestovinami, musí sa najprv zmieriť s tým, že nie sú cestoviny ako cestoviny. Čerstvo pripravené ­rezancové cesto z múky, vody a vajec je v skutočnosti takmer niečo ako kulinársky archetyp, ktorý mal v mnohých krajinách rozmanité podoby. Úplne inak je to však so sušenými a nie na okamžitú spotrebu určenými cestovinami. Čo sa týka týchto, niektorí kultúrni historici hľadajú stopu v Arábii, kde bola pravdepodobne ako prvá vyvinutá technika sušenia cesta. Proti tomu treba samozrejme namietať, že cestoviny v celom arabskom varení nehrajú najmenšiu rolu (okrem kuskusu). Slávny taliansky historik Massimo Montanari preto označuje Sicíliu za skutočnú vlasť cestovín. Tu vedeli cielene využívať arabské metódy sušenia, a tak sa v blízkosti Palerma už v 12. storočí etablovali skutočné manufaktúry na sušené cestoviny. Odtiaľ sa výroba cestovín rozšíri až do Ligúrie a – pravdepodobne po mori – aj ďalej na západ. Tak je napríklad sotva známe, že Anglicko je po Taliansku jedinou európskou krajinou, v ktorej kuchárskych knihách možno nájsť recepty na cestoviny už v 14. storočí. Napokon však do dejín kulinárstva nevstúpili Angličania, ale Taliani ako skutoční „požierači makarónov“.

Talianske cestoviny poznáme v najrozmanitejších formách, ale v podstate len v dvoch druhoch: továrensky vyrábané, sušené cestoviny z krupice z tvrdej pšenice (Semola di grano duro, skrátene Semolina) a vody a čerstvé cestoviny z pšeničnej múky (Farina di grano duro) a vajec. Tieto dva druhy cestovín sú odlišné, odlišné v príprave, v skuse, v možných tvaroch a v omáčkach, s ktorými najlepšie harmonizujú.

Pasta secca: Cesto továrenských cestovín pozostáva z krupice z tvrdej pšenice a vody. Existujú značné rozdiely, ktoré závisia od kvality použitej pšenice, ale aj od kvality vody a napokon aj od rýchlosti výroby. Pre dokonalé kvalitné cestoviny sa cesto v klasických remeselných prevádzkach (ako napr. De Cecco, Setaro) najprv dlho miesi, potom pomaly pretláča cez bronzové dýzy (v žiadnom prípade cez hladké teflónom potiahnuté dýzy); to vytvára mierne drsný povrch, na ktorom lepšie drží omáčka. Cestoviny musia pri varení zostať pevné a napriek tomu zväčšiť svoj objem.

Pasta fresca: Múka (Farina di grano duro, prednostne typ 00), vajcia, prípadne trochu vody a trocha soli – viac netreba na rezancové cesto. K tomu sa ešte pridáva, že pridaním zeleninových pyré, byliniek, korenín alebo aj atramentu z kalamárov možno variovať farbu a chuť. „Pri výrobe cestovín záleží rovnako na výbere správnej múky, ako aj na kvalite vajec“, ­vysvetľuje Mino Zaccaria z „Cantinetta Antinori“. „Ak však všetko sedí, táto malá hrsť ingrediencií sa spojí do vláčneho cesta, čo je ideálny predpoklad pre dokonalé cestoviny.“ Výroba si však vyžaduje trochu citu v prstoch. „Faktory ako vlhkosť vzduchu, suchosť múky alebo veľkosť vajec určujú výsledok značnou mierou. Preto môžu byť nami uvedené množstvá surovín vždy len orientačné hodnoty“, dodáva šéfkuchár Lorenzo Dimartino. Hoci existuje pravidlo 1 vajce na 100 g múky, čím viac vajec, resp. žĺtkov sa do cesta dostane, tým bude zrnitejšie. „Tak chutí aj poriadne a má väčší skus“, vysvetľuje šéfkuchár Christian Petz.

Pri miesení môže byť niekedy potrebné pridať trochu vody, resp. múky, pretože múka je raz suchšia, inokedy vlhkejšia a ani veľkosť vajec nie je vždy presne rovnaká. Pridávanie vody by sa však malo robiť veľmi úsporne, aby cesto nebolo príliš vlhké. Keďže však vopred nemožno presne povedať, koľko múky je potrebné, najlepšie je zmiešať vajcia a múku najprv rukou a tak možno regulovať množstvo múky.

Miesenie cesta možno nechať na kuchynský robot, kým dobre drží pokope. Ale potom by ste mali priložiť ruku k dielu a miesiť ďalej, kým nevznikne hodvábne cesto. Ak zatlačíte palcom do stredu cesta a nič sa naň nelepí, potom je cesto pripravené na vyvaľkanie.

