A-La-Carte

Vegán, vegánskejší, najvegánskejší (2015/4)

Takmer všetko ide. Ale kam smerujeme? Je veganstvo znakom dekadencie, záchranou sveta, zánikom civilizácie... Alebo to už zachádza priďaleko?


Text od Evy Rossmann · Ilustrácia od Nicolása Aznáreza

Zlatko, poď, inak jedlo zvädne!“ Haha. Vtipy o vegánoch. Medzitým už aj tie trochu zvädli. Hoci to nie je tak dávno, čo boli ľudia, ktorí sa zriekajú živočíšnych produktov, považovaní za otravných spasiteľov sveta alebo čudáckych mäkkýšov. Teraz herci a speváčky prisahajú na rastlinnú stravu. Niečo také vraj robí človeka štíhlym, fit, krásnym a dobrým. Hovoria. Niektorým to zázračne prináša dokonca peniaze. Kto by už propagoval zadarmo? Aj v Rakúsku sa skúsení kuchári menia na potravinových pacifistov. A v rôznych bulvárnych médiách majú zrazu pred menom „hviezda“. Pubertiaci sa už neuspokoja s tým, že nejedia mäso. Nemajú radi ani vajcia. Dokonca aj na poslednej Trophée Gourmet bolo neprepočuteľné: Takmer všetci nominovaní kuchári a kuchárky hovorili o tom, ako radi spracovávajú zeleninu.

„Wurscht“ (je mi to jedno) je nový hype, ktorý takmer nikomu neprekáža. U Buchingera sme mali roky v jedálnom lístku „Vegetariánsku cibuľovú pečienku“, vznikla zo žartu, čo všetko by si niektorí hostia priali. Pretože tieto „skoro-ako-mäso“ jedlá sú už samy osebe zvláštne. Čo teraz? Zelenina, alebo radšej mäso? Len preto, že sa niečo „nesmie“? A kto to určuje? Pred časom sme ju mimochodom premenovali na „Vegánsku cibuľovú pečienku“, pretože ňou aj tak vždy bola. Niektorí ju chcú bez cibule. Niektorí s mäsom. A jedna by ju rada mala vegánsku, ale bezlepkovú a v každom prípade bez čierneho korenia. Takmer všetko ide. Ale kam smerujeme?
Existujú – samozrejme medzi tými, čo jedia mäso – hlasy, ktoré považujú veganstvo za znak dekadencie, ak nie dokonca zániku civilizácie. Nemali aj starí Rimania absurdné stravovacie návyky, skôr než ich prevalcovali barbari? Poznám jedného kuchára, ktorý rád hovorí: „Kto neje mäso, nie je človek.“ Tiež práve nie veľmi jemnocitné. Trendovejší milovníci hovädzieho si môžu kúpiť lesklé časopisy o mäse pre „pravých chlapov“. Či tým zachránia západnú kultúru?

Vlastne by bolo najkrajšie, keby všetci mohli žiť a jesť tak, ako im to vyhovuje. Mňa nebolí, ak sa niekto zriekne syra. Bolelo by ma len, keby som si sama nemohla vychutnať žiaden kozí syr, žiaden provolone a žiaden z tých nových jemných syrov z Weinviertelu. Ale: Vždy sa nájdu tí s misiou. Tí potom pred sebou nesú svoje životné presvedčenie a náhľady ako tí bledí týpkovia so „Strážnou vežou“ na staniciach metra. Kráľovstvo príde …

… KEĎ, áno, keď sa budete stravovať vegánsky. Žiadne zviera už nebude trpieť, vôbec bude všetko bez násilia a kvietky budú volať „odtrhni ma a zjedz ma!“. Konečne by sme mali šancu stať sa DOBRÝMI ľuďmi. Na to však treba presne vedieť, čo robíte – a čo nesmiete robiť. To siaha až k … napríklad vínnemu kameňu do prášku do pečiva. Nie je celkom jasné, či je to vegánske, a teda dovolené. Aj keď ho Vegánska spoločnosť posvätila svojím veľkým „V“, na internete existujú spory. Pretože víno sa môže číriť želatínou. Vaječná bielkovina, ktorá viaže kalné látky, sa potom síce zase odstráni, napriek tomu by sa mohla nejaká molekula bielkoviny zatúlať, v zhode nešťastných okolností sa prichytiť na vykryštalizovanom vínnom kameni a tak poškvrniť čistú vegánku. ÁNO. Želatína pochádza zo zvierat, zvieratá by nemali trpieť, ale koľko princípu je zachovaných v jednej možnej molekule, sa už tiež možno pýtať.

