A-La-Carte

Pepi Hopf: Schmäh- und Gemüsetandler (2020/3)

O niekom, kto premenil svoje hobby na vedľajšie zamestnanie, takmer späť na hobby, a nakoniec ho predsa len dočasne premenil na povolanie.


Corona-lockdown na jar 2020 mal, aby sme začali celkom neoriginálnym konštatovaním, masívny vplyv na všetky aspekty každodenného života a obľúbené zvyky pri jedle a pití neboli výnimkou.

Obedové menu, pracovné obedy a klobásy medzičasom boli zrazu rovnako pojmami z dávnych čias ako plynové lampy, dreziny či felčiari. After-work kokteilu, pohári vína a „reparátovému“ pivu sa nedarilo inak.

Na druhej strane získala vlastnoručná výroba potravín a pochutín nečakanú popularitu, zdokumentovanú miliónkrát na všetkých kanáloch sociálnych sietí; sotva pominul historický nedostatok toaletného papiera, prepukol nedostatok droždia, múku museli zamestnanci dopĺňať niekoľkokrát denne, kváskové matky boli s oddanosťou opatrované, hýčkané a pestované, súpravy na domáce varenie piva boli oslobodené zo pivníc a podkroví, fermentačné hrnce objednávané vo veľkoobchodnom množstve. A v kombinácii dlho odkladanej potreby udržateľnosti, patriotizmu a koncoročnej paniky sa u rakúskych výrobcov potravín objednávalo donáškovou službou ako nikdy predtým.

Jedným, kto to môže potvrdiť, je zeleninár Pepi Hopf. Považovať ho za profitéra koronakrízy by však bolo predsa len dosť vedľa, už len preto, že si telo delí s kabaretistom Pepim Hopfom. A ten bol, samozrejme, spoločne s celou hereckou obcou od 15. marca až do odvolania pod zákazom výkonu povolania. Čo, v súlade so zásadou formulovanou tetou Joleschovou, že Boh nás ochraňuj pred všetkým, čo je ešte šťastie, bolo ešte šťastie: „Kvôli kabaretnej dvojitej záťaži som už minulý rok rozmýšľal, že prenájom polí vôbec vrátim. Teraz som, samozrejme, rád, že som to nespravil, lockdown prišiel pre mňa práve včas, aby som vyprodukoval dvakrát toľko priesad ako zvyčajne.“

To sa okamžite ukázalo ako múdre rozhodnutie, pretože z vyššie uvedených dôvodov rástol trh pre zeleninára takmer rovnako explozívne, ako trh pre kabaretistu klesal: „Bol to blázon. A začalo sa to presne v čase, kedy u nás v záhradníctve nie je nič, pretože tak koncom februára sa naša sezóna končí. Mali sme práve ešte zopár zemiakov a telefón neustále vyzváňal: ‚Nemáte ešte niečo, zoberieme všetko!‘ Človek by si bol myslel, že už nie je iné jedlo na kúpu. A prihlásilo sa aj strašne veľa ľudí ako brigádnici na zber, ale na to som povedal: nie, ďakujem, veľmi milé, ale pre mňa nie.“

Obaja Hopfovci, zeleninár rovnako ako kabaretista, majú svoje korene vo viedenskom Simmeringu. U kabaretistu sa to prejavuje predmestským humorom, zeleninár bol socializovaný v generačnej Simmerinskej záhradníckej dynastii, v ktorej bolo nielen meno Jozef, ale aj povolanie dedičné.

„Pradedo mal štrnásť detí a každé dostalo záhradníctvo. Päťdesiat percent zakladajúceho kapitálu bol vždy úver na päť rokov a zo splateného potom dostalo záhradníctvo ďalšie. A, no áno, so štrnástimi záhradníkmi v generácii starých otcov boli Hopfovci Simmerinskou veľmocou. Potom sa dvadsať rokov navzájom súdili a potom bolo všetko preč.“

