A-La-Carte

Sauce Remixed (2011/4)

Tučné a ťažké jedlá sú minulosťou. Rakúska špičková gastronómia dnes nanovo definuje tému omáčok a využíva techniky, ktoré sa už osvedčili u medzinárodnej kuchárskej avantgardy.


Sauce Remixed

Text: Claudia Schemerl-Streben · Fotografie: Stephanie Golser

Je jednou z najdôležitejších zložiek pokrmu, napriek tomu zostáva jej význam často nepovšimnutý. Ak sa kedysi bez zábran manipulovalo s kockami masla, smotanou a inými živočíšnymi tukmi, aby sa vytvorila dokonalá chuť omáčky, dnes sú to predovšetkým jemné oleje, octy a šťavy, ktoré jej dodávajú status high-end. Trend, ktorý medzinárodne vyvolal <potlesk a medzičasom sa už rozšíril aj v domácej gurmánskej scéne. K nim patrí Heinz Hanner, ktorý klasické metódy prípravy omáčok nielen rozširuje alebo dokonca nahrádza modernými prístupmi, ale sa kvôli svojej geografickej polohe zamýšľa aj nad dizajnom omáčok: „Jednoducho som sa už nemohol pozerať na bodky a čiarky na tanieri.“ Hannerova reštaurácia je zasadená na kopci v dolnorakúskom mestečku Mayerling. Obklopený lesom a lúkami, mal už po roku plné zuby grafického štýlu servírovania: „Kresliť omáčkové čiarky pravítkom je v tomto prostredí jednoducho nelogické. Navyše preto, že omáčka týmto minimalizmom kvantitatívne úplne zaostáva, hoci je jedným z najpodstatnejších prvkov, ktorý môže pokrm buď znehodnotiť alebo pozdvihnúť.“ Ako protiváhu k všadeprítomnému purizmu na tanieri vynašiel špičkový šéfkuchár so sklonom k extrémom formujúcu omáčku. Hanner kreslí veľkoryso tečúce, okrúhle tvary na tanier a zeleninovými pyré alebo pevnými látkami, ako je sušená matolina, okolo nich vytvára ohraničenie, ktoré má podčiarknuť organický tvar omáčky a zároveň zabrániť jej vytečeniu. Tvar sa finalizuje ďalšou zložkou, konkrétne olejmi, ako je olej z tigrích orechov, marhuľových jadier alebo konopných semien, ktorý Hanner vstrekuje do omáčky pomocou pipety, čím chce dosiahnuť nielen neobvyklý vzhľad, ale aj inak chýbajúcu vláčnosť a chuťovú trojrozmernosť.

Zatiaľ čo špičkový šéfkuchár pre svoje ohraničenia omáčok používa predovšetkým pasty zo zeleniny, ako je zeler, zemiaky alebo petržlen, pri hlavnej zložke svojich formujúcich omáčok sa čoraz viac spolieha na čerstvo odšťavenú zeleninu a bylinky, čím siahne po osvedčenej technike medzinárodnej kuchárskej avantgardy, ktorá získala meno vďaka žiakovi Jörga Wörthera, Rainerovi Melicharovi: Succowell. Pri nej sa zelenina šetrne vylisuje odšťavovačom, <takto získaná šťava (prírodné succo) sa povarí a prefiltruje skôr, než sa ďalej spracuje na fondy, šťavy a omáčky. „Rýchla a efektívna technika, pretože v krátkom čase získam z tej zeleniny čistú arómu, namiesto toho, aby som ju vyváral celé hodiny.“ Základ pre omáčky špičkového kuchára už nevzniká raz týždenne, ale každý deň čerstvý. Na zahustenie svojich omáčok už Hanner málokedy plánuje zvyčajných podozrivých, ako je maslo alebo smotana. Prisahá na jablčný pektín, ktorý má okrem nízkeho obsahu kalórií aj tú výhodu, že je rozpustný za studena, čo robí ďalšie preváranie – a s tým spojenú stratu chuti – zbytočným. Ako naďalej osvedčený pomocník sa ukazujú aj textúry z molekulárneho oddelenia Ferrana Adriu. Často ich však nepotrebuje, <pretože „zeleninu zredukujem na požadovanú konzistenciu a má dostatočnú vlastnú väzivosť“.

