Text od Michaela Prónaya Fotografie od Michaela Reidingera
„Prakameň“ (Urgestein) vo Wachau? Ak existuje medzi domácimi vinármi niekto, kto si zaslúži prívlastok „profesor geológie“, je to Anton Bodenstein z vinárstva Prager vo Weissenkirchene vo Wachau. Čo sa teda dá povedať o prakameni vo Wachau? „Prakameň je geologický ne-pojem, vždy sa musím usmievať, keď sa objaví na etiketách.“ Hovorovo by prakameň opisoval veľmi tvrdý kameň, napríklad žulu, ale: „Žula vo Wachau neexistuje.“
Ako teda vyzerá geologické zloženie Wachau? „Mimoriadne komplexne. Hlavný podiel tvorí rula vo svojich variantoch – známa je najmä gföhlská rula –, popri nej sa tu vyskytujú pararuly, amfibolity, občas aj kalciovo-silikátové mramory.“ Pritom treba rozlišovať: základná pôda je jedna vec, oveľa podstatnejšie sú sedimenty, usadeniny hornín, ktoré ju v rôznej hrúbke pokrývajú. Existujú tri druhy sedimentov: eolické (tie, ktoré navial vietor), fluviálne (tie priniesli rieky) a marinné (kde kedysi pôsobilo praoceán).
Zaujímavé je prirodzene predovšetkým to, ako pôdne typy vplývajú na chuť vína. „Vo vinárskych knihách sa stále poukazuje na linearitu, teda že určitá skala alebo typ pôdy vytvára typické charakteristiky vína.“ A nie je to pravda? „Nuž, podľa mojich vedomostí existujú, samozrejme, hrubé indície, ako napríklad pH hodnoty pôdy, obsah vápenca a ílu. Na druhej strane je však charakter ročníka, teda priebeh počasia, podstatne určujúcejší a radikálnejší.“ Okrem toho existuje samozrejme ešte vodiaca ruka vinára, ktorá rozhodujúco spoluvytvára typ vína: manažment lístia a pôdy, čas zberu, stav fyziologickej zrelosti hrozna a v neposlednom rade pivničná technika: macerácia, kvasenie (spontánne alebo šľachtené kvasinky), teplota kvasenia, zrenie v oceli alebo v dreve. „Pôda nie je statická, ale extrémne dynamická, ba až prchavá. Dobre, robíme rozbory pôdy, aby sme ju analyzovali. Ale rozbor po prudkom daždi a na tom istom stanovišti po dvoch týždňoch sucha prináša úplne odlišné výsledky.“
Ako vôbec spôsob, akým rastlina a pôda interagujú, je nanajvýš komplexná vec. Miestom je rizosféra, to je najužšie okolie koreňových vláskov viniča: „Tam sa stretávajú biosféra, hydrosféra, atmosféra a litosféra.“ V kapilárach koreňov sa nachádza voda, vzduch, živé častice; prebiehajú tam chemické, fyzikálne a biologické procesy. Je to extrémne dynamické niečo, kde sa pohybuje koreňový vlások. Prijímajú sa ióny, koreň vylučuje exsudáty. Čo sa tam presne deje, je mimochodom predmetom intenzívneho univerzitného výskumu.