Aspoň však aj Hopfov otec, Jozef V., vykonával profesiu cintorínskeho a okrasného záhradníka. A keď sa potom Jozef Hopf VI., na ktorom je aj v dospelom veku ešte stále vidieť, že musel byť riadny šibal, cítil nútený štrnásť dní pred maturitou školu nechať („Vedel som, že to nevyjde“), bolo prirodzené nezačať len tak hocijaký učňovský odbor, ale záhradnícky. Živnostensky sa tento delí na tri pododbory, menovite záhradný architekt, zeleninár a cintorínsky a okrasný záhradník. A keďže ten druhý bol otcovskou stranou už v rodine, voľba padla naňho. Čisté nadšenie pre rakúsku pohrebnú kultúru zrejme zohralo podradnú úlohu: „V živote som neuviazal ani jeden veniec. Mal som dohodu s učiteľkou na odbornej škole, pretože mne bola práca vonku odporná. Ona potom povedala, vieš čo: ‚Na kagranskom cintoríne treba urobiť hrob.‘ Týždeň nato som povedal: ‚Hrob je hotový‘ a ona povedala: ‚Veniec je hotový.‘ A ten bol, samozrejme, perfektný.“

Popri cintorínskom záhradníčení a ulievaní sa z viazania vencov začal popri tom pracovať ako javiskový technik, čo v ďalšom viedlo k tomu, že „cez veľkú hubu skĺzol do kabaretu“. Že by sa neskôr vrátil k záhradníctvu, si po tom, čo raz mohol žiť z javiska, skôr nemyslel. A že by toto remeslo vykonával v Haringsee na Marchfelde, ešte menej: „Som nadšený jachtár a vlastne som vždy hovoril, jediné, čo vo Viedni naozaj chýba, je more, zatopme predsa to Marchfeld, tú trošku špargle môžeme aj importovať.“

Cesta z Viedne do Haringsee skutočne vedie krajinou, ktorú by len veľmi otrlí turisti opísali ako idylickú, a cez cestné dediny, ktorých domy, vystužené takmer neustále stiahnutými vonkajšími žalúziami, majú niečo z malých detí, ktoré žmúria oči, aby vás nemuseli vidieť.

Sem ho zavialo, keď hľadal so svojou vtedajšou manželkou dom a zistil, že to je „na správnej strane Dunaja nefinancovateľné“.

Spočiatku sa však v Haringsee záhradníčilo len súkromne, nie profesionálne. Na to bol predsa len potrebný biografický zlom: „So záhradníčením som začal znova v roku 2011. Rozviedli sme sa a navyše som mal vtedy program, ktorý stál za hovno, ktorý samozrejme ani nešiel. Myslel som si: Chceš teraz hrať komparzistu v nejakej reklame? Naozaj nie. A času bolo zrazu tiež veľa, deti boli každý druhý týždeň u bývalej manželky, nové som ešte žiadne nemal, takže back to the roots.“

Avšak nebolo vôbec jednoduché ako prisťahovalec preniknúť do pevnej štruktúry miestneho poľnohospodárstva: „Sami o sebe poľnohospodári v okolí – alebo pravdepodobne všade – z princípu nič nepredávajú ani neprenajímajú. Už vôbec nie cudzincom. Náhodou som skončil v hostinci pri stole s miestnym poľnohospodárom, bol opitý a práve hundral, že s tým sekne a nič sa neoplatí. Povedal som: prenajmi mi hektár, on povedal: dobre, urobme to. Na druhý deň bol, samozrejme, v ľútosti, ale dal slovo. A našťastie bol dokonca už bio, takže som mohol hneď začať.“

Predsudok, že „Marchfeld“ a „bio“ sú dva pojmy, ktoré nie nevyhnutne ležia v rovnakom asociačnom poli, by Pepi Hopf v zásade neodmietol ako neopodstatnený: „Povedzme to tak: Vodu tu vonku pijeme radšej z minerálky. Myslím, existujú biofarmy, pár, a pomaly sa to uznáva ako nika. Prví, ktorí začali, boli ale samozrejme pre usadených farmárov tí najväčší blázni. Bola tam aj obrovská obava, že keď si bio, musíš automaticky voliť Zelených.“

Medzitým je Pepi Hopf znova ženatý, ako kabaretista na cestách a dokonca ako marchfeldský sused a kolega farmár celkom akceptovaný. Nápomocné pri tomto akceptačnom a socializačnom procese bolo okrem zanedbateľného rozmeru Hopfovho záhradníckeho podniku („Mám tri biedne hektáre; tam v okolí sa s dvadsiatimi hektármi vôbec len začína, veľký si s dvanástimi stovkami, pätnástimi stovkami“) predovšetkým aktívne angažovanie v miestnom futbalovom klube, kde trénuje mládežnícke družstvo. „Mám dokonca licenciu UEFA-B. Ale manželka hovorí, keď si zmyslím trénovať dospelé družstvo, mám rozvod.“

