A-La-Carte

Ani pečeň, ani syr (2010/4)

Je to rakúsky snack par excellence, jeden z mála produktov s absolútne demokratickým nimbusom, keďže si ho na obed doprajú chudobní i bohatí rovnako, a to denne. Čo je vlastne zač ten Leberkäse, vie napriek tomu málokto.


Text: Florian Holzer Fotografie: Luzia Ellert

Má osobitný status. Leberkäse má zvyčajne vlastnú malú vyhrievanú vitrínu, v ktorej leží červený, potí sa, na okrajoch možno už trochu chrumkavý a hovorí „Ahoj!“. Odolať „Ahoj!“ Leberkäsu je vo všeobecnosti ťažké, prečo to tak je, psychológovia a prieskumníci trhu už dávno zistili. Možno preto, že je taký červený a my, ako je známe, milujeme všetko, čo je červené. Alebo preto, že pôsobí tak dôveryhodne, keď sa s ním človek stretne v takom veľkom kuse. To prináša spokojnosť a pocit istoty, človek si dá odrezať plátok, a ak chce ďalší, vždy je ešte dosť. Hoci: Do psychologických hĺbok zrejme netreba ani zachádzať, aby sme odhalili úspech Leberkäsu, jednoducho spája niekoľko podstatných znakov, ktoré sú pre masový mäsový výrobok nanajvýš výhodné: Je tučný, je slaný, je ružovo-červený a nejaví žiadne známky prirodzenosti – Leberkäse je mäsová abstrakcia par excellence.