„Tam, kde vinári vedia komunikovať s viničom a venovať sa pôde, dovoľujú viniču, aby sa zosobášil, aby príjemne ležal v manželskej posteli s hubou menom mykoríza.“ Táto huba dodáva koreňovým vláskom živné soli, vodu, fosfáty a železité zlúčeniny. „Víno z takto zosobášených porastov viniča je trvácne, dlhoveké, menej náchylné na oxidáciu“ – a teda potrebuje menej síry. Zlé pre hubovú flóru je zhutňovanie pôdy, ku ktorému dochádza napríklad vtedy, keď sa do ešte vlhkých radov viniča vchádza ťažkými traktormi. „Pôda potrebuje oveľa viac starostlivosti, než jej doprajeme. Mám pocit, že rastline sa darí – alebo nie. Musíme vinárovi vysvetliť, že tam musí a má pracovať po celé generácie. Ja sám som musel toto všetko najprv zažiť, aby som po 27 vinárskych rokoch tieto súvislosti aspoň približne pochopil.“
Ako je potom možné, že človek pôvod napriek tomu rozpozná pri slepej degustácii? „Nuž, táto linearita môže skutočne existovať. Ak všetko sedí: bezstresová produkcia hrozna, správny manažment lístia a pôdy, vhodný priebeh počasia, optimálny čas zberu, to potom vytvorí skutočne terroir-typický materiál z hrozna. A ak sa následne dôsledne pokračuje v ďalšom spracovaní, víno jednoducho nechá ochutnať svoj pôvod.“
Železo v Eisenbergu. Vinohradnícka oblasť Južný Burgenland je identická s oblasťou DAC Eisenberg, zahŕňa politické okresy Oberwart, Güssing a Jennersdorf. Rovnomenný Eisenberg leží v Deutsch Schützen-Eisenberg, najjužnejšej obci okresu Oberwart, priamo na hranici s Maďarskom, je súčasťou pohoria Günser Gebirge. Už v keltských časoch sa tam ťažilo železo. Christoph Wachter z vinárstva Wachter-Wiesler poukazuje na rozdiely oproti severnému Burgenlandu: „Klíma je výrazne iná. Po prvé, nie je tu žiadna rieka ani jazero. Po druhé, počet slnečných hodín je prakticky rovnaký, ale teploty sú predsa len výrazne chladnejšie. Máme ročný priemer 9,3 °C v porovnaní s takmer 11 °C pri Neziderskom jazere.“
Ale aj pôda je iná: „To je čistý zelený bridlicový podklad s veľmi tenkou vrstvou hliny, a to robí naše vína – čisté Frankovky – jedinečnými: sú plné jemnosti, vykazujú chladné tmavé ovocie a bláznivé korenie. Chladná klíma jednoznačne prospieva mineralite“, dokonca aj v problematickom ročníku, ako bol rok 2010: „Ten má minerálne biele korenie, to je naozaj extrém.“ Teší vinára zem jeho viniča? „Som veľmi šťastný z týchto jedinečných pôd, v kombinácii s klímou a odrodou je to skutočne jedinečné.“ Jeho filozofia: „Chcem produkovať vína typické pre ich pôvod, ktoré odrážajú pôdu, oblasť a vinársku filozofiu. Privoňať, ochutnať a reagovať: ‚Stoj, to je Eisenberg!‘ To je super.“ Christoph Wachter prisahá na staré porasty viniča: „Tridsať až päťdesiatročné korene sú perfektné, pretože potom korenia veľmi do hĺbky.“ Čím hlbšie, tým minerálnejšie a výraznejšie: „Puristické vína sú budúcnosť, to robí radosť, nič iné neprichádza do úvahy.“
Korenie vo Weinvierteli. Stetten leží severne od Bisambergu, tu má sídlo vinárstvo Pfaffl. Roman Pfaffl starší – kedysi celkom oprávnene nazývaný „Mister Veltliner“ – nedávno odovzdal riadenie majetku svojmu synovi Romanovi Josefovi Pfafflovi a jeho sestre Heidi. U Pfafflovcov charakterizuje vína predovšetkým spraš. Spraš je pôdna forma naviaty vetrom. Pochádza z riečnych terás predpolia Álp a počas doby ľadovej sa uložila v nížinách, ako tu vo Weinvierteli. „Pre mňa pôda masívne podporuje korenistosť vo víne, čo si všimnete predovšetkým pri Svätovavrineckom. Ak smeruje korenistosť pri Veltlínskom k čiernemu koreniu (typické pre vína z lokality Haidviertel), tak je to pre mňa pri Svätovavrineckom biele korenie a tiež mäta.“ Pritom samozrejme zohráva úlohu aj zrenie: „Kedysi sme kvasili skôr chladne. To dáva veľa ovocia, ale menej korenia.“ Od niekoľkých rokov sa kvasí teplejšie – červené spontánne –, aby sa pôdna korenistosť vyzdvihla výraznejšie.
A tak sú aj typy Veltlínskeho odlišné: „Zeiseneck dáva veľmi ovocne orientované vína s výraznými citrusovými elementmi; vína z Haidviertel sú v nose zdržanlivejšie, na podnebí však dlhšie a intenzívnejšie, potrebujú tiež na vývoj podstatne dlhšie, jeden rok by ste im určite mali dať.“ Dôležité je tiež zatrávnenie, pretože rast viniča má byť obmedzený.
Skôr slabo rozšírenou pôdnou formou je flyšový pieskovec (pieskovec s kremeňom), ten má len veľmi malú sprašovú vrstvu. Vína odtiaľ sa masívne líšia od iných Veltlínskych: „Sú jednoznačne najminerálnejšie. Zbierajú sa extrémne neskoro, zachovávajú si kyselinu a hĺbku a napriek burgundskému zreniu sú ešte naozaj korenisté.“ A potom existuje ešte Goldjoch: „To je spraš, ktorá je dole pieskovo-mäkká. Je to najteplejšia poloha, odtiaľ prichádza najsilnejšie Veltlínske, mohutné víno s výrazne burgundskými vlastnosťami.“
Sauvignon na koralovom útese. Južné Štajersko a Sauvignon majú za sebou aj pozoruhodnú medzinárodnú kariéru. Primus inter pares by mal byť v lokalitách Zieregg v Berghausene, u vinárov je to zrejme vinárstvo Tement, kde Manfred Tement práve odovzdáva žezlo svojmu synovi Arminovi Tementovi.
