A-La-Carte

Showtime (2013/4)

Kalendár Lavazza, ktorý vychádza v limitovanej edícii, je kvôli svojej fotografii predmetom kultu, ktorý prekonáva už len kalendár Pirelli vďaka tam zobrazeným topmodelkám. Lavazza pre rok 2014 vsádza na špičkových šéfkuchárov.


Text: Christian Grünwald Foto: Martin Schoeller

Martin Schoeller je jedným z najvyhľadávanejších a najkreatívnejších portrétnych fotografov našej doby. Fotografuje predovšetkým hviezdy. Skutočné „celebrity“. Napríklad Baracka Obamu. Alebo Clinta Eastwooda. Magazíny, ktoré ho zamestnávajú, sa volajú New Yorker, Vogue, National Geographic, GQ alebo Vanity Fair.

Začiatkom roku 2013 fotografoval Martin Schoeller prvýkrát šéfkuchárov. Ferran Adrià, Michel Bras, Massimo Bottura a niekoľkí ďalší pózovali pre kalendár Lavazza 2014. Projekt možno vnímať ako dôležitý signál pre túto profesiu. Teraz sú kuchári skutočne hviezdami. Nemyslí si to len Martin Schoeller: „Pred desiatimi rokmi sa o kuchárov sotva niekto zaujímal. Dnes sú permanentne zastúpení v médiách.“ Aspoň niektorí kuchári majú v médiách takmer postavenie alternatívnych popových hviezd – Ferran Adrià dodáva: „Kalendár je znakom toho, akí dôležití sa šéfkuchári v našej dobe stali. Napriek všetkým ekonomickým problémom sa haute cuisine dotýka enormne veľkého množstva ľudí. Lavazza to ako prvá zhrnula v kalendári a dodala projektu kultový charakter.“

Ferran Adrià vie slávu aj správne zaradiť: „Pôsobíme ako hviezdy, keď nás zobrazujú na lesklých fotografiách a v TV šou, ale na druhý deň ideme opäť úplne normálne pracovať do našej kuchyne.“ Hoci sa práca prinajmenšom pre Adriàa po zatvorení elBulli pred dvomi rokmi výrazne zmenila. Naďalej panujú dohady, či na starom mieste v Rosas ešte niekedy niekto dostane niečo na jedenie, zato tento zrejme stále najzásadnejší šéfkuchár našej doby v Barcelone so svojím bratom prevádzkuje niekoľko reštaurácií a chce tam budúci rok otvoriť aj jednu s mexickou kuchyňou. „Môj brat Albert tam vytvára, v súlade s našou dobou, druh Prêt-à-porter-Cuisine. Netreba totiž vždy tú náročnú hviezdnu vec, mnohí si haute cuisine aj tak nemôžu dovoliť.“ Tak či onak, kuchyňa sa v najbližších desiatich rokoch bude prudko vyvíjať, pravdepodobne nielen vďaka početným ešte neznámym akcentom z Južnej Ameriky: „Nie všetci jazdia Formulu 1, napriek tomu existuje veľa dobrých pretekárov.“

Spoločnosti La­vazza prejavuje Ferran Adrià veľký rešpekt. „Takéto inovatívne projekty vznikajú zrejme predovšetkým v takto angažovaných rodinách. Espresso je totiž mimoriadne rozmanitý produkt: môžete ho podávať horúce, studené, tekuté alebo tuhé. Čo na to v každom prípade potrebujete, je elektrina. V tomto zmysle je espresso high-tech produkt.“

Výber šéfkuchárov pre kalendár závisel predovšetkým od individuálneho, sčasti roky udržiavaného stavu spolupráce s Lavazzou. Zakladateľ Slow Food Carlo Petrini pri prezentácii namietal, že nebola vybraná žiadna žena, a nadchol sa pre kalendárny projekt s prevažne ženskými producentkami. Aspoň na to by bol Martin Schoeller ako fotograf zrejme až druhá voľba. „Ženy fotografujem len zriedka, na to sú najmä moje portréty príliš priame.“ Kto chce vedieť, čo sa tým myslí, vygoogli „martin schoeller close up“ a okamžite uvidí množstvo portrétov prominentných mužov v skutočne dojímavo priamom štýle. Takmer nenalíčené tváre s vráskami, slnečnými škvrnami a inými drobnými nedostatkami. Dojímavo blízko, ale práve aj neidealizované, bez obvyklého hollywoodskeho žiarivého úsmevu. To sa nepáči všetkým hviezdam, ženám pochopiteľne najmenej.

