Stellwagen boli konské povozy, ktoré jazdili na fixných trasách za pevné ceny a podľa cestovného poriadku. Najmä v 19. storočí boli dôležitým dopravným prostriedkom pre rôzne skupiny obyvateľstva. Na rozdiel od fiakrov alebo iných nájomných kočiarov, ktoré fungovali ako taxíky a boli primerane drahšie, prepravovali Stellwagen cestujúcich na fixných trasách a za pevné ceny. Prevádzka bola prísne regulovaná a riadila sa jasnými cestovnými poriadkami a tarifnými pravidlami. Stellwagen boli teda prvým dopravným prostriedkom pre všetkých a predchodcom dnešnej liniovej dopravy.
V zime slama a seno na podlahe
Stellwagen spájali centrum mesta s predmestiami ako Gersthof, Meidling alebo Hietzing, ako aj s rôznymi železničnými stanicami. Centrálna zastávka sa nachádzala na Stephansplatz, zastávky boli okrem iného pri mnohých hoteloch. Jazdilo sa väčšinou v štvrťhodinových intervaloch alebo hneď, ako bol voz plný. Cestujúci mohli počas cesty nastupovať a vystupovať. V lete premávali sčasti otvorené vozy, v zime bola podlaha vystlaná slamou alebo senom.
Zaujímavosť: Vystupovalo sa na ľavej strane cesty, pretože v Rakúsku vtedy ešte platila jazda vľavo. Názov je pravdepodobne odvodený od staršieho výrazu „Gestellwagen“.
Exponát slúžil ako záhradný altánok
Koncom 18. storočia bolo v prevádzke približne 800 vozov Stellwagen na viac ako 100 rôznych trasách. V roku 1917 bola prevádzka zastavená – okrem iného aj kvôli nedostatku krmiva pre kone počas prvej svetovej vojny.
Exemplár vystavený v Remise patrí medzi posledné známe svojho druhu v Rakúsku. Vyrobila ho pravdepodobne k.u.k. dvorná továreň na vozy J. Rohrbachera, založená v roku 1844, ktorá mala vo výrobe takýchto vozidiel takmer monopolné postavenie. Voz bol objavený v záhrade električkára v Hietzingu, kde slúžil ako záhradný altánok. Bol náročným postupom zreštaurovaný a uvedený do pôvodného stavu.