A-La-Carte

Ako to robí teta Jolesch? (2004/1)

Recepty na strapačky sú ako sex s Kámasútrou v ruke. V niektorých oblastiach ti ani vlastná matka neprezradí svoje tajomstvo. Tu, rovnako ako tam, pomôže len odvážny vlastný výskum pri sporáku.


Ako to robí teta Jolesch?

Text od Evy Deissen Ilustrácia: Eva Deissen
Oidipus musel byť vychovaný svojou matkou Iokasté na kapustových fliačikoch. Inak sa nedá vysvetliť, že tento stelesnený pokrm chudobných dokáže u mužov vyvolať takú prudkú vlnu emócií. Kapustové fliačiky sa práve nedajú považovať za tému na diskusiu pre veľkú gastronómiu. Ale prinajmenšom v nástupníckych štátoch rakúsko-uhorských korunných krajín nenechávajú nikoho chladným. Ako vlastne chutia kapustové fliačiky? Ťažko opísať. Alebo predsa: ako od mamy!
Emócie narážajú jedna na druhú. Jedna strana sa trasie od znechutenia a okamžite vyťahuje traumatické zážitky z detstva z internátov alebo školských lyžiarskych kurzov. Druhá strana upadá do zmyselného rozplývania sa. Niektorí muži vedia „Navaríš mi raz kapustové fliačiky?“ zamrnčať do nakloneného ženského ucha takým spôsobom, že otázka sa rovná neslušnému návrhu, pričom neskoršia svadba nie je vylúčená.
Krátko po svadbe položil môj otec mojej matke vyššie uvedenú osudovú otázku. S trémou sa pustila do práce, pretože toto jedlo nepoznala z vlastnej skúsenosti, len z počutia. Či čerstvo „upečenému“ božskému manželovi chutilo? „No áno, celkom dobré,“ povedal, pričom mal ešte v kostiach ruské vojnové zajatie, a preto bol považovaný za ľahko uspokojiteľného stravníka, „ale moja matka ich robila predsa len inak.“ Prvá vážna manželská hádka. Slzy. Tým boli kapustové fliačiky u nás zo stola, ako jedlo aj ako téma rozhovoru, a to navždy. Ako dieťa som ani nepoznala slovo kapustové fliačiky z počutia.
Na mojom prvom školskom lyžiarskom kurze mi po dlhom pochode na odľahlú horskú chatu naservírovali sivo-hnedú kašu. Premýšľavo som sa pozerala na pokrm a stotožnila som sa s názorom svojej matky, že nemôže byť Božia vôľa, aby človek robil niečo tak zvrátené, ako zmiešať rozvarené cestoviny s rozvarenou kyslou kapustou.
Kým mi o mnoho rôčkov neskôr jeden muž nepoložil túto otázku. Bolo to pred veľkým umelcovým festivalom v berlínskej scéne „Paris Bar“. Chceli prekvapiť maliarskych kniežat ako Joseph Beuys, Jörg Immendorf a Markus Lüppertz viedenskými špecialitami. Plnené teľacie prsia, teľacie rezne, pagáčiky so škvarkami už boli na pláne bitky. Vtedy si povzdychol hostiteľ, exilový Berlínčan Reinald Nohal, rodák, syn vinára z Neustift am Walde: „A vieš urobiť kapustové fliačiky?“ Ale veď tie sú také obyčajné! „No choď,“ začali ma obmäkčovať, „moja matka ich vždy robila tak úžasne...“
To zasiahlo. Téma kapustové fliačiky vo mne začala hlodať. Ak si toľkí kulinársky skutočne vážení ľudia stále znova a znova želajú kapustové fliačiky, potom na tomto jedle musí niečo byť. Ale čo? Približne v tom istom čase vyšiel bestseller Friedricha Torberga „Teta Jolesch“, z ktorej sa nám zachovala aj len kryptická odpoveď na smrteľnej posteli: „Vždy som urobila o trošičku menej.“ Žiadny skutočne praktický návod, ako rozmaznávať sto hostí.
Keď kedysi na schodisku viedenského bytového domu z obdobia zakladateľov voňalo po kapustových fliačikoch, hovorilo sa: „O joj, u nich sú zasa kapustové fliačiky, to cítiť hneď podľa zápachu chudoby!“ Dnes naši rafinovaní šéfkuchári vo svojich špičkových podnikoch podávajú kapustové fliačiky k českému kaprovi a k prsiam z divokej kačice. Poklona „cucina povera“.