Vyvaľkávanie rezancového cesta. Odporúča sa použitie strojčeka na cestoviny. Vezmete približne porciu cesta veľkosti pästi a prstami ju stlačíte na plocho. Strojček na cestoviny nastavte na najväčšiu možnú vzdialenosť valcov, cesto prežeňte a potom – ak sa ešte trochu lepí – posypte trochou múky. Vzdialenosť valcov zmenšite o jeden stupeň, cesto opäť prežeňte, raz po dĺžke preložte a teraz opäť pri najväčšej vzdialenosti valcov vyvaľkajte. Tento postup najlepšie päťkrát zopakujte, tak bude cesto hodvábne hladké. Až teraz sa začína skutočné vyvaľkávanie, pričom sa teraz postupne zmenšuje vzdialenosť valcov, až kým nedosiahnete želanú hrúbku cesta. Tip: Cestovinové pláty pred zmenšením vzdialenosti valcov po dĺžke zložte a ešte raz prežeňte cez valec. Vyvaľkané rezancové cesto ihneď nakrájajte a ďalej spracujte.

Varenie cestovín. Hrniec použitý na varenie cestovín by mal byť vysoký a priestranný (existujú hrnce na špagety s vyberateľnou sitovou vložkou) a smie byť naplnený vodou len do troch štvrtín. Pridávať olej do vody na varenie je skôr „severanský“ zvyk, na ktorom sa väčšina talianskych kuchárok a kuchárov zabáva.

Aj solenie vody by sa malo vykonávať pozorne a v správny čas. Základné pravidlo znie „desať, sto, tisíc“. To znamená, správny pomer na dokonalé uvarenie cestovín je: 10 g soli, 100 g cestovín, 1 liter vody. Je dôležité pamätať na to, že soľ by sa mala pridávať až do už vriacej vody.

Ak osolíte vodu príliš neskoro, soľ neprenikne správne do cesta cestovín, zatiaľ čo predčasné solenie zvyšuje bod varu vody a tým predlžuje čas prípravy. Po tom, čo sa soľ vo vriacej vode úplne rozpustila a voda opäť prudko vrie, pridajte cestoviny naraz a ihneď premiešajte. Ak by ste cestoviny vložili len do horúcej vody, síce by boli časom hotové, ale boli by potom kašovité a mäkké. Krátke druhy cestovín premiešajte drevenou varechou, zatiaľ čo na dlhé druhy, ako napr. špagety, je lepšie použiť kuchynskú vidličku. Lámanie špagiet je – ak použijeme novodobé slovo – absolútne tabu. Lepšie je počkať, kým sa samé ohnú, zatlačiť ich pod hladinu vody a potom ich premiešať drevenou vidličkou.

Je dôležité, aby hrniec počas varenia zostal otvorený a aby sa cestoviny častejšie premiešali.

„Al dente“ je to čarovné slovo, po slovensky na skus, čo znamená, že cestoviny by nemali byť tvrdé, ale zubom by mali stále klásť mierny odpor. Ak to tak nie je, cestoviny nedokážu prenášať arómu omáčky. Najistejšia metóda je ochutnávať, ochutnávať a znova ochutnávať! Pozitívny vedľajší účinok: Pri cestovinách uvarených na skus potrebuje žalúdok o niečo dlhšie na rozloženie sacharidov na glukózu. Výsledok: Energia sa uvoľňuje pomalšie, čo znamená, že pocit sýtosti vydrží dlhšie, pretože metabolizmus je kontinuálne zásobovaný glukózou.

Cestoviny musia byť v momente, keď sú na skus, scedené z hrnca do sita – a ani o sekundu neskôr! Sito potom niekoľkokrát silno potriasť, aby všetka voda odtiekla. Pritom zachytiť trochu vody z varenia, pretože je väčšinou užitočná na prípadné zriedenie omáčky na cestoviny.

Omáčka čaká na cestoviny a nie naopak. Uvarené, dobre odkvapkané cestoviny bezodkladne zmiešajte s omáčkou buď v panvici na omáčku, alebo v predhriatej servírovacej mise. Ak chcete podávať nastrúhaný parmezán, pridajte časť hneď a všetko dôkladne zmiešajte s cestovinami. Dobrý parmezán sa teplom roztopí a lahodne sa spojí s omáčkou.

Pri celej príprave cestovín nie je žiaden krok taký dôležitý ako miešanie v omáčke. Áno, až do tohto momentu sú omáčka a cestoviny dve úplne odlišné veci. Zmiešanie ich robí jednotou. Omáčka, olej alebo maslo (áno, Taliani používajú aj maslo) musia úplne a rovnomerne obaliť každý rezanec, preniknúť do každej drážky a tak vziať so sebou arómy omáčky. Tip od milovníka cestovín a kuchára Hanna Pöschla: Cestoviny uvariť trochu viac na skus, zmiešať s príslušnou omáčkou a teraz v panvici s po lyžičkách pridávanou, škrobovou vodou z varenia (pozor, obsah soli!) dovariť. „Voda sa odparí, zanechá škrob a spojí cestoviny intímne s omáčkou. Nie príliš veľa vody, aby cestoviny nezmäkli skôr, než sa voda úplne odparí, inak vznikne blato.“ Úplne jedno, ako lahodne môže omáčka chutiť, nesmie byť jednoducho len naložená na povrchu alebo sa dokonca potopiť na dno misy. Pretože ak nie je starostlivo a rovnomerne zmiešaná s rezancami, dostanú cestoviny – pre ktoré boli predsa pripravené – málo chuti. A teraz vyzvite rodinu alebo hostí, aby prerušili akúkoľvek konverzáciu a začali jesť. Proces scedenia, zmiešania, servírovania a jedenia je hladký priebeh, ktorý musí prebiehať bez prestávok … a nebude vôbec ľahké povedať takto pripraveným cestovinám „basta“ …