Lokalita Zieregg je koralový útes. Pred 20 miliónmi rokov rástol v mori. Na vrcholoch koralového útesu je to klasická pôda s mušľovým vápencom, ktorá sa v priebehu miliónov rokov ďalej vyvíjala. Hore sa vyvinula ílovitá vápenatá zem. Prirodzene, pôda je miestami ílovitejšia, niekedy vápenatejšia, niekedy vystupuje vápencový slieň. „Ale snažíme sa celý vrch vnímať ako jednotu a tento druh pôdy, v kombinácii s klimatickým vplyvom, každý rok vypracovať.“
„To najcennejšie, čo môžete mať pri víne, je charakter pôvodu, teda že môžete povedať, toto pochádza z vápenca alebo spraše alebo bridlice.“ Každá pôda má svoje prednosti a svoj charakter: „Chceme citrusové elementy z vápenca, pevnú minerálnu štruktúru vo víne. Celkovo by mali byť vína animujúce, štíhle, nie rozťahané do šírky, elegancia je dôležitá.“ Že sa to darí nádherne, dokazujú výsledky slepých degustácií rok čo rok úplne jasne.
Lokalita Zieregg prechádza až do Slovinska. „25 hektárov leží v Rakúsku, 20 za hranicami. Štajerské korene majú približne dvadsať rokov, tam prichádza jemná rovnováha a skvelá kvalita.“ Slovinské majú sedem rokov, „tam musíte vo vlhkých rokoch zasiahnuť a kontrolovať rast.“ Korene musia rásť, pretože „mladé korene reagujú podstatne intenzívnejšie na počasie ako staré.“
„Kedysi sme mali vysokú zrelosť, veľa alkoholu a ovocnosti, ale jemnosť tým trpela.“ V roku 2005 prišla citeľná zmena: „Zberáme pri 19 až 19,5 °KMW, naše špičkové vína majú 13 až 13,5 % alkoholu, kedysi to bolo až 14,5 %.“ Dôsledok? „Teraz vďaka mineralite prinášame do fľaše prejav polohy oveľa jasnejšie.“ Má to vplyv na archivačný potenciál? „Áno, pri správnej rovnováhe dvadsať rokov nehrá žiadnu rolu, víno sa stáva komplexnejším a lepším. Elegancia rozhodne nie je krátkodobá, práve naopak.“
Rula v Kremstali. V Senftenbergu, pár kilometrov severozápadne od Kremže, pracuje Franz Proidl na svojej lokalite Ehrenfels hlavne na rule: „V podstate ide o to, že akonáhle primárne ovocie ustúpi, za ním sa veľmi jasne prejaví kameň. Úplne naopak ako vína z pôd, ktoré prinášajú krásne tučné výnosy s pekne ovocnými vínami: Tam po ovocnej fáze prichádza kultivovaná nuda namiesto charakteru. Pretože kameň je zodpovedný za skutočný charakter, keď sa primárne ovocie vytratí.“ Čo logicky platí pre veľké vína, nie pre štandardné vína, ktoré sa lisujú pre rýchlu konzumáciu, ale prirodzene majú tiež svoje oprávnenie.
To, že víno získa charakter, súvisí s nízkymi výnosmi. Proidl: „Myslím si, že nízky výnos sa prírode darí podstatne lepšie ako ľudskými zásahmi. Moje dobré lokality, napríklad Ehrenfels, majú od prírody nižšie výnosy, netreba ich takmer korigovať. Iné pôdy rodia viac, a to sú potom tie bežné vína, ale nie tie veľké.“ Ehrenfels pozostáva z väčšej časti z gföhlskej ruly, „ale zrúcanina hradu Senftenberg stojí na vulkanickom výbežku.“ To si všimnete na západnom krídle, ktoré zahŕňa približne tretinu vrchu, „tam je pôda z okrúhleho, kompaktného, húževnatého kameňa, nie hranatého ako pri rule.“
Čo charakterizuje veľké víno? „V prvom rade pekná schopnosť starnutia pri peknom charaktere.