Kedysi, povedzme pred 25 rokmi, Leberkäse možno ešte nebol takým masovým fenoménom, akým je dnes, to sa však nedá dokázať číslami, pretože svet Leberkäsu sa odvtedy radikálne zmenil. Napriek tomu existuje dojem, že kedysi ste Leberkäse v stánkoch s párkami nestretli nevyhnutne a za každú cenu, že sa dnes netlačí do očí na každom rohu (ktorý je obsadený pobočkou mäsiarstva), že po 12:30 hodine nesmrdí v každom metre s takmer stopercentnou pravdepodobnosťou po Leberkäse. Okrem Horného Rakúska, kde síce metrá nemajú, ale kde Leberkäse vždy patril ku každodennému životu a zo snack kultúry, napríklad v Linzi, je neodmysliteľný – kľúčové slovo: Leberkas-Pepi (Rathausgasse 3).
Leberkäse je každopádne klasický prípad východo-západného rozdielu, hovorí Hans Staudinger, veľkovýrobca Leberkäsu v Nußbachu v Traunvierteli, jedia ho vlastne len v Hornom Rakúsku, Dolnom Rakúsku a Viedni, na juhu skôr zriedka a na západe vlastne vôbec nie.
Zostáva otázka: Čo je vlastne Leberkäse? A prečo sa tak volá? Čisto právne patrí Leberkäse do kategórie varených párkov (Brühwürste), čo je samozrejme trochu mätúce, keďže o párku v klasickom zmysle – teda naplnenom čreve – sa nedá skutočne hovoriť. Ale to je len tá najmenšia časť pochybností o tomto produkte, ktorý totiž pozostáva ani z pečene, a už vôbec nie zo syra (výnimku – pokiaľ ide o syr – predstavuje syrový Leberkäse, ale ten nás teraz zatiaľ nemá ďalej dráždiť). Pozostáva z bravčového a hovädzieho mäsa v pomere asi dve tretiny, zvyšok tvorí slanina a – veľmi dôležité – voda. Z tohto všetkého sa vyrobí jemná zmes, ktorá sa následne okorení a upečie vo formách.
Povolené je relatívne veľa vecí, napríklad škrob na viazanie, dusitanová soliacia zmes na konzerváciu a pre stabilitu červenej farby, koreniny podľa chuti, zvýrazňovače chuti, antioxidanty, farbivá, stabilizátory a emulgátory – vitajte vo svete modernej spracovateľskej výroby mäsa.
O tom, ako konkrétne došlo k zavádzajúcemu názvu, ktorý uvádza dve prísady, ktoré však vôbec nie sú obsiahnuté, existujú rôzne vysvetlenia. Napríklad to, že v juhonemeckom priestore sa teplé mäsové a plnkové paštéty rady označujú ako „Fleischkäse“ (mäsový syr), pričom „syr“ je tu skôr ako pojem pre štruktúru, ako opis homogénnej hmoty. Ďalej sa uvádza, že tvar tohto jedla pripomína bochník a v peci sa aj pečie, takže „Leber“ (pečeň) by sa mohlo odvádzať od „Laib“ (bochník). Všetko pekné a dobré, keby nebolo tej skutočnosti, že aj v juhonemeckom priestore sa v minulosti skutočne do Leberkäse-plnky rada pridávala pečeň, teda sa istým spôsobom vyrábal pečeňový pečeňový syr...
Čo je však tiež jasné: zlú povesť, ktorú mal Leberkäse kedysi a ktorá je stále dosť húževnatá, si nezaslúži, aspoň dnes už nie. Pretože kedysi bol Leberkäse záležitosťou „dodávateľov kompletného sortimentu“ a vyrábal sa popri tom, vysvetľuje Hans Staudinger, a kde sa veľa vyrábajú párky, tam lietajú triesky, takže to potom často skončilo v jemnom mletí Leberkäsu. Bez toho, aby to vedel presne povedať a chcel, vtedajšie malé prevádzky mali istú pravdepodobnosť zhodnocovania zvyškov, myslí si Staudinger.
Zmenilo sa to so špecializáciou jednotlivých prevádzok v 80. a 90. rokoch a predovšetkým marketingovou líniou firmy „Neuburger“ z Mühlviertelu, ktorá je založená na tom, že ich extra jemný Leberkäse vlastne nie je Leberkäse a že sa tak ani nesmie nazývať, „tým sa pojem Leberkäse vlastne stal spoločensky prijateľným“, vzdáva Staudinger vďaku a rešpekt svojmu konkurentovi.
A s vývojom špecialistov sa zmenilo aj všetko ostatné, dozvedáme sa, od nákupu cez výrobu až po logistiku. Staudinger napríklad kupuje mäso len v celých kusoch, rozoberá sa priamo v prevádzke, „a tak teraz do Leberkäsu idú aj zadné kvalitné kusy mäsa, ktoré sa kedysi spracovávali úplne inak“.