Na vlastnú väzivosť sa spolieha aj Heinz Reitbauer mladší. Zájde dokonca tak ďaleko, že svoje omáčky servíruje bez výnimky bez akýchkoľvek živočíšnych tukov, maslo ako prísadu do omáčok už dávno vykázal zo svojej kuchyne. Kartičky, ktoré sa pri návšteve Steirereck rozdávajú ku každému chodu a uvádzajú najdôležitejšie zložky každého pokrmu, robia kuchársku líniu podniku transparentnou: U Reitbauera takmer nevznikne jedlo, v ktorom by sa nenašlo suco: ako napríklad pri č. 770 (všetky recepty sú dôsledne očíslované), srnčie srdce s mrkvou Purple Haze a hluchavkou, pre ktorý zbavuje reďkovky šťavy a kombinuje ju s kardamómom; alebo pri č. 786, konfitovaný lieň s reďkovkou, nashi hruškou a citrusmi, ktorý servíruje so sucom z mandlí a sójových výhonkov a chilli; alebo č. 693, cukrová kukurica s odrodou Uhudler, vanilkou a shiso, pri ktorom sa klások naparuje, restuje a servíruje ako čips spolu s vareným sucom z kukurice a paradajok. Už štyri roky technika Succowell formuje Reitbauerovu kuchyňu, pričom aromatické zeleninové šťavy nespracúva len na omáčky, ale aj zintenzívňuje chuť jednotlivých komponentov na tanieri tým, že ich marinuje v čírych zelených, červených, žltých a bielych šťavách, dusí ich v nich alebo z nich vyrába emulzie a pyré.

15 až 20 kilogramov zeleniny ako paštrnák, žltá repa, mrkva a zeler, ale aj nevyčerpateľná rozmanitosť byliniek ako ligurček, petržlen, loboda alebo ústricový list sa denne mení dvoma odšťavovačmi na čistú šťavu, ktorá až následne, či už čistá, vo forme cuvée alebo v kombinácii s fondom, buduje komplexnú štruktúru aróm omáčky. „Pri základnom prístupe k omáčkam, fonde, preto môžeme zostať relatívne neutrálni.“ Samostatná príprava succa sa ukazuje ako zmysluplná najmä pri koreňovej zelenine, ktorej podiel cukru (meraný v stupňoch Brix) sa v priebehu roka mení a musí sa zmerať skôr, než sa succo – zakaždým s upraveným dávkovaním – ďalej spracuje. Klasické základy na omáčky, ako sú fondy a jus, v kuchyni Steirereck neexistujú. V plytkom kuchynskom riade s veľkým priemerom trávia zložky ako kosti a mäso prehľadný čas od dvoch do maximálne štyroch hodín – takmer úplne bez zeleniny a korenín. Reitbauer nevie nič prísť na chuť hodinovému varenie aróm. Je oveľa viac presvedčený o krátkom pridávaní korenín, ktoré sú prispôsobené príslušnému základnému produktu na tanieri. Zrnká, semená a tobolky melie a opeká a necháva ich až na konci ako čaj lúhovať v tekutine dve až sedem minút. Až v poslednej sekunde sa do omáčky pridá jedna, dve kvapky oleja, čo zaokrúhli chuť a dodá tekutine jej finálnu hustotu.

Chuťové bunky hostí sú vystavené výzve pri Reitbauerovom najnovšom kúsku: Zájde tak ďaleko, že sucy suší, šťavy natiera vo veľmi tenkých vrstvách a dehydruje ich tak dlho, kým kvôli svojej prirodzenej sile nestuhnú a nezískajú koženú konzistenciu, ktorá je tvarovateľná. Možnosti tejto techniky boli predbežne preskúmané pri experimentoch v oblasti dezertov a pri petit fours. Odnedávna ich Reitbauer zaraďuje aj pri predjedlách, ako napríklad pri hlávkovej kapuste s čerešňovými žlto-oranžovými paradajkami Sungold a viedenskými slimákmi: Ingrediencie plní do klamlivo verne imitovanej špicatej papriky zo suco-kože a pred servírovaním ju glazuje vlažnou šťavou zo špicatej papriky, chilli a repkového oleja. Ako reakciu imitovaná papriková koža nadobudne príťažlivý lesklý vzhľad a vďaka tekutine sa postupne rozkladá, takže sa z nej v ústach nakoniec opäť stane omáčka, „ktorá úplne preberá funkciu nosného nositeľa chuti“.

