Od „Angsthäuferl“ až po „Proletenschlauch“: Viedenský slovník verejnej dopravy

Viete, čo je Angsthäuferl alebo Glockentrottel? Alebo čo sa láskyplne označuje ako Proletenschlauch? Nový Viedenský slovník mestskej hromadnej dopravy, ktorý vychádza 28. augusta vo vydavateľstve Ueberreuter, zhromažďuje pojmy z viac ako 100-ročnej histórie verejnej dopravy v hlavnom meste. Mnohé z nich už dávno upadli do zabudnutia, iné vyvolávajú nostalgické spomienky – a nové neustále pribúdajú. Pretože tak, ako sa metro, električky a autobusy neustále menia, vyvíja sa aj slovná zásoba mesta. V rozhovore autor Erich Kocina rozpráva o tom, ako slovník vznikol a čo môžu čitatelia očakávať.

Pán Kocina, ako vznikol nápad na „Viedenský slovník mestskej hromadnej dopravy“?
Erich Kocina: Pre moju týždennú rubriku „Sprachspalter“ v novinách „Presse“ som vždy hľadal vtipné slová. V jednej starej knihe som narazil na výraz „Tramwayschienenritzenkratzer“ (škrabka na koľajové drážky električiek) a potom som začal hľadať ďalšie pojmy z verejnej dopravy. A v určitom momente ich bolo toľko, že som dostal nápad urobiť z toho slovník. Práve mestská hromadná doprava je mikrokosmos, pre ktorý sa vyvinula vlastná slovná zásoba. A sú v nej aj veľmi vtipné výrazy.

Čo robí jazyk viedenskej hromadnej dopravy takým výnimočným?
Erich Kocina: Viedenčania majú k svojej mestskej doprave láskyplný vzťah. Ale dokážu byť aj nevrlí, keď niečo nefunguje. A všade tam, kde sa nadáva, kreativita prichádza hlboko z vnútra – vtedy človek povie na linku U6 napríklad „Gsindlwurm“ (háveď). Ale pri pozitívnych veciach je to presne tak isto, rovnako ako dávate partnerovi prezývku, môžete to urobiť napríklad aj pri električke, napríklad „Gießkannenexpress“ (expres krhla) pre linku 71, ktorá jazdí na Ústredný cintorín.

„Električka existuje vo Viedni už 160 rokov, za ten čas sa, samozrejme, nazbieralo veľa pojmov.“
Erich Kocina

Máte obľúbené slovo z knihy?
Erich Kocina: Obzvlášť mám rád „Angsthäuferl“. Vodič električky môže pri prudkom brzdení nasypať piesok na koľaje, aby zabránil šmýkaniu kolies na kove. Ak stlačí páku aj vtedy, keď už električka stojí, piesok sa stále sype. A tá malá kôpka piesku ukazuje, že vodič mal zjavne strach.

Je kniha skôr lexikálne alebo zábavno-ironicky ladená?
Erich Kocina: Mala by predovšetkým baviť. Samozrejme, sú v nej aj pojmy, ktoré pochádzajú z techniky alebo napríklad pomáhajú pochopiť, ako jednotlivé linky prišli k svojim číslam. Ale mnohé pojmy sú jednoducho jazykovo vtipné. Niektoré z nich ste už pravdepodobne sami počuli alebo dokonca použili, pri iných zažijete moment prekvapenia.

Vo vašej knihe sa nachádza aj veľa pojmov z minulosti. Akú úlohu zohráva história MHD v slovníku?
Erich Kocina: Električka existuje vo Viedni už 160 rokov, za ten čas sa, samozrejme, nazbieralo veľa pojmov. Dozviete sa tu aj veľa o histórii mesta, napríklad ako prišla „Zweierlinie“ k svojmu menu. A autobus z rieky po páde mosta Reichsbrücke je niečo, čo sa hlboko vrylo do vizuálnej pamäti celej krajiny. Ale je tam aj veľa pojmov z nedávnej minulosti, možno si niekto ešte spomenie na „Bierkavalier“. Myslím si, že niečo pre každú vekovú skupinu.

Pre koho je kniha určená? Iba pre Viedenčanov?
Erich Kocina: Vôbec nie. Kniha môže byť zaujímavá pre všetkých, či už žijete vo Viedni, ste na návšteve, alebo sa len chcete z diaľky zaoberať mestom a jeho jazykom. Najmä v Nemecku má viedenčina povesť očarujúceho a vtipného jazyka. Viem si dobre predstaviť, že aj tam sa dá zabaviť s pojmami z knihy.