Martin Schoeller sa stal známym týmito detailnými zábermi a odvtedy ho spomínajú v jednom rade s takými populárnymi fotografmi ako Richard Avedon, David LaChapelle alebo Annie Leibovitz. Pre tú druhú menovanú pracoval Schoeller v polovici 90. rokov tri roky ako asistent v New Yorku, čerstvo po príchode z Nemecka a ešte so skromnými znalosťami angličtiny. Jeho geniálne zaobchádzanie so svetlom zrejme vyplýva zo skúseností z týchto prvých rokov. Pre typické detailné zábery dáva Schoeller objektív do výšky očí svojho náprotivku a priblíži sa na dĺžku paže pred tvár. Teraz už len bežnú lampu denného svetla a správnu ľudskú chémiu s protagonistom. „Väčšinou nepotrebujem ani expozimeter, ide to ako samo. Oveľa dôležitejšie je, aby bol portrétovaný v nálade a spolupracoval. Že to tak je, je nakoniec moja práca. A čím lepšia je myšlienka pre zinscenovanú fotografiu, tým skôr do toho dotyčný aj pôjde.“ V tejto súvislosti vidí Martin Schoeller aj veľa paralel medzi svojím biznisom a prácou šéfkuchárov: „Kuchári bojujú tak ako všetci kreatívci neustále o každý detail. Tak ako musia mnohé faktory spolu ladiť, aby bola fotografia dobrá, potrebuje to aj veľa ingrediencií, aby bolo jedlo skvelé. A oboje je vždy tímová práca.“

Spolupráca s kuchármi bola celkom bezproblémová. „Ferrana Adriàa sme jednoducho dali do plastovej gule, na ktorej boli ingrediencie pripevnené rybárskymi vlascami a lepiacimi páskami. Chcel potom ešte spontánne pridať niektoré suroviny, ktoré sme neskôr jednoducho vkopírovali. Viac retuše bolo potrebné pre spoločnú fotografiu s jeho bratom Albertom, pretože v skutočnosti obaja balansovali len niekoľko centimetrov nad podlahou.“ Carlo Cracco musel zasa pri pózovaní s kuraťom zviera opakovane jemne potriasať, pretože kurčatá v pokoji padajú do seba. Trvalo v pamäti zostalo fotenie s Antoninom Cannavacciuolom. „S tým množstvom rýb štúdio dva dni veľmi silno zapáchalo.“

Že mnohí kuchári skutočne disponujú hviezdnym šarmom, dokázal Martin Schoeller následne pri následnej zákazke s tromi špičkovými ­šéfkuchármi. Bol najatý pre cover story magazínu Time, ktorá vyšla v polovici novembra 2013. „Pre príbeh ,The Gods of Food‘ som musel fotografovať Renéa Redzepiho, Davida Changa a Alexa Atalu. Okrem klasických štúdiových fotografií som mal aj myšlienku fotografovať ich troch pri rybárčení pri rybníku. Boli sme teda vo voľnej prírode, ale rybársky motív sám osebe bol potom nuda. Pre istotu som mal zabezpečené aj vysoké kuchárske čiapky, ktoré, samozrejme, nikto z nich dobrovoľne nenosí. Tak som Alexa Atalu prehováral, či by si tú vec nechcel na chvíľu nasadiť. Tí dvaja ostatní sa na tom išli popukať od smiechu, ale nakoniec už ani oni nedokázali povedať čiapke nie.“

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!