Hoci „tí praví“ vegáni už dávno neexistujú. Existuje hipsterský veganstvo. Tam sa pozerá na to, čo (ne)je obľúbená hviezda. Tie sú predsa všetky také krásne, a keďže už stará mama hovorila, že sme to, čo jeme, budeme tiež totálne krásni, ak budeme jesť ako oni. Okrem toho možno otravovať rodinu a byť niečím výnimočným. Intoleranciu na laktózu alebo vyrážky po konzumácii jahôd má už naozaj takmer každý.

Potom sú tu tí súcitní. Kedysi hovorili: „Nemôžem zjesť zviera, ktoré poznám.“ Alebo: „Nemôžem zjesť zviera, ktorému sa pozerám do očí.“ Takže len rybie filé. Hlavu zlikvidujú iní. Alebo anonymný rezeň zo supermarketu namiesto králika od suseda. Teraz by mohli zájsť ďalej. Každý živočíšny produkt znamená utrpenie zvierat, a tým aj ich utrpenie. Keby sa orientovali len proti veľkochovom a ich výrastkom, bola by som na ich strane. Ale heslo znie: Vôbec nič od žiadneho zvieraťa. Z vajíčka sa stane kuriatko. Aké krásne, svet plný kurčiat! Taká sliepka totiž v dobrej sezóne znesie naozaj každý deň jedno vajíčko, a keďže naše operené priateľky v žiadnom prípade nesmieme zabíjať, bude to dosť rýchlo dosť veľa kurčiat. To nerobí len hluk, to aj poriadne smrdí. – Alebo potom existuje antikoncepcia pre sliepky? A je to bez utrpenia zvierat, ak sliepke vezmem šťastie neustále mať potomstvo? Mlieko, to patrí podľa súcitných nejedákov len kozliatkam, jahniatkam a teliatkam. V každom prípade dobrý nápad, že patrí aj im, ale čo ak mamička-zviera, ako obvykle, dáva viac mlieka, než môže potomstvo vypiť?

Odtiaľ k náboženskému veganstvu už nie je ďaleko. Vyznačuje sa, ako väčšina náboženstiev, prísnym súborom pravidiel s mnohými predpismi a zákazmi na jednej strane a mnohými sľubmi spásy na strane druhej. Nebezpečným sa stáva najneskôr vtedy, keď sa propaguje, že len tak možno zachrániť svet. To už sme mali príliš často. Teraz síce nevychádzam z toho, že by v blízkej dobe vegánky so stonkami zeleru útočili na jedákov mäsa s bravčovými rebierkami, ale všetky náboženstvá raz začali v malom.

Apropo záchrana sveta z druhej strany: Nemeckí poľnohospodárski funkcionári propagujú mäso. Najlepšie nemecké bravčové. A to stále viac a vo stále väčších maštaliach. Vyzývajú svojich farmárov, aby investovali. Svet potrebuje viac jesť, nemeckí farmári by boli stále „efektívnejší“ v produkcii a v konečnom dôsledku by nasýtili svet, hučia hrdo na svojich zhromaždeniach. Môže byť, že ten či onen bravčový kňaz má lukratívnu vedľajšiu prácu v priemyselnej výrobe mäsa? Od výrobcov strojov až po farmaceutický priemysel, mnohí zarábajú na chudobných prasatách, ktoré musia prinášať čo najvyšší zisk. Hoci zástancovia totálneho funkčného prasaťa majú teraz aj tak problém. Sú časti sveta, kde sa bravčové až tak neobľubuje. A dokonca aj v Nemecku spotreba bravčového mäsa klesá. Ak sa však, kvôli efektivite, produkuje stále viac, ale dopyt nerastie, ceny budú klesať. Proti tomu možno ešte efektívnejšie viac produkovať … až ku kolapsu. Ktorý potom zasiahne jednotlivých chovateľov ošípaných.