To, že dnes nemusí ani prevádzkovať stánok na farmárskom trhu („Farmársky trh nerobím. To som musel ako dieťa robiť stále, celé prázdniny, nie“), ale môže svoje produkty vopred objednané dodávať stálym odberateľom, vďačí Pepi Hopf menej brilantnému strategickému obchodnému duchu než schopnosti vítať šťastné náhody s pokojom.

K produkcii priesad sa napríklad dostal takto: „Raz sa prišiel pozrieť jeden môj známy, ktorý ich bezpodmienečne chcel zopár mať. A toho sa potom pýtali iní, odkiaľ ich má.“

A k jeho dnešnému exkluzívnemu distribučnému kanálu, objednávke cez Facebook, takto: „Nejako som raz bez veľkého premýšľania dal fotku zeleniny na Facebookový účet. A zrazu prišli objednávky.“

Objednať sa tu dá sezónna zelenina s letným ťažiskom na paradajkách, čili, šaláte a jahodách. A samozrejme bylinky. Hoci by človek nemal očakávať gurmánske tipy od výrobcu: „Nie som taký kuchár, čo sa týka tohto. Pažítka, petržlen, kôpor, s tým si vlastne vystačím. Keď sa ma niekto pýta, čo sa robí s tým a tým, hovorím zvyčajne: čaj.“

Distribúcia prebieha vždy v piatok, ale nie k dverám domu, ale decentralizovane do dvadsiatich rôznych viedenských obchodov, kde si koncoví spotrebitelia môžu svoje objednávky vyzdvihnúť. Sklon k totálnej kontrole, ktorý sa Facebooku právom pripisuje, sa však na Hopfovu obchodnú prax nepreniesol: „Funguje to na báze dôvery. Veľmi málo ľudí si nevyzdvihne objednané, a keď, tak sa ospravedlnia.“ Zriedkavo, ale predsa, sa nasadia aj iné tóny: „Trikrát nevyzdvihnúť a neospravedlniť sa: To je potom koniec.“

Facebookové objednávky spravuje medzitým jeho polovičný partner David Amri, ktorý je za to – „Nie je z nás dvoch ten veľký rečník“ – odbremenený od priameho kontaktu so zákazníkom. Taký skutočný digital-economy start-up sa však z toho podniku aj tak nestal: „PayPal? Nie, to nemáme. Kedysi sme to robili všetko v hotovosti, teraz, v čase korony, ľudia platia platobným príkazom.“

V priebehu tejto krízy sa v záhradníctve zmenilo všeličo. Na jednej strane museli kvôli vypadnutiu javiskového piliera šetriť náklady („Do Corony som na rozvoz zamestnával dôchodcu – teda dôchodcu poštára, ten má, myslím, štyridsať – na vedľajší pracovný pomer; teraz to robím predsa len znova sám“), na druhej strane vzrástol rozsah produkcie a vyťaženosť: „Momentálne distribuujeme všetky priesady. 700 objednávok. To som ešte nikdy nemal. Ľudia investujú všetko do záhrady namiesto do dovolenky.“

Otázka, či prítomnosť kabaretistu Hopfa zeleninárovi Hopfovi z hľadiska odbytov pomáha, je zodpovedaná „Neviem. Možno.“

V zásade by však obe profesie oddeľoval: „Záhradníčenie sa v programoch nevyskytuje. Naopak, pri záhradníčení tiež nemám vždy pripravený vtip.“

Isté štrukturálne spoločné znaky svojich dvoch činností však predsa len dokázal zistiť: „Pri nákupe zeleniny je to ako v kabarete. Ženy sú tie, ktoré určujú, čo sa konzumuje. A vedľa sedia prinesení muži, ktorým to potom ,aj tak vyhovuje‘.“

Biogemüse Hopf
Hauptstraße 80, 2286 Haringsee
Tel.: 0676/312 77 49
www.pepi@pepihopf.at, www.facebook.com/pepi.hopf

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!