Norbert Niederkofler pozná najkrajšie vrcholky smrekovcov v Južnom Tirolsku. Vie, kedy a kde má maslo z ktorých vysokohorských pastvín a od ktorých kráv podmanivú kvalitu. Vie, ktoré bobule sú vhodné na miso a ktoré ovocie má viac kyslosti než akýkoľvek citrón. Pozná viac alpských byliniek a druhov zeleniny než nejeden vyštudovaný botanik, a predovšetkým skúsený šéfkuchár tiež vie, čo je jedlé a z čoho by človeku mohlo byť ťažko na žalúdku: „Hoci človek sa nikdy neprestane učiť. Každá prechádzka, každý rozhovor s miestnymi obyvateľmi tu prináša nové poznatky. Aj teraz, po desaťročiach.“
Skryté skvosty si vyžadujú mimoriadne úsilie. Už viac než dve desaťročia Norbert Niederkofler robí všetko možné, aby do obce St. Kassian prilákal medzinárodných hostí. „Tu musí človek pre všetko urobiť niečo navyše.“ Táto malebná obec v Dolomitoch leží mimo všetkých hlavných dopravných ťahov. Z Benátok, najbližšieho veľkého medzinárodného letiska, cesta autom trvá viac než tri hodiny po sčasti dosť kľukatých cestách cez hory.
Medzitým už boli všetci, foodies aj šéfkuchárske ikony karavány 50 Best. Všetci, hoci sami mali bohaté skúsenosti s používaním regionálnych potravín, žasli, akú špičkovú regionálnu kuchyňu Norbert Niederkofler v drsnom horskom svete inscenuje. Cook the Mountain sa to tu nazýva. Tento pojem sa medzitým stal synonymom pre aktívne žitú filozofiu varenia, ktorá spája špičkovú kuchyňu v medzinárodnom meradle s produktmi a životnými podmienkami alpskej kultúrnej krajiny.
Ani inšpektorom Michelin, ktorí sú v otázke regionálnych špecialít zvyčajne trochu zdržanliví, cesta nebola priďaleká; od jesene 2017 sú hrdí na trojhviezdičkové hodnotenie. Ako príhodné, že názov obce Alta Badia sa dá preložiť ako „Vysoké opátstvo“.
A potom toto. Korona alebo, ako sa v Taliansku hovorí, Covid-19. Odvtedy chodia zo zámoria namiesto hostí len storná. Po troch mesiacoch nútenej prestávky sa najprv otvorila reštaurácia, kvôli spontánne veľkému záujmu verejnosti potom veľmi rýchlo aj hotel. „Teraz máme okrem Talianov predovšetkým hostí z Nemecka, Belgicka a Rakúska. Mnohí sa ozývajú, pretože si predtým mysleli, že sme beztak beznádejne plne obsadení. Ľudia opäť jazdia krajinou, tak ako kedysi, a vytvárajú si svoje osobné gurmánske trasy. V súčasnosti má auto budúcnosť. Vidno to v Benátkach: parkovacie domy sú plné, letisko je prázdne. To v najbližšom čase tak aj zostane.“
Niederkofler sa na zimu pozerá so zmiešanými pocitmi. „Bude to stáť veľa nervov. Už len to dodržiavanie odstupov pri vleku a v gondolách.“ K tomu stres s prechladnutiami. „Kedysi sme v zimnej sezóne pravidelne hostili vírusy z celého sveta, to bolo úplne normálne. Ale teraz sa k tomu jednoducho treba stavať inak.“
Vírus mení veľa, aj priepasť medzi mestom a vidiekom. Ešte pred niekoľkými rokmi vidieckym regiónom, horám obzvlášť, hrozilo, že osamejú alebo budú zredukované na turistické oblasti. „Teraz som šťastný, že nemám reštauráciu v meste. Práca na diaľku (smart working) podnietila nový vývoj, kancelárske budovy v mestách sú čoraz prázdnejšie. Dokonca aj malá gastronómia okolo kancelárií, snack bary a kaviarne, nemá hostí.“
Treba teda vytvárať iné zážitky. „Keď ideš na vidiek, máš už beztak celý deň vyhradený na pôžitok.“
Koncom roka 2018 otvoril Norbert Niederkofler s AlpiNN svoju druhú reštauráciu v nadmorskej výške 2 240 metrov na vrchole Kronplatz nad mestom Bruneck. Je súčasťou fotografického múzea Lumen, ktoré je veľkolepo vstavané do hory. Kým pre múzeum sa sčasti prestavali opustené budovy lanovky, pre reštauráciu sa skonštruovalo nové krídlo, ktoré akoby sa vznášalo nad horou.