S koncentrovanou arómou pracuje aj Thomas Dorfer, ktorý sa od začiatku roka 2011 môže oficiálne nazývať šéfkuchárom Landhaus Bacher v Mauterne. Pre neho má omáčka v pokrme takú veľkú váhu, že je šéfovou záležitosťou. „Neexistuje presná receptúra na fondy, ktoré pripravujeme. Všetko mám v citu a mám svoje priority.“ Pre psychohygienu špičkového kuchára sa zdá nevyhnutné, aby farba omáčky presne ladila k príslušnému základnému produktu na tanieri: Nesmie byť pripravená ani príliš tmavo, ani príliš bledo, musí byť hustá v chuti, ale nesmie byť v konzistencii príliš silno zredukovaná. Preto
pracuje Dorfer s vysokým nasadením materiálu a napríklad na teľaciu omáčku nepoužíva len kosti, ale aj teľacie prsia a teľacie chvosty, „tam musí byť človek dôsledný“. Používanie zeleniny ako základu omáčky je aj pre neho ústrednou témou. Dorfer sa však nesústreďuje len na odšťavovanie, ale pripravuje s tým aj fondy: napríklad zeleninový fond, pre ktorý fenikel, cibuľa, paprika a paradajky pristanú v hrnci spolu s fazuľou a z ktorého vďaka pridaniu jemne nakrájaných kúskov španielskej národnej surovej klobásy, pomarančovej kôry a šafranu vzniká sladkasto-pikantný vývar chorizo, ktorý Dorfer servíruje s morským vlkom, dusenou a želírovanou paprikou a ricottovými gnocchi. Čoraz častejšie siaha šéfkuchár aj po zemiakoch, ktoré nechá rozvariť a namiesto mixovania ich pretlačí cez sito, aby takto získaný základný fond zjemnil rastlinnými tukmi od špičkových producentov, ako sú Franz Hartl, Willi Bründlmayer (ktorý púta pozornosť svojím olejom z hroznových jadier) alebo Erwin Gegenbauer. Ten je aj jeho prvým kontaktným partnerom pre uhorkový, paradajkový, špargľový a jablčný balzamikový ocot, ktorý Dorfer zakomponováva do svojich omáčok, aby im dodal napätie alebo ich v lete servíroval ako osviežujúcu studenú marinádu k teplým jedlám.

Meno Gegenbauer zaznieva aj u nového člena Relais & Châteaux, Simona Taxachera, ktorý si produkty viedenského výrobcu octu necháva posielať do svojho gurmánskeho chrámu Rosengarten v takmer 380 kilometrov vzdialených Kitzbühelských Alpách. Napríklad ušľachtilý kyslý P. X. – vyrába sa zo španielskej odrody sladkého vína Pedro Ximenez –, ktorý obsahuje tri percentá kyslosti, už v skutočnosti ani nepatrí do kategórie octu, a ktorý dodáva omáčkam špičkového kuchára jemný kyslý impulz. Vône octu sa v Taxacherovej kuchyni objavujú aj ako prísada do výpeku, napríklad keď dusí slivky spolu s agátovým medom, tymianom a slaninou v šalotkovom octovom fonde v rímskom hrnci a na tanieri ich prelieva vlastnou šťavou. Esencia sa používa aj na marinovanie, napríklad pri rakoch, ktoré Taxacher nakladá do šafránovo-octového vývaru a umiestňuje vedľa filé zo sole, račej peny a sladkastej omáčky z kreviet Carabineros.

Nie je zriedkavosťou, že všetky platne kuchyne reštaurácie sú obsadené hrncami, v ktorých perfekcionista necháva aj cez noc na malom plameni tiahnuť fondy z kôrovcov, rýb, teľacieho, hovädzieho, jahňacieho, hydinového, bravčového a diviny. Špičkový kuchár si však nemyslí nič dobré o príliš koncentrovaných a silne zahustených omáčkach. Kladie rovnaký dôraz na stráviteľnosť jedla ako na kreativitu, ktorá sa za ním skrýva: „Každý sa stal uvedomelejším v stravovaní a maslové väzby človek aj tak nepotrebuje, ak má dobrý základ.“ Zdá sa však, že robí jednu výnimku: Pokiaľ si základný produkt, ako je tmavé mäso, vyžaduje silnú glazúru, „tak ju tam aj dá“.

Tento prístup zastáva aj kolega Heinz Hanner: Hoci sa z veľkej časti rozlúčil s konvenčnými technikami a sebavedomo láme trendy, ako je geometria na tanieri, prihovára sa za kombináciu klasiky a moderny, uznáva tradične pripravovaný vývar zo zveriny rovnako ako svoju myšlienku formujúcich omáčok. Jeden z dôvodov, prečo by nevykázal smotanu z kuchyne, aj keď s ňou sám pracuje len v zanedbateľne malom množstve. „Raz ju možno budeme zase potrebovať,“ myslí si a vedome dodáva: „A potom človek narazí na argumentačný problém.“

Adresy

Landhaus Bacher
Südtiroler Platz 2, 3512 Mautern
T 02732-829 37
www.landhaus-bacher.at

Hanner
Heinz-Hanner-Platz 1, 2534 Mayerling
T 02258-23 78
www.hanner.cc

Rosengarten
Aschauer Straße 46, 6365 Kirchberg in Tirol
T 05357-25 27
www.rosengarten-taxacher.com

Steirereck
Am Heumarkt 2A, 1030 Wien
T 01-713 31 68
www.steirereck.at

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!