PS: Pasta secca nie sú horšie ako doma robené čerstvé cestoviny. Naopak, pre mnohé jedlá sú lepšou voľbou, ako napríklad pre omáčky na báze olivového oleja (omáčky z morských plodov, aglio olio, Penne alla arrabbiata, alla puttanesca …), ale aj niektoré omáčky na báze masla sa dobre znášajú s továrenskými cestovinami.

Pasta fresca nie sú také pevné na skus ako dobré sušené cestoviny. Sú jemnejšie a na podnebí pôsobia ľahšie a mäkšie. Majú vlastnosť veľmi dobre sať omáčky, predovšetkým tie, ktoré sa pripravujú na báze masla alebo smotany.

Čítanka
Rezance
Kultúrne dejiny s chuťou
Christoph Neidhart, ilustroval Günter Mattei
Vydavateľstvo Deuticke

Dobré cestoviny:

Pasta e basta
Werdertorgasse 10
1010 Viedeň
Tel.: 01/796 65 42
www.pastaebasta.at

La Pasteria
Alimentari, Ristorante & Bar
Servitengasse 10
1090 Viedeň
Tel.: 01/310 27 36
www.lapasteria.at

Cantinetta Antinori
Jasomirgottstraße 3–5
1010 Viedeň
Tel.: 01/533 77 22
www.cantinetta-antinori.com/de/vienna

Recepty

Hanno Pöschl
Spaghetti aglio e olio con Peperoncini

Prísady
Základné pravidlo: na 50 g špagiet
(Pöschl prisahá na špagetinky)
1 strúčik cesnaku, ošúpaný
1 peperoncino (sušené), pozor, štipľavé!
Množstvo prípadne zmenšiť
1–2 PL dobrého olivového oleja
2 PL vody z cestovín
1 PL petržlenovej vňate, jemne nasekanej
Soľ
príp. parmezán, čerstvo nastrúhaný

Cesnak nesekať príliš nadrobno, peperoncini rozdrviť v mažiari.

Špagety variť v osolenej vode nezakryté (čas varenia je na obale). Olivový olej rozohriať na panvici – neprehriať! –, peperoncini a cesnak za stáleho miešania opekať, kým cesnak nebude zlatohnedý. Špagety scediť, pritom zachytiť trochu vody z cestovín a po lyžiciach s rezancami naliať do panvice. Vmiešať petržlenovú vňať. Nakoniec pri veľkom žiare prudko premiešať. Prípadne dochutiť soľou. Eventuálne pridať parmezán – citát Hanno Pöschl: „Ja ho neberiem; a pod 150 g špagiet na osobu nejde nič!“


Cantinetta Antinori
Tagliatelle al Ragù di Vitello

Prísady pre 4–5 porcií
Rezancové cesto:
500 g hladkej múky (odporúčame Farina di grano duro, typ 00)
18 žĺtkov (podľa veľkosti, ev. trochu viac alebo menej)
5 g soli

Ragù di vitello:
500 g mletého teľacieho mäsa
2 mrkvy
1 cibuľa
2 stonky zeleru
Olej
200 ml červeného vína
1 PL paradajkového pretlaku
500 g lúpaných paradajok (z konzervy)
Soľ, rozmarín, tymian

Rezancové cesto: Múku so soľou preosiať a v mixovacej miske so žĺtkami – najlepšie hnetacím hákom kuchynského robota – zamiesiť na hladké, pevné rezancové cesto. Rezancové cesto nechať odpočívať cca 30 minút prikryté vlhkou utierkou.

Rezancové cesto pomocou strojčeka na cestoviny tenko vyvaľkať a nakrájať na tagliatelle. Rezance variť vo vriacej osolenej vode a pritom občas premiešať. Scediť a nechať odkvapkať. Ihneď zmiešať s ragù.

Ragù di vitello: Mrkvu, cibuľu a zeler očistiť, umyť, jemne nasekať a na rozpálenom oleji niekoľko minút opražiť. Pridať teľacie mäso a opekať; opekať tak dlho, kým všetka prípadne vystupujúca tekutina úplne neodparí.

Zaliať červeným vínom, pridať paradajkový pretlak. Lúpané paradajky jemne rozmixovať a vmiešať. Ragú nechať na nízkom ohni dusiť asi 1 hodinu. Dochutiť soľou, rozmarínom a tymianom.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!