V mladosti je to sotva predstaviteľné, moje lokálne vína s jedným rokom netreba skúšať. Hostince s vínnymi lístkami so zrelými vínami sú zriedkavé, ale o to jemnejšie, napríklad Floh v Langenlebarn alebo Schulhus v Krumbachu v Bregenzerwalde.“ Tam mu hostinský postavil víno: „Ochutnám bridlicu a tipujem na nemecký rizling – pritom to bol môj Pfenningberg, bridlica sedela. V mladosti je víno veľmi plošné a ovocné, ale vekom prichádza veľmi dobre, to je to, čo si predstavujem pod vínom, keď myslím na Veltlínske a Rizling: menej odrodu ako pôdu, ktorá sa zapísala do vína.“
Minerály vo viedenskom Nussbergu. Fritz Wieninger pozná viedenské pôdy a rozdiel medzi Nussbergom na pravom a Bisambergom na ľavom brehu Dunaja veľmi presne: „Výraznejšia mineralita prichádza v každom prípade z Nussbergu. Bisambergské pôdy sú v podloží výdatné, vrchná pôda spraš dáva o niečo menej minerality, mladé výsadby na Bisambergu vykazujú málo terroiru. Veltlínske zelené z lokality Herrenholz v Stammersdorfe – korene majú štyridsať rokov –, to ukazuje už výraznú mineralitu.“ Naopak, na Nussbergu ide skutočný kameň až na povrch. „Nussberg je najslávnejšia lokalita vo Viedni, číslo jedna, víno chutí trochu ako vína z južnej dráhy.“ Prečo? „Na Nussbergu začína geologická zóna, ktorá končí za Gumpoldskirchenom.“ Pôda na Nussbergu je výrazný vápencový pieskovec, smerom k Dunaju prichádza mušľový vápenec: „Dole, v lokalite Ulm, tam nájdete naozaj mušle.“
Na Nussbergu je mineralita vždy veľmi výrazná, pričom klíma prirodzene takisto zohráva úlohu: „V rokoch s nízkym pH (teda vysokou kyselinou) je silnejšie vyvinutá ako v teplejších rokoch, v ktorých ovocie a plnosť mineralitu predsa len trochu prekryjú.“ Ako „parádny príklad terroir-charakterizovaného viedenského vína“ uvádza Fritz Wieninger najprv Rizling Biely mramor od Mayera am Pfarrplatz. Potom však prichádzajú jeho vína: Nussberg Staré korene a Rosengartl. Tie existujú sčasti odrodovo čisté, sčasti v znovuobjavenej tradícii ako Zmiešaná výsadba (Gemischter Satz).
„Rizling z Nussbergu bude práve taký, že je skutočne rozpoznateľný, a to pochádza z pôdneho zloženia: menej skutočnej zeme ako minerálov, ktoré korene prijímajú a vyvíjajú aromatickú štruktúru. Mladé korene s menej hlboko siahajúcimi koreňmi môžu prijať z pôdy menej.“ Čo je to geologicky presne? „Netuším, nie som geológ. Ale ak chcete takýto typ vína, potom sa musíte orientovať na pôdu, tam nemôžete nič striekať a nič sypať.“
Fritz Wieninger pracuje podľa biodynamických princípov, „ale nie preto, aby zlepšil svet, ale aby urobil lepšie víno.“ To sa stará o viac symbiotického života v pôde a prináša výraznejšie vína charakterizované terroirom. „Mám za sebou pár rokov s týmto postojom, tam sa cítim veľmi dobre, viem dnes viac než kedykoľvek predtým, ako z pôdy vylákať jej arómy, ako sa dostať k napínavým vínam. Preč od primárneho ovocia a povrchnosti.“ Viac charakteru, hĺbky a potenciálu starnutia majú tie vína, ktoré majú spojenie s pôdou: „Primárne ovocie je pominuteľné, terroir zostáva.“
