A-La-Carte

Ako veľmi horké to má byť? (2020/4)

Tonic Water – horká limonáda s medicínskym pozadím celé desaťročia živorila v ústraní svojej nútenej neatraktívnosti. S ginovým ošiaľom sa však aj predtým „iba plnidlo“ stalo hviezdou.


Vedeli ste, že Tonic Water bol pôvodne medicínsky produkt, ktorý sa predpisoval britským koloniálnym vojskám ako profylaxia proti malárii? A že vojaci, pretože tá vec chutila tak príšerne horko, ju jednoducho miešali s tým, čoho mali dostatok, čo bolo lacné a aspoň to nebolo horké – menovite s ginom.

A vedeli ste, že Tonic Water pod UV žiarením v tme svieti? Že to ale pravdepodobne nie je dôvod pre víťazné ťaženie Gin Tonicu v aktuálnej scéne nočných podnikov?

Alebo ste vedeli, že základná substancia Tonic Water, chinín získavaný z chinínovníka, nielen znižuje horúčku, tlmí bolesť a uvoľňuje kŕče, ale môže vyvolať aj závraty, nevoľnosť a tinnitus a v dávke piatich až desiatich gramov môže byť pre dospelého človeka dokonca smrteľný? Teda toxický Tonic? (Hoci: Keďže Tonic Water môže obsahovať maximálne 85 mg chinínu na liter, človek by musel vypiť aspoň 59 litrov Tonic Water.)

A teraz pozor: Vedeli ste, že Jacob Schweppe bol pôvodne hodinárom v Ženeve? Takže, kto to vynašiel?

Príbeh Tonic Water by skutočne mohol pochádzať od hollywoodskeho scenáristu, tak mnohotvárny a veľkolepý bol. V Nemecku narodený, ale v Ženeve pôsobiaci strieborník a hodinár Jacob Schweppe vyvinul okolo roku 1780 proces sýtenia vody kyselinou uhličitou, aj to predovšetkým na medicínske účely. Že perlivá voda okrem toho má aj úplne zvláštne zmyslové čaro, dnes už netreba vysvetľovať.

Schweppe založil s partnermi továreň a nakoniec dokonca pobočku v Londýne, kde bola spoločnosť desať rokov po jeho smrti vymenovaná za dvorného dodávateľa. Išlo vtedy však stále len o čistú perlivú vodu. To sa zmenilo v roku 1858, keď boli britské a iné koloniálne vojská vyzvané, aby ako profylaxiu proti malárii užívali chinínové tablety, čo bolo vnímané ako obťažujúce a nie práve chutné. Preto spoločnosť Schweppes urobila z toho obchodný model: na jednej strane odporúčať užívanie tabliet s citrónovou šťavou a sódou, na druhej strane pre britské vojská v Indii vyvinúť rovno limonádu s obsahom chinínu, „Indian Tonic Water“.

Účinok chinínovníka znižujúci horúčku a uvoľňujúci kŕče pravdepodobne objavili už začiatkom 17. storočia indiáni v Kolumbii a Bolívii. Jezuiti v tom rozpoznali zaujímavý trh a čoskoro si zaistili monopol na obchod. Farmaceutikum však bolo dlho považované za kontroverzné. Až v 18. storočí patrilo k štandardnému medicínskemu vybaveniu koloniálnych armád, a to ako jediná dostupná terapia proti malárii. V polovici 20. storočia bol chinín nakoniec syntetizovaný a Tonic Water tak bol definovaný vo svojej úlohe osviežujúceho nápoja alebo prísady do koktailov. Tonic Water už odteraz nebol liekom, ale „plnidlom“.

Bezfarebný a horký – to však neboli práve najlepšie predpoklady pre úspešnú limonádovú kariéru v 20. storočí. Fľaštičky s Tonic Water, Indian Tonic Water, Bitter Lemon a Ginger Ale sa v chladiacich regáloch posúvali stále viac dozadu. Ledva zopár barmanov ich malo v šuplíku pre highball s názvom Gin Tonic, ktorý však okrem zopár fanúšikov legendárnej kráľovnej matky vlastne už takmer nikto nechcel piť.