Kuchyňa sa úplne zaviazala udržateľným princípom Cook the Mountain, teda produktom z blízkeho okolia a predovšetkým nulovému odpadu (zero waste), čo je v tejto výške veľmi podstatný moment. V reštaurácii, v ktorej dominuje sklo, nájde miesto okolo sto hostí. Očakáva ich kuchyňa inšpirovaná klasikami St. Hubertus, v detailoch prirodzene menej prepracovane realizovaná. „Vždy mi prekážalo, že jedlo na mnohých horských chatách pochádza z mrazničky. Tak, ako to teraz funguje v AlpiNN, som v lete aj v zime veľmi šťastný.“
Veľká opera sa samozrejme hrá v trojhviezdičkovej reštaurácii v St. Kassian. Tam sa bylinkový šalát skladá prinajmenšom z 25 ingrediencií a šalátová zálievka z oleja z hroznových jadierok, jablčného octu a štipky podomácky vyrobenej bazy čiernej (kombucha). A bez veľkej reštaurácie na hore by menšia gurmánska jednotka nedostávala tak bezproblémovo vybrané prísady. Hoci o nejakých exkluzívnych častiach tu vôbec nie je reč. Keď Norbert Niederkofler u svojho obľúbeného mäsiara Jakoba Baumgartnera v St. Lorenzen kúpi celé hovädo, potom pravdepodobne rib eye putuje hore do AlpiNN, za to však bránica do St. Hubertus. Tá druhá sa potom podávaná v menu zdá byť skutočne oveľa šťavnatejšia než akýkoľvek kus chrbta.
V polovici 90. rokov bol hotel Rosa Alpina ešte pizzeriou. V nadväznosti na to Niederkofler spoločne s rodinou majiteľov Pizzininiovcov odštartoval gurmánsky biznis. Teraz prichádzali ryby podľa možností čerstvo z morského pobrežia a hostia jazdili do hôr kvôli dobrej husacej pečeni. Všetko, čo sa dalo dopraviť letecky, sa vtedy dopravovalo letecky, Niederkofler bol známy aj svojím homárom. Štýl ho však čoraz viac nudil, a preto stavil na prísady z bezprostredného okolia.
Spočiatku štamgasti frfľali pre absenciu hľuzoviek, foie gras a spol., ale Niederkoflerova vytrvalosť a regionálny duch doby vychádzajúci zo Škandinávie všetko vyjasnili. Lenže v horách je takýto koncept ešte ťažšie realizovateľný než napríklad na morskom pobreží s miernou klímou a širokou rozmanitosťou produktov počas celého roka. V alpskom porovnávacom žargóne Niederkofler pre svoj „výstup na Mount Everest“ zvolil takpovediac novú cestu bez kyslíkovej fľaše.
Pravdepodobne je St. Hubertus jedinou reštauráciou v Taliansku, ktorá sa zaobíde bez olivového oleja a citrónov. To s tukom by vzhľadom na maslo a olej z hroznových jadierok nebol problém, ale kyslosť – tá prichádza z fermentovaných alebo iných veľmi kyslých ingrediencií, ako napríklad sušené drieňové bobule alebo rakytníkový sirup. „Ocot je predsa len často príliš agresívny.“ Počas rokov si kuchyňa osvojila napínavé poznatky, napríklad ako úžasne môžu chutiť stromové živice. Pre šéfkuchára, ktorý vyrastal v horách, nič nové: „Ako dieťa som to mal namiesto žuvačky, nič iné nebolo.“
V reštaurácii s takmer 30 miestami na sedenie sa rodák z Východného Tirolska Lukas Gerges ako hlavný someliér a manažér reštaurácie stará o všetky informácie pri stole a vhodný výber vína z veľkolepo naplnenej pivnice. Vďaka sugestívnym príbehom získavajú dôveru aj skeptickí hostia, napríklad pri bravčovej hlave, z ktorej sa z mäkko uvareného mäsa pripraví terina, z ktorej sa potom podávajú tenučké plátky na chrumkavom čipse zo šliach. Nádherná hra textúr, ktorá navyše získava šmrnc práškom z kyslých bobúľ.
Pôsobivé je aj to, ako kyslo chutí pstruh na modro tu napriek absencii citrónovej šťavy: obalené filé sa pečie na masle a potom sa otočí v šťave z fermentovaných vzácnych sliviek Susina. Kyslosť je rovnako pôsobivá ako pri možno najslávnejšom amuse-bouche Niederkoflerovej kuchyne: bruschette, ktorej obloha v skutočnosti namiesto paradajok pozostáva z ovocne fermentovaného slivkového pyré, dochuteného cibuľou a koreninami.