Podstatným kritériom pre chuť tohto produktu je však predovšetkým aj spôsob varenia: Pretože Leberkäse sa samozrejme dá pariť aj pri nízkej teplote, to je praktické, pretože strata hmotnosti je pri tom nanajvýš nízka, konkrétne strata tuku, ekonomicky vzaté vynikajúca metóda. Alebo sa dá piecť, to vyžaduje iné, menej tučné zloženie zmesi a prináša navyše chuťovú možnosť, ktorá sa od pareného Leberkäsu líši celkom výrazne – aby sme nepovedali: je lepšia. „Iba pečenie prináša typickú chuť,“ hovorí Hans Staudinger. A je samozrejme jasné, že to hovorí, pretože jeho hlavný produkt – vyrába sa z neho asi 15 ton týždenne – je „Holzofenleberkäse“ (leberkäse z drevenej pece), ktorý počas poslednej zo svojich troch fáz varenia strávi hodinu v špeciálne vyvinutej peci vykurovanej bukovými peletami. To zabezpečuje kôrku, špeciálnu chuť, špeciálny vzhľad, obsah tuku nie vyšší ako 21% a dokonca aj o niečo dlhšiu trvanlivosť, myslí si Staudinger, pretože kôrka má aj ochrannú funkciu.
Špecialisti však nemusia byť automaticky veľkí ako Staudinger, Radatz (56 000 žemlí s Leberkäse denne! Päťdesiatšesťtisíc. To je 5,6 tony Leberkäsu denne) alebo ne-leberkäse špecialista Neuburger, môžu to byť aj malé dedinské hostince s mäsiarstvom, ako napríklad „Langwallner“ v Zell am Moos. „Leberkäse je hlavná činnosť, kvôli ktorej ľudia chodia aj zďaleka,“ vysvetľuje pani Langwallner skôr prehľadný obchodný model, iné veci robia samozrejme tiež, „ale to vždy zostane navyše“. Zo Salzburgu sa dá do Zell am Moos dostať za necelú polhodinu, a ak vás nekonečné kombinácie vzácnych morských plodov a drsných vnútorností, ktoré sú medzi salzburskými špičkovými gastronómami také prekvapivo obľúbené, festivalovo niekedy začnú otravovať, Leberkäse od Langwallnera je vždy možnosť. Ako tajomstvo kvality tohto neuveriteľne krehkého, šťavnatého a chuťovo jemného Leberkäsu sa mimochodom prezrádza: „A guates Fleisch.“ (Dobre mäso).
Alebo rodina Ringl vo viedenskom Gumpendorfe, otec Ringl a dcéry Monika a Claudia, obrázkové mäsiarstvo, jedno z posledných svojho druhu v celej Viedni. Takmer všetko sa tu robí samé, asi desať rokov – tak presne sa to už nevie – aj čistý, šialený sortiment Leberkäsov: čili, olivy, cesnak, cibuľa a kari sú tam ešte tie najbežnejšie. Spektrum siaha sezónne až po marhuľový Leberkäse, figový, lieskovoorieškový a mandľový Leberkäse, na ktorý sú Ringl-Sisters momentálne tiež veľmi hrdé. Špeciálnym prípadom je aj „viedenský Leberkäse“, ktorý sa vyznačuje hrubšou zmesou a zapracovanými horčičnými semienkami, veľmi dobrý, takmer trochu smerom k konskému Leberkäsu. Prečo sa volá „viedenský“? „No, dieťa predsa musí mať meno,“ dozvedáme sa...
Drobci a pestré vtáky ako Ringlovci alebo – medzitým už medzinárodne franšízujúci – Leberkas-Pepi sú tam akýmsi kreatívnym hrotom a testovacími trhmi pre Leberkäse. Priemysel prichádza s malým oneskorením potom, popri druhoch „syrový“ a „pikantný“ sú „čili“, „pizza“ a podobne medzitým štandardom. A aj pri mäsových prísadách sa už dlhší čas zdá, že fantázia prekvitá: bravčové a hovädzie – vo viedenskom priestore doplnené o konské – už dávno nie sú dogmou Leberkäsu. Tak napríklad Erni a Wolfgang Meznik ponúkajú vo svojich stánkoch na vianočných trhoch už roky veľmi úspešne Leberkäse z diviaka, v „Tancredi“ Petra Neuratha je srnčí Leberkäse už osem rokov klasikou a v rámci jesenných husacích festivalov – napríklad v hostinci „Hansy“ na Pratersterne – bol zaznamenaný aj husací Leberkäse. Morčací Leberkäse je tak či tak nevyhnutný a o skorej existencii mangalitského, sulmtalského alebo dry-aged beef Leberkäsu možno vlastne tiež vychádzať. Jeme teda čoskoro už len Leberkäse? Asi nie, ale možno iný.