Kuchárske knihy málokedy počítajú kapustové fliačiky do svojho štandardného repertoáru. Návody sú stručné. Na splnenie povinnosti postačia vždy. Ale tá sloboda? To večné ženstvo? To prastaré poznanie starých matiek, matiek a tiet od Venuše z Willendorfu? Zabudnite na to. Recepty na kapustové fliačiky sú ako sex s Kámasútrou v ruke. Ani matka vám v mnohých oblastiach neprezradí svoje vnútro. Tu ako aj tam pomôže len odvážny terénny výskum pri vlastnom sporáku.
Keďže ja osobne nechcem čakať až do smrteľnej postele, pokúšam sa už tu a dnes podeliť o svoje výsledky výskumu s vami: Ak chcete pre svojich milovaných variť kapustové fliačiky, pľuť do dlaní. Zabudnite na kapustu pripravenú obchodníkom! Rozoberte hlávku bielej kapusty na štvrtiny a nakrájajte kapustu najprv na dva centimetre široké pásy, potom na štvorčeky, ktoré z nejakého mystického dôvodu nesmú byť štvorcové, ale mali by byť kosoštvorcové. Ani bohatú cibuľu nekrájajte nadrobno, ale na hrubšie kocky. Fundamentalistky teraz siahnu po bravčovej masti, ale obyčajný rastlinný olej tiež poslúži. Vo veľkej panvici z ušľachtilej ocele s hrubým dnom a dobre pasujúcou pokrievkou nechajte cibuľu v horúcom tuku zosklovatieť. Posypte kryštálovým cukrom a poriadne miešajte, kým sa cukor neroztopí. V sekunde, keď začne karamelizovať, teda stávať sa jemne žltkastým, kapustu okamžite pridajte. Dôkladne premiešajte a nie príliš šetrne soľte, znova dobre premiešajte. Pokrievka na vrch a niekoľko sekúnd zachovať nervy. Ak teraz dáte dole pokrievku, kapusta by sa už mala dusiť vo vlastnej šťave, ktorú soľ vytiahla. A táto prírodná šťava stačí! Nemusíte podlievať, ani vodou, ani polievkou, ani bielym vínom. Len stále znova miešať a stále znova hneď prikryť. Za niekoľko minút je kapusta na skus a hotová. Pokrievka preč a miešať ďalej, kým sa kapustová vlastná tekutina takmer úplne neodparí. Miešať ďalej, kým kapusta nie je skrz-naskrz zlato-hnedá a dookola lesklo opečená. Fliačiky sú medzitým v hojnom množstve osolenej vody uvarené na skus. Nechať odkvapkať v sitku a pridať k tmavozlatej kapuste. Prudko miešať, silno okoreniť, hotovo. Vlhkosť fliačikov stačí na to, aby sa spojili s karamelom kapusty. Často odporúčanú rascu považujem za zbytočnú.
Ach áno, fliačiky. Odkiaľ ich vezmeme? Puristi a majitelia stroja na rezance by ich prirodzene mohli urobiť sami. Moja stará matka zvykla každý týždeň vyrobiť potrebu polievkových rezancov pre celú rodinu tak, že miesila múku, vajce, soľ a vodu, vyvaľkala valčekom na rezance a každý voľný štvorcový centimeter v byte pokryla bielymi utierkami, na ktorých potom rezancové fliačiky schli. Dnes by človek na dobré rezancové cesto nepoužil vodu, zato zodpovedajúco viac vajec a trochu olivového oleja. Vajcia a olej boli v časoch starej mamy vzácne. A rezance neboli podomácky vyrobené, pretože to bolo tak šik, ale pretože by bolo hriechom kúpiť niečo také jednoduché za drahé peniaze u potravinára. Dnes by už človek nedokázal vyrobiť podomácky vyrobené fliačiky za cenu, za ktorú ich dostanete v supermarkete. (Malá indiskrécia: Najlepšie sú tie lacné, na ktorých je napísané clever.) Z guľatých rezancových fliačikov sa krájali pekné, široké pásy, a tieto zasa na pekné, úzke rezance. To, čo pri tomto postupe odpadlo na okrajoch, sa potom ďalej spracovalo na fliačiky.