Leto je hlavná sezóna. Nielen preto, že mnohí hostia utekajú z horúčav v údoliach do chladného horského sveta, ale aj preto, že v lesoch, na pasienkoch a lúkach všetko nádherne prekvitá a čerstvé ingrediencie sú k dispozícii v hojnosti. V kuchyni St. Hubertus sa snažia čo najviac z toho konzervovať na drsnú zimnú sezónu.
V opačnom prípade by v zime mali k dispozícii sotva nejaké produkty. Pretože približne polovica ingrediencií pochádza od malých biofarmárov bez skleníkov, ktorí dodávajú len v príslušnej sezóne. Ďalšiu dobrú časť zbiera denne kuchársky tím, to znamená, že štyria až šiesti členovia kuchárskej posádky si sami v lesoch a na lúkach zbierajú potrebné suroviny ako bylinky, kvety, bobule a huby. Znalosť miest je dobre strážená, napríklad to miesto, kde v nadmorskej výške 2 000 metrov aj v júli rastie medvedí cesnak.
Najrôznejšie kombuchy, miso z bobúľ alebo cíceru, sójová omáčka z horskej šošovice, všetko sa robí podomácky. A samozrejme aj chlieb, medzitým už pečený len vo veľkých bochníkoch, pretože tak jednoducho chutí lepšie. Raž, špalda a pohánka pochádzajú z malého mlyna v Brunecku.
Koncept Cook the Mountain priniesol novú dynamiku do okolitej poľnohospodárskej výroby. Medzi približne päťdesiatimi pravidelnými dodávateľmi je mnoho mladých producentov, sčasti aj takých, ktorí zmenili odbor. Harald Gasser z dvora Aspinger napríklad pestuje polovicu potrebnej zeleniny. Celkovo disponuje 800 odrodami. „Jemu prinášam aj semená z ciest, napríklad z Peru, aby sme vyskúšali, čo ide v našej výške.“ Alpská klíma kladie mimoriadne nároky nielen pri pestovaní, ale aj pri skladovaní. Tak sa napríklad akákoľvek koreňová zelenina skladuje pod hrubou vrstvou sena až hlboko do zimy.
Spolupráca s producentmi je kľúčom k úspechu, bez nich by bol celý koncept kuchyne nemysliteľný. „Na rozdiel od minulosti pracujeme bez sprostredkovateľov. Ich plat teraz dostávajú producenti.“
Ešte pod rúškom tajomstva sú informácie o ďalšom veľkom producentskom projekte, revitalizácii starého gazdovského dvora v nadmorskej výške 1 500 metrov s piatimi hektármi pôdy. „V starej kotline, stopercentne orientovanej na slnko, v terasách. Skúšame tam veľa starých odrôd ovocia a zeleniny. So zmenou klímy sa menia aj nadmorské výšky pestovania.“
Pred viac než desiatimi rokmi Norbert Niederkofler uviedol na trh svoju poslednú kuchársku knihu. Keď bola na trhu, bola dosť včerajšia. Pretože práve v tom čase radikálne zmenil svoju kuchyňu. Toto nebezpečenstvo dnes nehrozí.
Do svojej novej knihy investoval rok a pol práce a veľa peňazí. Neopisuje len svoju kuchyňu, ale predovšetkým kultúrny priestor, v ktorom vzniká, a s tým spojených ľudí v poľnohospodárstve.
Slávne signatúrne jedlá ako tatarák z mreny s chrumkavými šupinami alebo gnocchi z červenej repy stoja menej v centre pozornosti než rozhovory s najdôležitejšími dodávateľmi, ktoré viedla Niederkoflerova manželka Christine. Napríklad so vševediucim hubárom, ktorý pozná približne štyridsať bezpečne jedlých húb vrátane ich chutí a príslušných zvláštností. „Medzitým v kuchyni vieme, ako musíme hubu odfotiť, aby sme mohli obrázok kvôli jasnej identifikácii poslať ďalej.“
Michele Lazzarini pracuje už takmer desaťročie po boku Norberta Niederkoflera, prešiel všetkými stanovišťami a nazbieral aj množstvo zahraničných skúseností u veľkostí ako René Redzepi, Enrico Crippa, David Kinch, Rodolfo Guzman, Magnus Nilsson a Virgilio Martínez. Medzitým má Lazzarini ako šéfkuchár v St. Hubertus voľnú ruku. „Ja som ani nemal takú ctižiadostivosť vymýšľať nové jedlá. To je skôr vec Micheleho,“ hovorí Norbert Niederkofler, ktorý sa čoraz viac stará o vycibrenie filozofie, nové projekty s producentmi a všezahrňujúcu komunikáciu.