A len aby to nevyzeralo, že Rakúsko s tým všetkým nemá nič spoločné alebo je nanajvýš opäť len obeťou: U nás bolo v roku 2014 podľa celkom oslavovanej komorovej štatistiky dovezených 2,92 milióna ošípaných a 2,95 milióna vyvezených. Nebolo by rozumnejšie tie ošípané – mŕtve alebo dokonca živé – nevoziť hore-dole, ale rovno zjesť tie vlastné? Kto tam zarába, napriek nákladom na dopravu, na dotáciách, podporách, údajne trhových cenových hrách?

Masová výroba existuje však aj pri vegánskych potravinách. Zaujímavé sú pokusy konečne vyrobiť vegánsky tavený syr, ktorý na samozrejme vegánskom plátku dosiahne jedinečný cheeseburgerový efekt. Zoznam prídavných látok je dlhý, toľko „E“s sa dokonca aj pri fastfoode nájde zriedka. Ešte pochybnejšie sú sójové nápoje, ktoré sú vyrobené niekde z nejakej sóje. Pestované na veľkých plochách, za okolností tam, kde bol kedysi les, prales, životný priestor pre zvieratá. Použitie génovej technológie tiež nemusí byť všade vyznačené. Kto nechce vedieť nič a nechce variť vôbec, ten siahne po vegánskych hotových výrobkoch, propagovaných šťastne sa usmievajúcimi americkými chudými celebritami, v ktorých je skutočne VŠETKO, okrem práve živočíšnych zložiek. Mám na mysli, samozrejme, tie hotové výrobky.

Jasné, existujú vegánski ľudia, ktorí trávia veľa hodín tým, že žijú nielen bez zvierat, ale aj ekologicky uvedomelo a samozrejme biologicky. Človek môže robiť vo svojom voľnom čase aj oveľa hlúpejšie veci. Napríklad paintballovú streľbu. Alebo vyšívať obrazy od Waldmüllera.

Prosím, pochopte len, že iní nemajú toľko času. Okrem toho ani tu neexistuje žiadna absolútna pravda. Bio je dobré a aj tak chutí. Za predpokladu, že produkt necestoval okolo zemegule. Priemyselne vyrobená a niekde ako biologická certifikovaná vec je oveľa menej eko než veľa toho, čo sa v regióne rozumne a v súlade s prírodou vyprodukuje.

Môže byť, je to naivný návrh kuchárky a milovníčky zvierat (kto to považuje za dvojsmyselné, má pravdu) s veľkou fantáziou: Čo tak keby sme sa navzájom počúvali? Vegánov tam, kde vystupujú proti perverziám masového chovu zvierat. Proti zabíjaniu býčích teliat, pretože ich matka-krava musí okamžite opäť pod vysokým tlakom dávať mlieko. Proti likvidácii kurčiat, ktoré majú svoje špičkové hodnoty v produkcii vajec za sebou. Proti prasatám, ktoré nikdy nemajú dosť miesta na to, aby žili prasacky dobre. Pre zvieratá, ktoré nie sú cenené ako faktor efektivity, ale ako živé bytosti, ktoré potrebujú viac miesta a zdrojov, ktoré potom ale aj prispievajú k tomu, že vidiecky životný priestor je spravovaný tak, aby nebol len prikrášlenou dovolenkovou kulisou. Za to by vegáni mali zvážiť, či jedenie živočíšnych produktov skutočne musí vždy znamenať utrpenie zvierat. A či psy a mačky, ktoré s nimi majú údajne bez násilia vegánsky žiť, naozaj netrpia.

Mimochodom: Toto všetko bude témou môjho ďalšieho kriminálneho románu. Rešerš k tomu je v každom prípade viac než napínavá …

 

Práve vyšlo:
Eva Rossmann:

Viazané, 271 s., € 19,90
ISBN 978-3-85256-668-9
Eva Rossmann bola novinárkou, skôr než sa s krimi románmi o Mire Valensky stala bestsellerovou autorkou. Popri tom pracuje ako kuchárka v hostinci Manfreda Buchingera „Zur Alten Schule“.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!