Počul som a čítal som o Obertauerne v Radstadtských Taurách už veľa. V mojom okruhu priateľov tam už bol takmer každý, pre mňa je to práve prvýkrát. Veľa mi rozprávali o bohatstve snehu v horách, o grandióznom nočnom živote a samozrejme o návšteve Beatles. Pri prvej prechádzke, aby som sa v Obertauerne zoznámil s prostredím, už na nich narážam, na legendárnych Fab Four. A to ako na bronzové sochy pred hotelom Edelweiss, v ktorom páni John, Paul, George a Ringo rezidovali počas natáčania svojho excentrického filmového kúsku „Help!“.
Fools on the Hill
Vtedy, v roku 1965, hľadal režisér Richard Lester zimné stredisko, ktoré nebolo príliš známe, aby sa natáčanie mohlo uskutočniť bez väčšieho fanúšikovského rozruchu. Obertauern bol pre chrobákov perfektnou scénou. S doskami, ktoré pre Rakúšanov znamenajú svet, však chrobáci vôbec nevedeli zaobchádzať, čo však nebolo spôsobené zakázanými pochutinami, ktoré v tej dobe excesívne konzumovali.
Miestni, medzi nimi aj Herbert Lürzer, ktorý o Beatles nikdy predtým nepočul, zaskočili ako dabléri. Hotelier a lyžiarsky inštruktor plánoval naučiť temperamentného hudobníka Paula McCartneyho aj temperamentné lyžovanie, „ale on chcel vždy len zrýchľovať a zabávať sa“, smeje sa Lürzer. V hoteli Beatles mimochodom odohrali malý koncert – jediný, ktorý sa kedy v Rakúsku uskutočnil.
V tej dobe nebol každý nadšený hudbou chrobákov: V skutočnosti existovali hoteloví hostia, ktorí sa sťažovali na „hluk“. Kto dnes kráča cez Obertauern, môže popri bronzových sochách naraziť na ďalšie dva pamätníky, ktoré pripomínajú túto rakúsku epizódu Beatles: klavír pri hornej stanici lanovky Grünwaldkopfbahn a nadrozmerný obal platne pri vleku Kirchbühellift.
Here Comes the Snow
To, že sa Beatles vtedy rozhodli pre Obertauern, nebola náhoda ani z ďalšieho dôvodu. S priemernou výškou snehu 264 centimetrov sa toto stredisko, ležiace v nadmorskej výške 1 740 metrov a vzdialené len 90 kilometrov od Salzburgu, už od nepamäti umiestňuje na čele rebríčka snehových podmienok v Rakúsku. „Priemerné množstvo snehu sa u nás za viac ako 100 rokov nezmenilo,“ odhaľuje Lukas Eisl z miestneho turistického združenia. Zatiaľ čo inde klimatické zmeny už dávno spochybňujú istotu snehu, v Obertauerne ste v privilegovanej polohe – v pravom slova zmysle. 26 lanoviek a vlekov tu vytvára „lyžiarsky cirkus“, ktorý sa uzatvára okolo strediska. Takzvaná „Tauernrunde“ vedie v dvoch smeroch okolo celej oblasti.
Od nášho ubytovania sa k vlekom dostaneme priamo na lyžiach, preto majú naše autá dovolenku. Kto chce, môže celý deň brázdiť zjazdovky – a tento akčný deň prerušiť, ak vôbec, len zastávkami na občerstvenie v jednej z viac ako 50 chát a reštaurácií.
V stredisku prvý večer skúšame Hotel Zehnerkar, kde sa podáva poctivá salzburská kuchyňa s fantáziou. Chrumkavá, výdatná, ale predsa rafinovaná – presne to pravé po dni vo vysokohorskom vzduchu. Po našej prvej noci v Hoteli Enzian nasleduje prvotriedne raňajky. Zatiaľ čo srkáme cappuccino a espresso s výhľadom na zjazdovku, ranné vtáčatá už pred našimi očami režú oblúky. Keď telo nehybne leží v snehu, káva vraj chutí naozaj najlepšie.
A Magical Winter Tour
Ja sám sa na druhý deň vzdávam lyžiarskej zábavy, pretože moje vekom poznačené kolená opäť štrajkujú. A tak sa pripájam k sprievodkyni Julii, ktorá malej skupinke umožňuje túru na snežniciach k Johannesovmu vodopádu. Cesta vedie cez hlboko zasnežené lesy, cez malé potoky, ktoré kontemplatívne klokocú pod ľadovou pokrývkou, až kým napokon nestojíme pred impozantným a čiastočne zamrznutým vodopádom. Nechávame na seba scénu dlho pôsobiť, skôr než sa vydáme na cestu späť.
Večer spoznávame zimnú krajinu Obertauernu pri jazde na saniach s konským záprahom cez Gnadenalm snáď tým najidylickejším spôsobom. Zababušení do teplých vlnených prikrývok, s hviezdami nad nami, sa otužilé noriky s nami v závese pokojne brodia zasneženou krajinou. Ich kočiš nadchýna ako majster multitaskingu. Koordinuje dve konské sily, zásobuje nás príbehmi o regióne a zároveň neustále vyprázdňuje naše štamperlíky. Stuhneme v úcte, ale staráme sa aj o to, aby sa nenudil.
Pred reštauráciou Gnadenalm potom zastavujú naše dva odfukujúce chladnokrvníky. Vnútri čaká syrové a mäsové fondue s bohatou, rafinovane naaranžovanou oblohou. Poznáte to, sú to tie momenty, v ktorých čas stráca na význame. Teraz počíta len šťastie na jazyku, praskanie ohňa a jemné rozhovory v skupine.
Na ďalší deň je potom na rade experiment. Namiesto lyží alebo snežníc niektorí z nás siahajú po snežných bicykloch. 65-ročný Hermann Koch, ktorý prekonal niekoľko svetových rekordov na snežných bicykloch a už sa raz aj rútil asi dve a pol minúty pospiatky dolu zjazdovkou, nám ukazuje, ako skrotiť žlté rýchle stroje a riadiť ich smerom do údolia. To, že sa to nám všetkým po zhruba 30 minútach naozaj celkom dobre darí, vyvoláva v skupine nadšenie, pretože tá vec aj skutočne baví. Po záverečnej zastávke na občerstvenie v horskej reštaurácii „Treff 2000“, ktorá vás naladí elektronickými zvukmi a ponúka pekné prostredie pre mikrooslavu pri príležitosti mojich narodenín, sa tento posledný deň už končí. Som síce starý, ale šťastný.
Bye-Bye, Powder!
Obertauern je tak trochu viac než len klasické lyžiarske stredisko. Dá sa tu aj vynikajúco chodiť na snežniciach, sánkovať, jazdiť na saniach s konským záprahom, vyskúšať airboarding a biatlon. Okrem toho sa môžete kulinársky vyblázniť, zo zjazdovky skočiť priamo do nočného života a samozrejme sa vydať po stopách ikon z Liverpoolu. Že sa Fab Four v Obertauerne pravidelne vzdáva hold aj na podujatiach a koncertoch: Jasná vec! Pre všetkých, ktorí v zimnej dovolenke stavia na rozmanitosť a chcú si užiť zábavu v gigantickej snehovej guli, je Obertauern skutočne miestom, ktoré treba zažiť.