Zvyšok je história: Najprv pred 15 rokmi zažil obrovský boom gin a s ním nevyhnutne aj Tonic Water. Schweppes, ktorého distribučné práva sú na celom svete v najrôznejších rukách, vrátane Coca-Coly aj investičnej skupiny Blackstone (v Rakúsku a Nemecku je distribúcia v rukách pivovaru Krombacher), zažil boom odbytov, ale zrazu sa objavili aj iné značky: napríklad Fever Tree, založená v roku 2003 londýnskym marketingovým manažérom Timom Warrilowom a Charlesom Rollsom, bývalým manažérom ginovej značky. Pomysleli si: Giny sa predbiehajú v rozmanitosti, individualite a kvalite prísad, ale miešajú sa vždy s tou istou horkou limonádou, tam treba zasiahnuť. Prírodné prísady, menej cukru, dobrý marketing a odporúčanie od Ferrana Adriu – úspech bol neuveriteľný. V Anglicku si Fever Tree so svojimi veru nie lacnými tonicmi drží 39 % podielu na trhu, ako minulý rok informoval Handelsblatt. Od vstupu na burzu v roku 2014 sa hodnota tohto výrobcu horkých limonád dvadsaťsedemnásobne zvýšila a momentálne predstavuje približne štyri miliardy eur.

Zhrnuté: Niečo sa deje. Aj v Rakúsku, aspoň trochu. V roku 2015 odštartovali salzburský gastronóm Roland Gruber a reklamný podnikateľ Christoph Humer svoj projekt Lobsters s cieľom vyrobiť tonik so zníženým obsahom cukru s prísadami, pri ktorých stála na začiatku aspoň prírodná surovina. Plní sa u výrobcu limonád v Hornom Rakúsku, a to v počte 300 000 až 400 000 fliaš ročne, z ktorých nemenej ako 100 000 ide do Holandska. „Tam sú zvyknutí piť limonády, nealko nápoje a aj plnidlá s nižším obsahom cukru.“

Už pred desiatimi rokmi začala göttlesbrunnská vinárka Birgit Wiederstein experimentovať s receptúrou na tonik. Pozadím toho bola skutočnosť, že jej matka ako výrobkyňa pálenky vyrábala tri rôzne giny a vtedajšie bežne dostupné toniky obe ženy nepovažovali za vhodné partnery. Dva roky skúšala, hovorí Birgit Wiederstein. Cieľom aj pri jej experimentoch bolo vystačiť s menším množstvom cukru, „pretože to predsa nemusí chutiť ako detská desiata“. A pretože jej bežný aróma-chinín chutil príliš medicínsky-kovovo, rozhodla sa svoj Stonic zhorknúť prírodnou chinínovou kôrou. Čím síce nedosahuje úroveň horkosti klasických Tonic Water, „ale zato mám vzrušujúci aromatický most k ginom“. Kardamóm, nové korenie a čierne korenie sú tam tiež. Pred dvoma rokmi bola citrónová šťava nahradená vlastnoručne vyrobeným verjusom, kyselina citrónová zabezpečuje stabilitu a citrónovú kyslú kostru.

Veľmi skoro s varením DIY tonikov začal aj barman Hubert Peter. Od otvorenia svojho excentrického baru s názvom Bruder na to však už nemá kapacity, hovorí, „tých 200 rôznych základov a sirupov, ktoré máme v pivnici, je dosť práce“. Námahu si však dávajú Sammy Walfisch a Marcel Katzer z mladého baru Moby Dick, a to z (zatiaľ) skôr nezvyčajného motivačného dôvodu: chcú svoj bar prevádzkovať čo najudržateľnejšie, teda vyhnúť sa prepravným cestám, skladovacím priestorom, chladiacej energii a predovšetkým odpadovému sklu. Preto si obaja nechávajú plniť svoje Tonic Water podľa osobnej receptúry u výrobcu do 25-litrových nádrží. Zvláštnosťou je: okrem chinínu sa tu o príjemnú úroveň horkosti stará aj koreň horca a citrónová šťava dodáva celku nezvyčajne svieži tón. Veľmi dôležitý je však predovšetkým vysoký tlak kyseliny uhličitej, ten robí vec sviežou a živou. Čím sme zase pri vynáleze Jacoba Schweppeho.

Horké nie je horké.

15 tonikov v porovnaní

Aqua Monaco Tonic Water
230 ml, 8,4 % cukru
9/10
S touto hip horkou limonádou z Mníchova barmanská scéna momentálne rada pracuje. Intenzívny horko-citrónový tón, vonia takmer ako nesladené limoncello; pekné, ovocno-trpké horké tóny, dlhotrvajúce, veľmi intenzívna, autenticky pôsobiaca citrusová aróma. Silný partner.

Fever-Tree Premium Indian Tonic Water
200 ml, 7,1 % cukru
8/10
Chuť boomu: Vôňa citrónovej šťavy a limetkovej kôry, pripomína klasickú taliansku citrónovú zmrzlinu. Pekne horký, vďaka tomu štruktúrovaný a dôstojný partner pre gin.

