Text: Christina Fieber · Fotografie: Klaus Vyhnalek
V jednej z malých kľukatých uličiek v Stein pri Kremse otvoril svoje brány heuriger. V podstate nič neobvyklé v dolnorakúskej vinohradníckej oblasti. Keby nebolo tej modro-žltej vlajky nad vchodovými dverami.
Na dvore staré vinohradnícke náradie, sedliacky maľované črepníky a vázy, pár obrázkov – všetko láskyplne naaranžované. Aj v degustačných priestoroch typický obraz heurigera. Starý lis, sudy na víno a rustikálny inventár. Len občerstvenie pôsobí trochu nezvyčajne: lososové chlebíčky s čerstvými uhorkami a cibuľovými krúžkami, matjesy, polárna pečienka a všakovaké severské rybacie špeciality.
To, čo vyzerá ako prijatie pre švédsku obchodnú delegáciu, má jednoduchý dôvod: Urban Stagård je vinár, prevádzkovateľ heurigera a polovičný Švéd. Jeho otec prišiel pred mnohými rokmi ako strojný inžinier z ďalekého severu do Kremsu a oženil sa do vinárskej rodiny. Vo večerných kurzoch sa naučil vinohradníctvo a dal majeru svoje švédske meno. Vtedy sa víno plnilo do fliaš prevažne pre potreby heurigera, zatiaľ čo zvyšok hrozna sa predával.
Medzitým vedie vinárstvo Urban Stagård so svojou priateľkou Dominique. Mladý pár urobil rázny rez s rodinnými tradíciami a nastúpil na úplne novú cestu. Stavia výlučne na kvalitu. Okrem švédskeho občerstvenia už nič nepripomína predošlú generáciu.
Pritom ho víno dlhý čas vôbec nezaujímalo, priznáva mladý vinár. Vinohradnícku školu nejako prešiel a potom odišiel do zahraničia na montáže. „Aby som raz pracoval naozaj tvrdo.“ Niekedy potom skončil vo Viedni, aby pracoval pre veľkú spoločnosť obchodujúcu s vínom. Tam narazil na skupinu „vínnych fanatikov“, ktorí každý večer organizovali súkromné degustácie. Pili „šialené veci“. Stagård chytil druhý dych a odvtedy sa opäť zaoberá domácim vinárstvom. Tam sa však na jeho vinné eskapády pozerajú len s miernym nadšením a rýchlo sa ukáže, že cesty generácií sa musia rozdeliť.
Vo Viedni Urban spoznáva aj svoju priateľku Dominique a s ňou si prvýkrát vie predstaviť, že si pôjde svojou vlastnou cestou.
Ešte pred prevzatím pracovali podľa organicko-biologických smerníc, medzitým je podnik certifikovaný. Od roku 2008 vedú vinárstvo sami. Prenajali sa ďalšie polohy a stanovili sa nové priority.
„Bol to čistý boj o prežitie!“ spomína Dominique na prvé roky, ktoré nie sú až tak dávno. Na začiatku vína nechutili vždy tak, ako si predstavovali, a aj fáza prechodu na bio im dávala zabrať. Pochybovali a občas váhali, ale zostali na svojej ceste.
Obaja museli popri vinárstve vykonávať aj iné práce, aby sa udržali nad vodou. Popritom prevádzkovali heuriger, ktorý sa stal nielen dôležitým zdrojom príjmu, ale pomohol im aj k známosti. „Švédsky heuriger“ bol v Kremse považovaný za exotiku a stal sa miestom stretnutí pre vínnych fanatikov. Medzitým sú považovaní za nové hviezdy scény a sú hrdí na to, že to dokázali úplne sami.
Marketing a aktivity cez sociálne médiá lákajú aj mladé publikum: minulé leto zorganizovali podľa nemeckého vzoru flashmob, alebo ako to nazvali „fľaškový mob“, cez internet: V Kremse a vo viedenskom parku sa stretli úplne cudzí ľudia na verejné pitie vína. Úmyselne sa pritom vyhýbali strnulým degustačným scenárom. Každý účastník si priniesol fľašu svojho obľúbeného vína a pohár, podelil sa s kým chcel, ochutnal u iných alebo si len tak sadol do trávy a užíval si vínom opojený ruch. Viac ako 300 mladých milovníkov vína sa prepojilo a zorganizovalo cez internet. Budúce leto pokračujeme.