Ochutnávka – v bloku

Leberkäse, ružové tajomstvo, ktoré sa každý deň na obed nachádza v státisícoch žemlí, o ktorom však málokto vie, čo je s týmto produktom, z čoho pozostáva a kto ho vyrobil. Presne to sú produkty, pri ktorých môžeme v rámci našich slepých ochutnávok zistiť najvýraznejšie kvalitatívne rozdiely a ktoré spôsobujú najväčší údiv.
Obrovská ponuka produktov Leberkäse nás podnietila vybrať reprezentatívnych zástupcov, to znamená „klasické“ (teda nie obohatené oblohami, prísadami alebo syrom) Leberkäse z maličkých až veľmi veľkých prevádzok vo Viedni, Hornom Rakúsku, Dolnom Rakúsku, Tirolsku, Salzburgu a Bavorsku, a to vyrobené z mäsa z bravčového, hovädzieho, teľacieho a konského.
Ochutnávané boli Leberkäse teplé a po tom, čo boli kusy od 400 do 600 gramov rovnako dlho pečené v rúre pri 110 °C. Porota pozostávala tentoraz z diplomovanej someliérky, syrovej someliérky a odborníčky na marketing vína Dagmar Gross, z patróna „Vestibül“ Christiana Domschitza, ako aj šéfredaktora Christiana Grünwalda a Floriana Holzera z A la Carte. Pieklo a ochutnávalo sa v pobočke Radatz na Karmelitermarkte, šéfkuchár pán Toni sa postaral o rovnomerné temperovanie a odbornú prezentáciu.
1. Franz Geitzenauer 8,7
Absolútny víťaz prekvapenia, hoci nie úplne: Christian Domschitz (jeho hodnotenie pre tento Leberkäse sa mimochodom nepoužilo pre celkovú známku, ale nezmenilo by veľa) používa tento Leberkäse z Litschau vo Waldvierteli už asi 20 rokov ako provokatívny amuse-gueule – u Waltera Bauera ešte na lepenkových podložkách, vo „Vestibül“ medzitým na „papierovom tanieri“ z porcelánu. Leberkäse sa ukázal ako „extrémne šťavnatý, takmer krémový“, „intenzívny pach nového korenia, pripomína trochu aj opečené kari“, „pekná kôrka“, „z toho by sa dal pokojne zjesť druhý kúsok“.
Stadtplatz 22, 3874 Litschau, Tel.: 02865/280;
tiež u Zum Schwarzen Kameel, Bognergasse 5, 1010 Viedeň; a
Reštaurácia Vestibül, Dr.-Karl-Lueger-Ring 2, 1010 Viedeň
2. Staudinger Holzofenleberkäse 8,5
Holzofenleberkäse od špecialistu v Nußbachu pri Kirchdorf an der Krems: Pečený v trojstupňovom postupe, posledná fáza otvorená v peci vykurovanej drevom. „Super kôrka, krehký a lahodný“, „perfektný dialóg chrumkavej kôrky a šťavnatého Leberkäsu“, „subtílny“, „kompaktná, nerovnomerne nadýchaná textúra“, „veľmi dobrá chuť, korenistý“.
Gewerbestraße 4, 4542 Nußbach, Tel.: 07587/82 03, www.holzofen-leberkaes.at,
u Merkur za 11,90 €/kg
3. Langwallner 7,75
Sentiomentálny favorit zo Zell am Moos pri hornorakúskom jazere Irrsee: Už desaťročia je Leberkäse tu kultom, príklad hornorakúskej kultúry Leberkäsu. „Chrumkavý, super, ľahké tóny vanilky, extrémne chutná kôrka“, „pekný lom, špičkový Leberkäse“, „pekná konzistencia, skvelá kôrka“, „vôňa pečeňovej paštéty, okamžite osloví, veľmi dobre zladený“, „vzdušne-ľahká textúra, absolútny zvodca, takmer príliš veľa šarmu“, „voľný, ľahký, mäkký“.
Kirchenplatz 2, 4893 Zell/Moos, Tel.: 06234/82 07, www.gasthof-langwallner.at, 10,10 €/kg
4. Radatz „Neu-Erlaaer“ 7,5
Mladý „ušľachtilý Leberkäse“ párkového giganta z Neu-Erlaa. Podľa bavorského vzoru vyrobený z dvoch tretín z teľacieho a jednej tretiny z hovädzieho mäsa, aj farebne celkom nadväzujúci na bavorské vzory: skôr sivohnedý než prasiatkovo ružový. „Skvelý vzhľad, tmavá kôrka, krehká, šťavnatá, svetlá zmes“, „šťavnatý a trochu neutrálny, ale sprostredkúva pocit ušľachtilosti“, „jemná pečená chuť, orieškový“.
www.radatz.at, 14,50 €/kg
5. Zellinger Kalbsleberkäs 7,25
Gurmánsky Leberkäse z vitríny Meinl: Farebne ladený skôr do farieb bielej klobásy, teda sivobielo, extrémne jemne spracovaný, „neutrálny, jemný, skutočne celkom jemná chuť pečene“, „podobný bielej klobáse, prekvapivo korenistý“, „kompaktný, elastický, pečené arómy, jemný, ale kde je horčica Händlmayer?“
Schuhmeierstraße 27, 4400 Steyr, Tel.: 07252/722 63, www.zellinger.at,
u Meinl am Graben za 17,90 €/kg
6. Ernst Schweiger, polotovar 5,5