Fliačiky boli vlastne nikdy nie cieľom prípravy rezancov vo vlastnej domácnosti, skôr vedľajší produkt. Hrubé, chudobné, trocha beztvaré príbuzné tých elegantných, štíhlych bratrancov, ktorých sme neskôr spoznali ako fettuccine. Či je to dôvod, prečo sú práve fliačiky tak zo srdca milované?
Keď som prvý raz cestovala do Talianska, vtedy prirodzene v smere Caorle, našla som na jedálnom lístku k svojmu najväčšiemu údivu jedlo s názvom „Fazzoletti“. Toto slovo som dovtedy poznala len ako výraz pre tie najmilšie malé vreckovky na hlavu, ako prišli do módy v päťdesiatych rokoch minulého storočia súčasne s spodničkou, rybárskymi nohavicami a detskými lodičkami. Herečka Audrey Hepburn nosila fazzoletto vo svojej úlohe ako očarujúca „Sabrina“. Fazzoletti na jedálnom lístku? Čoskoro mi svitlo, že týmto slovom neboli myslené len malé handričky ako vreckovky na hlavu, ale práve aj fliačiky z cesta.
Kapustové fliačiky tety Jolesch vstúpili do rakúskej literatúry. A šunkové fliačiky do viedenskej hudby. Pieseň Hermanna Leopoldiho s rovnakým názvom znie známo takto: „Prečo sa v šunkových fliačikoch stále len mäso schováva?“
To, čo nám bežne ponúkajú ako šunku, sa hodí možno do raňajkového rožka, nie však nutne pre šunkové fliačiky. Ak nepatríte k privilegovaným, pre ktorých Gerhard Urbanek na Naschmarkte odkladá svoje delikátne kolienka zo šunky pod pultom, lepšie urobíte, ak vezmete rolovanú šunku alebo takzvané „Teilsames“, ktoré je lacnejšie a korenistejšie vďaka výraznejšej údenárskej chuti. Pri mojom ostatnom pokuse vyrobiť šunkové fliačiky bez schovávania mäsa som vzala kus Teilsames s hmotnosťou viac ako jeden a pol kila na množstvo 40 deka fliačikov. Potom obvyklé tralala s maslovo-žĺtkovým krémom, kyslou smotanou, snehom z bielkov, soľou, korením, muškátovým orieškom, aj bohatý strúhaný syr tam môže ísť, to viem od Gerera, ktorý mimochodom pridáva aj majorán.
Keď som začala hotovú nádheru zapekaných šunkových fliačikov deliť pred nadšenými hosťami, mala som predsa len milú námahu pomôcť každému k spravodlivému podielu šunky. Prečo sa mäso schováva? Otázky viedenskej kuchyne, ktoré zostanú navždy nezodpovedané. Ach áno, ak sa ma chcete teraz opýtať, koľko cukru dávam do kapustových fliačikov, môžem len recipročne k tete Jolesch odpovedať: „Vždy som dala dosť.“
pozvánka

[the_ad_placement id="banner-story-einzelseite"]

Prihláste sa na odber newslettera schauvorbei a vyhrajte!

Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!