Pri príležitosti 50. výročia úmrtia Fritza Wotrubu (1907–1975) venuje Belvedere 21 rakúskemu sochárovi rozsiahlu výstavu, ktorá otvára nové pohľady na jeho dielo. Namiesto čisto monografického prístupu sa výstava zameriava na Wotrubovo medzinárodné prepojenie, jeho výstavnú činnosť a recepciu jeho sôch.
V 50. a 60. rokoch 20. storočia bol Wotruba nielen formujúcou postavou rakúskeho povojnového umenia, ale aj súčasťou medzinárodného dialógu o obraze človeka a tvarosloví moderného sochárstva. Osobné známosti s velikánmi umenia, ako boli Henry Moore, Alberto Giacometti, Germaine Richier či Marino Marini, ako aj spoločné výstavy s ďalšími sochármi a sochárkami, ako Louise Nevelson, Isamu Noguchi a Kenneth Armitage, ilustrujú jeho význam presahujúci národné hranice.
Konfrontácia jeho diel s dielami týchto umelcov umožňuje kritickú reflexiu vzťahu medzi abstrakciou a telesnosťou v povojnovej moderne. Wotruba sa tak nejaví len ako ústredný predstaviteľ rakúskeho sochárstva, ale aj ako impulz pre medzinárodný diskurz o sochárstve.