Polodrahokam zo sopky. V juhovýchodnom Štajersku v Kapfensteine leží vinárstvo Georga Winklera-Hermadena. Jeho najznámejšie víno je zaujímavým spôsobom červené, lisuje sa zo Zweigeltu a volá sa Olivín. Olivín je vulkanický polodrahokam, v Rakúsku je Kapfenstein najdôležitejšie nálezisko, meno má podľa farby. „U nás to nie je klasický ťažký vulkanický íl, skôr ľahšia pôda, pretože vznikla z čadičového stupňa. Je to hlavne čadičový tuf, ktorý sa stal kameňom a potom opäť zvetral“. Vulkánska hornina je v princípe dobre vhodná pre červené víno. Pretože oblasť ešte sotva má tradíciu červeného vína, vyvstáva otázka: Vydržia vína? „Myslím si, že áno. Pred dvoma, tromi rokmi sme urobili vertikálu dvadsiatich ročníkov, všetci hostia boli prekvapení, ako dobre vína stoja po tak dlhom čase.“ Dubové sudy, v ktorých Olivín zreje, pochádzajú z vlastných lesov z rovnakého terroiru ako hrozno. Od roku 2012 je vinárstvo bio-certifikované: „S týmto spôsobom hospodárenia sa terroir stáva ešte zreteľnejším, pretože menej ovplyvňujete pôdu, vinič má pôdu čisto, terroir by mal vyjsť ešte intenzívnejšie.“ Je to veľký krok pre Štajersko kvôli oveľa vyššej vlhkosti v dôsledku vysokých zrážok (čo zas podporuje šírenie peronospóry, nepravého múčnatky), ale: „Vidíme sa z toho dobre vonku a sme v tom absolútne optimistickí.“
Bridlica a štrk v Burgenlandsku. Seewinkel v severnom Burgenlandsku je pre Burgenlandsko tým, čím je Weinviertel pre Dolné Rakúsko: najdôležitejšia, pretože s odstupom najväčšia vinohradnícka oblasť. Vo Frauenkirchene leží vinárstvo Josefa Umathuma. Jeho najznámejšie polohy sú Hallebühl (s červeným štrkom) ako aj na druhej strane Neziderského jazera Kirschgarten v Joise s bridlicovou pôdou.
Umathum je s pôdou spojený veľmi osobitým spôsobom. Vo vinárstve visia pôdne profily z rôznych polôh. „Pre mňa je spätosť vinára so zemou veľmi podstatná vec: Ako sa obrába pôda a ako veľmi potom odovzdáva to, čo v sebe má? Vidím v tom veľmi úzke spojenie: Vinári, ktorí trávia pol roka na spoločenských večierkoch, budú mať s pôdou pomerne málo spoločného. Pre mňa osobne je tento cit pre pôdu a jej prejav, ktorý sa potom odzrkadlí vo víne, veľmi dôležitý.“ Naopak: „Ak nemám cit pre pôdu, mikroklímu a odrodu, potom to nemôžem vložiť ani do svojho vína. Nemusím denne zjesť hrsť zeme, aby som to cítil, ale musím byť stále vo vinohrade, aby som cítil, čo tam je, akú má zem vyžarovanie, akú má tento vinohrad zvláštnosť: To, čo človek potom prejaví vo vínach.“ Čo je sotva známe: „Existuje štúdia Viedenskej univerzity: hrsť pôdy sa dala do filtra, prepláchla sa čistou vodou a potom sa voda degustovala. V 60 % prípadov bola jasná zhoda medzi chuťou vody a chuťou vína z tejto pôdy.“
V najzriedkavejších prípadoch je vinica úplne rovnaká a harmonická. Spravidla je to konglomerát, teda zmes, vďaka tomu má pôda rôzne nuansy: „Na svahu sú vína jemnejšie, elegantnejšie, na úpätí plnšie a bujnejšie. Až kombinácia oboch prináša to osobitné, práve plnosť a jemnosť. Človek to vie z Burgundska celkom jasne: najlepšie polohy sú tie stredné.“ Ako sa definuje mineralita vo víne? „Často sa o tom hovorí. Ako to človek chutí? Existuje jemne slaná nóta na špičke jazyka, ale nie v každom roku rovnako, v suchých je to zdržanlivejšie.“ A: „Pôda musí byť aktívna, inak vinič nemôže nič vyťažiť. Ak je tam len bridlica a nič iné, potom neprichádza takmer nič, tam je mineralita sklenenej fľaše ešte to najvýraznejšie.“ Ale Mosela má predsa bridlicové pôdy? „Samozrejme, ale tam sa na pôdach hospodári, erózia sa predchádza, ten kúsok zeme sa úzkostlivo presne zachováva.“ Posledné slovo? „Mineralita je chodiť bosými nohami po vinohrade a cítiť pôdu medzi prstami na nohách.“
Vinár
Vinárstvo Prager
www.weingutprager.at
Vinárstvo Wachter-Wiesler
www.wachter-wiesler.at
Vinárstvo Pfaffl
www.pfaffl.at
Vinárstvo Tement
www.tement.at
Vinárstvo Proidl
www.proidl.com
Vinárstvo Wieninger
www.wieninger.at
Vinárstvo Winkler-Hermaden
www.winkler-hermaden.at
Vinárstvo Umathum
www.umathum.at