Eva Maria Marold si počas rokov vybudovala všestrannú kariéru. Vyštudovala hudobné zábavné divadlo a klasický spev na viedenskom konzervatóriu, ďalej sa vzdelávala v herectve v Los Angeles u Erica Morrisa a Davida Halla a odvtedy stála na pódiu vo viac ako 40 produkciách.
Ani v televízii už dávno nie je žiadnym nováčikom. Táto rodáčka z Burgenlandu hrala v seriáloch ORF ako „Schnell ermittelt“, „Cop Stories“ alebo „Vorstadtweiber“, bola videná v „Dancing Stars“ a od pilotného dielu je pevnou súčasťou ansámblu „Was gibt es Neues?“. Na otázku, ktoré boli jej najzaujímavejšie angažmány, nemusí dlho premýšľať: „Moje doteraz najobľúbenejšie práce: ,Ples upírov‘ a ,Jekyll a Hyde‘. Prečo? Vtedy sme boli vo viedenských Vereinigten Bühnen Wien skvelý ansámbel a mala som zaujímavé úlohy s nádhernými piesňami.“
Dnes žije Eva Maria Marold vo Viedni a je slobodnou matkou dvoch synov. A keď povie, že jej deti ju vedia najviac rozosmiať, nie sú to len prázdne slová, ale vyznanie lásky.
So svojím najnovším programom „Ženy a deti ako prvé“ prináša Marold od októbra na pódium už svoj štvrtý sólový program. Zasadenie: výletná loď s príznačným názvom „Costa Dekadenzia“. Myšlienka, ktorá za tým stojí? „Nuž, myslela som si, že sa ľudia počas korona rokov niečomu priučia. Namiesto toho je to ešte divokejšie ako predtým. Viac pasažierov v lietadlách, masové podujatia – a to ,najúžasnejšie‘: výletné plavby!“
Tón na palube je drsný, pasažieri sú „poburujúco ľudskí“, ako to nazýva, a rozdiel medzi spievať a klesať? Malý, ale rozhodujúci. „Je to samozrejme narážka na vzostupy a pády v kariére umelca,“ hovorí. „Niekedy ste úplne hore a potom môžete byť veľmi rýchlo opäť dole.“ Ale kto teraz očakáva cynizmus, rýchlo sa poučí. Marold zostáva napriek všetkej spoločenskej kritike vždy ústretová a očarujúca. „Dúfam, že to bude zábavný, dojímavý a napínavý večer. Večer, pri ktorom sa človek zasmeje, zamyslí – a možno si z neho aj niečo odnesie.“
Program pritom nie je zúčtovaním, ale inteligentnou hrou s rolami, životnými plánmi a absurditami našej doby. Aj názov bol zvolený s privretým okom: „Humor je, ako je známe, vtedy, keď sa človek smeje aj napriek všetkému. Je to samozrejme aj šťuchnutie do woke spoločnosti,“ vysvetľuje 56-ročná umelkyňa.
Inšpiráciu pre svoju prácu čerpá umelkyňa z toho, čo pozná: z každodenného života, z pozorovaní, z toho, čo ju samotnú hýbe. „Pozerám sa, počúvam – a zapisujem si,“ hovorí. Vždy pri tom: malý zápisník a zastrúhané ceruzky. „Keď si to hneď nezapíšem, je to preč.“
Táto pozorovacia schopnosť sa mimochodom tiahne celou jej umeleckou tvorbou. Okrem svojich kabaretných programov vydala tri CD, ako aj knihu „Zu wahr, um schön zu sein“ (Príliš pravdivé na to, aby to bolo pekné). Vo svojom nie celkom autobiografickom románe opisuje so suchým vtipom a veľkou dávkou sebaironie balansovanie medzi pódiom a každodennosťou, medzi sebapresadením a prispôsobovaním sa.
Napriek mnohým pódiovým stanovištiam sa Marold dnes pozerá späť pri zemi a reflexívne: „Keby som mohla dať svojej 25-ročnej verzii dnes radu, znela by: Dopraj si dostatok pokoja na to, aby si sama premýšľala – alebo aj na to, aby si občas nemyslela vôbec na nič. Ak si človek dovolí jednoducho na nič nemyslieť, paradoxne z toho často vyjdú tie najlepšie veci. A ešte niečo: Ruky preč od sociálnych sietí!“
Plány do budúcnosti? Tie necháva na život samotný. „Odúčala som sa plánovať príliš ďaleko do budúcnosti. Možno príde nová kniha, možno nová rola. Možno ale aj jednoducho malá pauza.“
Môj nový kabaret je: dobrodružstvo
Kabaret je pre mňa: súčasť môjho povolania
Keď práve nevystupujem, potom: som lenivá
Môj humor je: neotrasiteľný
Moje obľúbené miesto v Burgenlande: Bad Tatzmannsdorf
