A-La-Carte

Hodnota namiesto ceny (2016/3)

Dôsledky obrovského množstva vyhodených potravín na životné prostredie a spoločnosť sú oveľa väčšie, než si väčšina ľudí myslí. Konečne na problém, o ktorom Slow Food hovorí už dlho, reagujú aj niektorí politici. Text Georges Desrues Každý rok na začiatku jari sa v Abruzze varí prastaré jedlo, ktoré má krásny názov „Virtù“…


Dôsledky obrovského množstva vyhodených potravín na životné prostredie a spoločnosť sú oveľa väčšie, než si väčšina ľudí myslí. Konečne na problém, o ktorom Slow Food hovorí už dlho, reagujú aj niektorí politici.

Text Georges Desrues

Každý rok na začiatku jari sa v Abruzze varí prastaré jedlo, ktoré má krásny názov „Virtù“. „Názov znamená niečo ako ‚cnosti‘ a vzťahuje sa na cnosti gazdiniek, ktoré v skorších časoch na konci zimy išli do špajze a všetko, čo v nej našli, spracovali do jedného jedla,“ rozpráva zakladateľ Slow Food Carlo Petrini.

Ešte pred začiatkom zberu úrody pozbierali, čo zostalo zo zásob na zimu – strukoviny, zvyšky syra a šunky, kožky zo slaniny, mrkvu, repu, sušené bylinky a cestoviny – a všetko to spolu s prvou mladou zeleninou spracovali na minestru, hustú polievku. „Recept na toto jedlo prirodzene neexistuje,“ pokračuje Petrini, „pretože princíp spočíva práve v tom, pripraviť z toho, čo je práve k dispozícii, delikatesu.“

A práve preto je toto jedlo so svojím poetickým názvom podobenstvom o zodpovednom zaobchádzaní s jedlom a potravinami a ako symbol je aktuálnejšie než kedykoľvek predtým.

„Preto vyzývame všetkých špičkových kuchárov v Slow Food, aby si uvedomili svoju rolu vzoru, aby sa chopili zvyškov a zdanlivého odpadu a využili pri tom svoje kreatívne schopnosti tým, že ich premenia na delikatesy,“ hovorí Petrini. Jedným, ktorý už vypočul výzvu prezidenta Slow Food, nie je nikto iný ako jeho krajan Massimo Bottura, ktorého Osteria Francescana bola tento rok zvolená z uznávaného zoznamu „50 Best Restaurants“ za najlepšiu reštauráciu sveta. Už na milánskej svetovej výstave minulý rok otvoril Bottura reštauráciu, kde sa zo zvyškov z iných reštaurácií na výstave varili jedlá. Projekt zopakoval tento rok počas olympijských hier v Riu.

Aktivity Slow Food na zamedzenie neuveriteľne veľkého množstva potravín, ktoré deň čo deň končia v smetnom koši, by sa však nemali obmedzovať len na prácu so špičkovými kuchármi, zdôrazňuje Sonia Chellini, viceprezidentka Slow Food Taliansko a zodpovedná za boj proti plytvaniu potravinami. „Aby sme skutočne niečo zmenili, musíme začať konať už v materských školách a školách,“ hovorí Chellini, „preto náš projekt ‚Orto in Condotta‘, v rámci ktorého zakladáme záhrady v školách, smerujeme čoraz viac týmto smerom.“ Žiaci by tak vďaka priamemu kontaktu s jedlými rastlinami, ich spôsobmi pestovania a semenami boli od malička senzibilizovaní pre reálnu hodnotu potravín, ktorá sa v dnešnej dobe žiaľ už takmer neodráža v ich cene.

V tomto duchu bol pred niekoľkými mesiacmi v spolupráci s talianskym reťazcom supermarketov Coop spustený projekt, pri ktorom sa potraviny po záruke, ktoré musia byť zo zákona odstránené z regálov obchodov, spoločne so študentmi a žiakmi varia na jedlá a tie sa pri príležitosti slávnosti s živou hudbou rozdávajú zadarmo. „Vzorom tejto akcie je takzvaná Schnippel-Disco (krájacia diskotéka) od Slow Food Youth Network Nemecko, ktorá v iných krajinách funguje ako Disco-Soup,“ vysvetľuje Chellini. Aj pri tejto iniciatíve sa prebytočné potraviny zbierajú u výrobcov, na poľnohospodárskych dvoroch, trhoch a v supermarketoch a v uvoľnenej párty nálade sa rozdávajú účastníkom. „Problém plytvania potravinami je oveľa významnejší, než sa na prvý pohľad zdá,“ pokračuje Chellini, „tu sa treba opäť pozrieť na celkový obraz. Pretože nejde len o morálnu zavrhnutiahodnosť a plytvanie určite jedlými potravinami, ale aj o energiu a vodu použitú na ich výrobu, ako aj o z toho vyplývajúce vyčerpávanie pôdy, znečistenie ovzdušia a zintenzívnenie klimatických zmien. To všetko na to, aby sme vyrobili jedlo, ktoré sa potom vyhodí.“