Fentimans Premium Indian Tonic Water
125 ml, 4,9 % cukru
7/10
Ikona štýlu medzi tonikmi: vonia už horko, po citrónovej kôre, trošku „nostalgicky“, pripomína talianske horké limonády, šumivý prášok, príjemne povzbudivo horký.

Royal Bliss Yuzu Taste Sensation
200 ml, 8,7 % cukru
7/10
Italianske Tonic Water s explicitným „bling-bling“ faktorom. Prekvapivo decentný v aróme, úplne ľahký, veľmi atraktívny yuzu tón, v skutočnosti však vehementné horké pomarančové tóny, za ktorými vysoký obsah cukru takmer mizne. A: žiadne zlaté vločky.

Moby Dick
25 000 ml
7/10
Viac alebo menej „ručne vyrobený“ tonik z jedného z mladých a obľúbených barov vo Viedni: veľa citróna, veľa chinínu, niečo z horca pre druhú horkú zložku a veľa kyseliny uhličitej. Výsledkom je prekvapivo klasický, ale príjemne sviežo pôsobiaci tonik. Nanešťastie dostupný len na mieste v 25-litrovom sude.

Fentimans Botanical Tonic Water
125 ml, 7,6 % cukru
6/10
Sotva nejaký výrobca Tonic Water ponúka toľko rôznych variantov ako tradičný výrobca zázvorového piva z Hexhamu v Northumberlande: limonáda so senom, arómy sušených bylín, príjemne drsné horké tóny, pripomína trošku broskyňu. Ale človek sa pýta: Má sa Tonic Water miešať do botanických záležitostí ginu?

Wiederstein Stonic
330 ml, 6,4 % cukru
6/10
Ručne pletené a výbušné: Vinárka Birgit Wiederstein používa verjus, bylinky, chinínovú kôru a málo cukru, úžasné. Nanešťastie fľaša vybuchla a vyliala sa na klávesnicu, to znamená zrážky. Živý tón verjus, ľahké náznaky jablkovej šťavy, sotva horký.

Schweppes Indian Tonic Water
200 ml, 8,9 % cukru
6/10
Taký klasický, až je zasa dobrý. Nie jemný, nie delikátny, nie komplexný, jednoducho horký a s umele pôsobiacou citrusovou arómou a potom hneď znova horký. Ale: dobrý partner pre Gordon's a Beefeater.

Fentimans Pink Grapefruit Tonic Water
125 ml, 7,7 % cukru
5/10
Farba môže spočiatku trocha odradiť, pretože človek vie: Čo vyzerá ružovo, často aj ružovo chutí. Tu ale: Len jemná ružová vo farbe, neutrálna vo vôni, úplne jemné grapefruitové ovocie a horkosť v dochuti. Tam by človek očakával o niečo vehementnejší variant, toto je horké pre bábätká.

Royal Bliss Creative Tonic Water
200 ml, 8,7 % cukru
5/10
Pokus chutiť klasicky: Veľmi talianske, veľmi limoncello s ľahko umelým tónom. Konkrétne tento Tonic Water vonia a chutí trošku ako dovolenka s rodičmi, cukor je ale dosť zreteľne poznať, horké tóny sa držia decentne v úzadí.

Lobsters Tonic Water
200 ml, 5,2 % cukru
4/10
Salzburský pokus dodať toniku lokálnu zložku: šumivý prášok, ľahký medicínsky tón, málo arómy, porovnateľne „jemný“. Proti aromatickému ginu sa presadzuje len ťažko.

Thomas Henry Tonic Water
200 ml, 9,3 % cukru
4/10
Základný model hip výrobcov horkých limonád z Berlína: Skôr sladký než horký, to ide už veľmi smerom k klasickej osviežujúcej limonáde.

Thomas Henry Elderflower Tonic
200 ml, 9,3 % cukru
2/10
Ak ste oddaní móde, musíte robiť módne veci: pôsobí dosť umelo. Druh Energydrink-toniku s celkom nápadnou arómou bazy čiernej. Dobré pre odvážnych miešačov.

Thomas Henry Cherry Blossom Tonic
200 ml, 9,3 % cukru
1/10
Svojrázna ružová interpretácia témy tonik. Arómové asociácie po piemontskej čerešni s rozhryzenou kôstkou a Amarena zmrzline. Zruční barmani si pre to určite nájdu vhodný recept.

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!