Vedome nesie nová kniha titul Cook the Mountain s doplnkom „The nature around you“. Tým nie je Niederkoflerov pracovný rádius obmedzený ani pre iné projekty. Napríklad pre projekt Cook the Lagoon, ktorý od minulej zimy presadzuje s Dariom Ossolom, šéfkuchárom v hoteli Aman Venice. Princípy Niederkoflerovej horskej kuchyne sa tam realizujú s produktmi z lagúny, pričom okrem rýb a plodov mora z trhu Rialto sa používa prekvapivo veľa zeleninových rarít z poľnohospodársky využívaných vedľajších ostrovov. Napríklad koreňová zelenina, ktorá vďaka špeciálnym pôdnym podmienkam vykazuje prirodzenú slanú príchuť. Námet na mnoho príbehov o produktoch a tradičných receptúrach sa teda tak skoro neminie.

Kniha
Viac než desať rokov po vzniku filozofie varenia Cook the Mountain vyprodukoval Norbert Niederkofler aj knihu o tom. V súlade s dodatočným odkazom v podtitule „The nature around you“ kniha neobsahuje iba výber receptov, ale prostredníctvom empatických obrazových a textových portrétov najdôležitejších dodávateľov aj bohatstvo atmosférických informácií v pozadí. V zmysle konceptu „No waste“ bola kniha kompletne vytlačená na jablkovom papieri, materiáli, ktorý sa vyrába z odpadov jablkového priemyslu.
Puzdro pozostáva z „Pellemela“, náhrady kože, ktorá sa takisto vyrába z jabĺk. Dodávaný box sa dá niekoľkými hmatmi premeniť na praktický pultík na čítanie.
Dielo v rozsahu 560 strán váži úctyhodné tri kilogramy. Kniha vychádza vo vydavateľstve Random House v nemeckom, talianskom a anglickom jazyku a je k dispozícii za cca 98 eur v kníhkupectvách a online. www.n-n.it
St. Hubertus
3-hviezdičková reštaurácia Michelin v hoteli Rosa Alpina rodiny Pizzininiovcov v St. Kassian v Alta Badia. Kedysi preslávená najlepším homárom a husacou pečeňou v Alpách, Norbert Niederkofler sa pred takmer desiatimi rokmi rozhodol pre radikálnu zmenu konceptu a s Cook the Mountain vytvoril novú alpskú myšlienku kuchyne. V skutočnosti sú všetky suroviny regionálne a ručne vyberané a šéfkuchárom Michele Lazzarinim sú predkladané na najvyššej úrovni.
www.st-hubertus.it
Hotel Rosa Alpina
Tradičný dom je oprávnene členom The Leading Hotels of the World, ponúka akýkoľvek mysliteľný luxus, kulinársky aj ubytovací. Najušľachtilejšie materiály v priestranných a veľmi vkusne zariadených miestnostiach, k tomu kúpele s vnútorným bazénom, saunami, posilňovňou a mnohými ďalšími wellness ponukami.
www.rosalpina.it
AlpiNN
Niederkoflerova reštaurácia na Kronplatzi v nadmorskej výške 2 240 metrov. Tu sa stretávajú turisti, zimní športovci a návštevníci fotografického múzea Lumen pre poctivé pôžitky, aké by človek v tejto výške nepredpokladal. Všetko ponúkané je v súlade s filozofiou Cook the Mountain sezónne, regionálne a alpsky orientované. Príjemné miesto s ležérnou atmosférou a úchvatným výhľadom
na horský svet Dolomitov.
www.alpinn.it
Hotel Aman Venice
V Benátkach pracuje Norbert Niederkofler spoločne so šéfkuchárom Dariom Ossolom pod heslom Cook the Lagoon na fascinujúcej novej interpretácii regionálnej lagúnovej kuchyne. Ich večere štyroch rúk sú skutočným zážitkom, rovnako ako samotný dom. Kráľovský palác zo 16. stor. na Canal Grande bol prestavaný na nádherne harmonický hotel s 24 hosťovskými izbami a suitami, ktoré žiaria bohatstvom architektonických a umeleckých detailov.
www.aman.com/venice