To, že v poslednom čase nastal zjavne aj u niektorých politikov obrat v myslení, víta viceprezidentka Slow Food. „Už pred niekoľkými mesiacmi zaviedlo Francúzsko zákon, ktorý veľkým supermarketom pod hrozbou pokuty zakazuje vyhadzovať stále jedlé potraviny,“ hovorí. A pred pár týždňami toto nasledovalo Taliansko a má teraz rovnako takýto zákon. „To sú nepochybne vítané kroky,“ myslí si Chellini, „problém je však globálny a nemal by sa riešiť len na úrovni jednotlivých štátov.“ Okrem toho je na nájdenie udržateľného riešenia potrebný všeobecný prístup, ktorý sa zaoberá spôsobom, akým náš potravinový systém ako celok funguje. „V prvom rade ide o to,“ zdôrazňuje Chellini, „prehodnotiť a prispôsobiť aktuálny systém poľnohospodárskych dotácií tak, aby farmári, chovatelia zvierat a výrobcovia potravín dostali potrebnú podporu a spravodlivé ceny za svoje produkty.“ Pretože kým budú ceny naďalej tlačené nadol a výrobcovia budú dostávať príliš málo zaplatené, na bujnejúcom znevažovaní potravín sa sotva niečo zmení.

Pár tipov pre spotrebiteľov od Slow Food na zamedzenie plytvania potravinami:

1. Písať si nákupný zoznam.
Dobrý starý nákupný zoznam je osvedčený nástroj, ako si vopred urobiť prehľad o tom, čo skutočne potrebujete a koľko toho potrebujete. Vybavený ním (a najlepšie aj plným žalúdkom), je ľahšie odolať nákupu zbytočných potravín.

2. Nepísať si nákupný zoznam.
Výnimkou pre tip č. 1 je nákup u mäsiara alebo u predajcu rýb. Tam by ste mali ísť radšej bez fixnej predstavy a riadiť sa dennou ponukou a odporúčaniami predajcu.

3. Kupovať menej, ale častejšie a zrieknuť sa veľkých nákupov.
Dodatočná výhoda: Potraviny sú čerstvejšie.

4. Kupovať priamo od výrobcov.
Dnes existuje množstvo možností, napríklad na trhoch, cez debničky s potravinami alebo na „Trhu zeme“ od Slow Food.

5. Kupovať menej spracované potraviny, radšej viac surovín. Tie zvyčajne vydržia dlhšie a umožňujú hneď niekoľko spôsobov spracovania. Samozrejme, musíte vedieť, ako s nimi zaobchádzať. Ale to by sa malo dať zvládnuť.

6. Nájsť radosť vo varení zo zvyškov. Množstvo jedál ľudovej kuchyne spočíva v opätovnom spracovaní zvyškov, ako napríklad v prípade nákypov, polievok, omáčok na cestoviny, gratinovaných jedál, omelet, dusených pokrmov a šalátov. Na to sa odporúča mať v dome vždy zásobu základných produktov, ako napríklad cestoviny, zemiaky, vajcia, cibuľu a vyzretý syr.

7. Viac mraziť.
Mrazenie je skvelá technika, ako udržať potraviny vrátane živín trvanlivé.

8. Nasledovať Michelle Obama.
Americká prvá dáma vyvolala veľký rozruch, keď si počas svojej prvej oficiálnej návštevy Talianska po boku svojho manžela a svojich dvoch dcér v jednej rímskej reštaurácii vypýtala doggy bag – a tak v celom Taliansku zrazu spopularizovala odnášanie zvyšného jedla z reštaurácií.

Plytvanie potravinami sa deje na viacerých úrovniach.

Na jednej strane je to nadprodukcia potravín, ktoré potom často zostávajú na poli a hnijú, pretože odvoz a likvidácia sú príliš náročné a príliš drahé. V mnohých prípadoch ide o potraviny, ktoré nespĺňajú potrebné požiadavky trhu z hľadiska chuti a vzhľadu. Medzi nimi sú aj také, ktoré ani neboli pestované, aby boli zozbierané, ale výlučne preto, aby sa získala určená dotácia.

Druhú kategóriu tvoria produkty po záruke alebo jednoducho nespotrebované produkty, ktoré v obchode, v gastronómii alebo v súkromnej domácnosti končia v koši.

Podľa štúdie sa celosvetovo ročne vyhodí tretina všetkých vyrobených potravín, teda 1,6 bilióna ton. V USA je to dokonca 50 percent tam vyprodukovaných potravín, ktoré končia v odpade alebo hnijú na poli. Táto istá štúdia ukazuje aj to, že tieto potraviny prispievajú ôsmimi percentami ku klimatickým zmenám a majú na nich teda vyšší podiel ako veľké krajiny ako Rusko alebo India.

V Európskej únii sa každý rok vyhodí v priemere 179 kilogramov potravín na osobu. Podľa výskumu financovaného EÚ ide 42 percent všetkých vyhodených potravín na vrub súkromných domácností. 39 percent končí v koši už u výrobcov, 14 percent v gastronómii a 5 percent u maloobchodníkov. Rakúske domácnosti vyhodia až 157 000 ton načatých a originálne balených potravín, hoci by boli pri včasnej konzumácii jedlé.

Zaujímavé je okrem toho poznamenať, že ľudia v Afrike a v južnej Ázii takmer nič nevyhadzujú. Tam vznikajú významné množstvá odpadu výlučne bezprostredne po zbere úrody, pretože mnohé potraviny sú z dôvodu nedostatku techniky a možností nedostatočne skladované, balené a chladené.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!