Piráti z Bavorska: 550g hliníková forma na samostatné dopečenie a očividne úplne iná filozofia Leberkäsu než dokonca v bavorákmi ovplyvnených regiónoch Rakúska: „Pevný, veľa obsahu mäsa, pôsobí skôr sucho“, „suchý, slaný, zrnitý“, „dymový, údený, textúrou pripomína Corned Beef“.
Metzgerei Ernst Schweiger jun., Marktplatz 12, D-85570 Markt Schwaben, Tel.: +49/8121/33 57
6. Radatz klasický 5,5
Leberkäse, ktorý človek vo Viedni a okolí dostane do žemle najčastejšie, štandardný Leberkäse väčšiny viedenských stánkov s párkami: „Vôňa pilín, príjemný, mäkký, mäsitý“, „orieškový, príjemne neutrálny, tučný“, „ľahko údený, šťavnatý, korenistý“, „pach stánku s párkami, jednorozmerný, bez jemnosti“.
www.radatz.at, 11,50 €/kg
6. Clever Backofenleberkäse 5,5
Zástupca nového trendu Leberkäse v maloobchode: Malé kusy vcelku s blokovým vzhľadom a – ako v tomto prípade – kôrkou spôsobenou pecou. „Tmavá kôrka, chuť dusitanovej soli, veľmi červený, skôr umelo pôsobiaca vanilkovo-dymová aróma“, „umelý, plastový“, „farba a korenitosť veľmi uspokojivé“, „jemne mletý, trochu opulentný vo vôni, lisovaný, mydlová textúra“, „veľmi chcený“.
1,89 €/175 g v obchode Zielpunkt
9. Ringl 5,25
Z vyše tucta druhov sekaného mäsa (Leberkäse), ktoré rodina Ringl vyrába remeselným spôsobom vo svojom malom, útulnom mäsiarstve, sme ochutnali „klasiku“: „Mleté, extrémne kypré, rustikálne, pôsobí veľmi domácky“, „údené, vôňou a chuťou trochu pripomína klobásu Knacker“, „nadýchané, ľahké ako koláč“, „textúra dosť rozstrapkaná, mätúca chuť“.
Fleischerei Ringl, Gumpendorfer Straße 105, tel.: 01/596 32 78, www.fleischerei-ringl.at, 14,– €/kg
10. Trünkel 4,0
Tiež bežný Leberkäse na každodennú konzumáciu, vďaka sieti pobočiek viedenského mäsiarstva zo St. Marx má obrovské rozšírenie. „Prasiatkovoružová, typická vôňa Leberkäse, ako ju poznáte z metra“, „nevýrazný, neutrálny, mastný, slaný“.
3,99 €/150 g v Meinl am Graben, Graben 19, 1010 Viedeň,
www.truenkel.at, 10,90 €/kg
11. Gumprecht PferdeLeberkäse 3,75
Prekvapivo priemerné umiestnenie ďalšieho sentimentálneho favorita, najmä viedenskej Leberkäse scény: Leberkäse od „Gigerera“ sa ukázal ako „tvrdý, chrumkavý, extra-rustikálny, tmavočervený“, „nejednotný vzhľad ako corned beef, skôr nepríjemný“, „trochu zvláštny, ale vďaka tomu aj sympatický, pretože je poctivý“, „konské?“
Fleischerei Gumprecht, Karmelitermarkt stánok 41–42, tel.: 01/212 47 57, www.pferdefleisch.at, 12,90 €/kg
11. Lucky Fit Rindfleischleberkäse 3,75
Leberkäse z čistého hovädzieho mäsa, to znamená aj bez slaniny, čo samozrejme prináša stratu na vláčnosti. „Štipľavá chuť glutamanu, takmer ako karí“, „fádny, nejako vedľa, amorfný skus“, „textúra celkom v poriadku, hoci trochu príliš pevne drobivá“, „teplá klobása“.
V obchode Merkur, 10,– €/kg
13. Josef Kröppel 2,25
Posledný mäsiar v centre mesta, známy okrem iného svojou domácou šunkou od kosti podľa tradičnej metódy a tiež svojím Leberkäse, ktorý má v centre mesta svojich verných fanúšikov. Pri slepom teste bohužiaľ až tak nepresvedčil: „Zlý zápach, veľa dusitanovej soli, na podnebí múčny, neutrálny, slaný, nepríjemný“, „chuťovo celkom v poriadku, pričom tuk je v popredí“, „priemerný tovar do žemle“.
Fleischerei Kröppel, Postgasse 1, 1010 Viedeň, tel.: 01/512 84 83, 13,– €/kg
14. Juffinger Bio 1,25
Jediný bio zástupca v tejto degustácii, a nielen to, aj bez zvýrazňovačov chuti, fosfátov a dusitanovej soli. Nádhera, ale Leberkäse bohužiaľ aj tak nechutil, „skôr nečerstvý, nejednotný, lacný“, „odlupuje sa“, „nepríjemný zápach“, „bez žemle sa to nedá vydržať“.
Anton Juffinger, Zellerstraße 24, 6330 Kufstein, tel.: 05372/625 37, www.juffinger.co.at
v Maran za 13,90/kg

Je to rakúska pochúťka par excellence, jeden z mála produktov s absolútne demokratickým nádychom, pretože ho na obed jedia chudobní aj bohatí rovnako, a to každý deň. Čo je vlastne s tým Leberkäse, však vie málokto.
Text od Floriana Holzera

Ani pečeň, ani syr

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!