Ale aj to, čo sa deje vo vnútri fliaš, je rovnako nezvyčajné ako dobré: Stagårdova veľká láska patrí Rizlingom a náhodou sú polohy, ktoré obrába, na to celkom vhodné. Chce sa sústrediť na ušľachtilú odrodu bieleho vína a plniť ju z čo najväčšieho počtu rôznych viníc. V jeho pivnici v súčasnosti odpočíva rizling z siedmich rôznych steinských polôh. Charakteristicky sú úplne odlišné, spája ich však ich presnosť. Dve polohy, Steiner Hund a Steiner Schreck, existujú už niekoľko rokov. Sú ako dvaja nerovní súrodenci. Kým rizling z „Hundu“ pôsobí uhladenejšie, jemnejšie a filigránskejšie, „Schreck“-rizling je neotesanejší a drsnejší, s korenistou, tmavou aromatikou, citeľne poznačený modrou bridlicou. Obe majú jasnú štylistiku, ktorá nič neprikrášľuje. To ich robí takými príťažlivými. Nie sú to sýte vína, skôr človeku narobia chuť na viac. Vína na pitie.
Naozaj do hĺbky to ide pri „Steinzeug“, výbere najlepšieho hrozna z rôznych polôh. Rizling 2011 bol 28 hodín fermentovaný na šupkách. Celkom dlho na rizling. Podľa toho aj rozhodne chutí: Hlboko, tmavo, priepastne ako tajná vášeň. Rizling, ktorý sa vryje do duše.
Veltlínske Steinzeug bolo dokonca spontánne fermentované so 100-percentným podielom šupiek. Jeho jantárová tekutina prezrádza, o čo tu ide: Orange wine v tej najlepšej kvalite. „Je nefiltrované a vyžaduje dekantovanie,“ píše sa na etikete. Účelné upozornenie, za ktoré je človek vďačný, pretože víno otvára svoju mnohovrstvovú arómu až po intenzívnom vzdušnom kúpeli.
Mladý vinár nabral jasný smer, je však určite otvorený impulzom zvonku. Diskutuje a degustuje s kolegami a odborníkmi, stále sa hľadá. Stagård nie je nikto, kto by sa tváril, že má patent na vinársku pravdu.
Všetky jeho vína sú mimochodom vegánske. „Vlastne sa to stalo náhodou, nechcel som čírenie vaječným bielkom, a tak som narazil na hrachový proteín.“
Čírenie vaječným bielkom má za úlohu naviazať kalné látky v nedokončenom víne, aby sa dali ľahšie odstrániť. Víno sa tým stáva čírejším, stabilnejším a často aj chuťovo prístupnejším. Použitie práškového proteínu z hrachu má podobný účinok, s tým rozdielom, že víno pri tom nepríde do kontaktu so žiadnymi živočíšnymi bielkovinami. Prísna nevyhnutnosť pre vegánov, ktorí netolerujú žiadne produkty zo zvierat v potrave. Dominique víno rovno prihlásila aj u Vegánskej spoločnosti. Sú tak jedným z mála výrobcov vína s certifikovaným vegánskym vínom. Aj keď sami nemajú žiadne ideologické preferencie v tomto smere, vidia trend: čoraz viac ľudí má zjavne potrebu urobiť zo svojej stravy náboženstvo. Vegánska komunita je dobre prepojená: Budúce leto bude vo viedenskej zmrzlinárni „Veganista“ rizlingová zmrzlina z vinárstva Stagård, na oplátku švédsky heuriger poteší vegánskou zmrzlinou.
Jedinou kvapkou horkosti alebo skôr „švédskou horkou“ je: Vegáni väčšinou nepijú alkohol.