Poznáte „Snowbirds“? Tento špeciálny druh človeka uteká z chladných oblastí Ameriky a hľadá teplo. „Snowbirds“ dočasne žijú v slnečnejších končinách, napríklad na Floride. Tam je to predovšetkým poddruh bohatých, ktorí zimujú vo svojich vilách na juhu – s bazénom a golfovým ihriskom pred dverami. Tých som už stretol vo voľnej prírode. Ale teraz sa nachádzam v biotope úplne iného poddruhu „Snowbirds“.
U „Snowbirds“
Jazdím cez juh Kalifornie, cez Imperial County, 40 kilometrov od mexických hraníc, východne od Salton Sea. V nehostinnej púšti Colorado našli svoj domov vyvrheli, zločinci a umelci: v chatrčiach, prístreškoch, stanoch, karavanoch a dodávkach. Trvalo tu žije približne 400 ľudí v tých najťažších podmienkach, bez elektriny a tečúcej vody. Cena za ich nezávislosť je vysoká – je priam nepredstaviteľné, ako sa to dá zvládnuť pri letných teplotách až do 50 stupňov!
„S jednoduchým solárnym zariadením poháňame našu chladničku,“ rozpráva Mick, ktorý je niečo ako turistický sprievodca pre oblasť, ktorú obyvatelia nazývajú Slab City. Táto je vďaka Salvation Mountain aj atrakciou pre turistov, ktorí hľadajú niečo špeciálne. Salvation Mountain je vlastne pestrý kopec, ktorý Leonard Knight od 80. rokov 20. storočia postavil z ton hliny, slamy a farby na rovnej púštnej zemi – na počesť Boha, ako hlása množstvo veľkoformátových odkazov. Tak sa pod vrcholovým krížom týči obrovské „GOD IS LOVE“.
Po tom, čo som zdolal „svätú horu“, obdivujem množstvo pestro pomaľovaných veteránov naokolo, ktoré boli rovnako skrášlené osvetľujúcimi správami. Na rozlúčku Mick ešte povie: „Predstav si, v zime, keď prídu ,Snowbirds‘, sme tu 12 000 ľudí, bez elektriny, bez vody, okrem tej z kanála tamto…“
Sunnyboy a výrobca oleja
Dosť bláznivé, ale taká je Kalifornie. „Naša krajina je taká veľká, že je v nej jednoducho všetko,“ povedal mi pred niekoľkými dňami Thom Curry. Bol to on, kto mi dôrazne odporučil navštíviť Salvation Mountain a len lakonicky dodal: „Veľmi bizarné, uvidíš!“ Ako má pravdu. Ale aj Thom je veľmi špeciálny prípad pod kalifornským slnkom. Stretol som ho v Aguanga, trochu viac na západe v Riverside County. Tu v nehostinnej polopúšti Thom so svojou rodinou oživil starú tradíciu, a to produkciu olivového oleja. Tú tu dávno zaviedli španielski františkánski mnísi a potom sa v tejto oblasti zabudla.
„Prvé olivovníky zasadili moje tri dcéry pred dvadsiatimi rokmi do tejto zeme,“ hovorí Thom. Dnes jeho rodina kultivuje okolo 1 500 týchto rastlín. Thom je typický ležérny, večne mladý Kaliforňan, so slnečnými okuliarmi, klobúkom s pierkom, rozopnutou košeľou a nápisom „Be a good Person“ na tričku.
Dobrým výrobcom olivového oleja je každopádne. So svojou spoločnosťou Temecula Olive Oil Company, založenou v roku 2001, ponúka aj experimentálne oleje, napríklad obohatené o extrakty z červených pomarančov, cesnaku alebo jalapeños. Thom pochádza z 30 kilometrov vzdialeného Temecula, ďalšieho cieľa môjho roadtripu po južnej Kalifornii. Cestou ma ešte zdravia z hrebeňa kopca obrovské dinosaury, kone, pavúky, bájne tvory a iná zver – všetko z hrdzavého kovu a vytvorené mexickým umelcom Ricardom Brecedom.
Mladý vinársky klenot
Pred Temeculou sa človek znova ponorí do úplne iného sveta. Zozelenie sa, vľavo a vpravo od cesty sa tiahnu vinice do kopcov a v bukolicky pôsobiacej krajine stoja pôsobivé vinárstva, ktoré sa nemusia báť porovnania s tými najnádhernejšími v Toskánsku alebo v Španielsku a Francúzsku.
Temecula je jednou z malých, ale jemných vinárskych oblastí v Kalifornii, a celkom mladou. Pretože väčšina z takmer 50 vinárov začala so svojím vinárskym biznisom až okolo prelomu tisícročí. Rýchlo sa dostavil úspech, ale ušľachtilé moky sú – na zdesenie európskych milovníkov vína – dostupné takmer len v Kalifornii. Tak sa tu vyberám na gurmánsku cestu a najprv navštívim Southcoast Winery, kde však z 39 vín plus niekoľkých sektov môžem ochutnať len zlomok. Na druhý deň je na rade vinárstvo Wiens Cellars. Jeho majiteľmi boli donedávna štyria bratia a dve sestry s nemeckými koreňmi. V „zakladateľskom období“ pred dvadsiatimi rokmi sa degustácie konali ešte v jednoduchom prívese. Dnes sa človek oddáva pôžitku vo vysokej miestnosti, ktorej steny až po strop zdobia barikové sudy a sivé oceľové tanky. Tam chutia Syrah alebo Chardonnay ešte nebeskejšie!
Apropo nebesky: Po ochutnávke vína si doprajem let teplovzdušným balónom nad údolím Temecula. Peter z „A Grape Escape“ pilotuje balón tak nízko nad krajinou, že možno obdivovať nielen vzor viníc a symetricky vysadených citrusových plantáží, ale aj vily niektorých bohatých Kaliforňanov. Zatiaľ čo môj pohľad kĺže k vrcholom hôr Santa Ana na obzore, kde za nimi pred dňami začal môj roadtrip po južnej Kalifornii, moje myšlienky sa vracajú aj na začiatok. Cestu som začal celkom klasicky v Los Angeles. Von z letiska, skontrolované auto z požičovne a išlo sa. Človek je rád, keď unikne metropolitnému molochu na diaľnici. Osem pruhov na jednu, osem pruhov na druhú stranu.
Mekka veľrýb a surfovania
Prvú zastávku s prenocovaním robím v Dana Point v Orange County. Prístavné mesto leží asi 100 kilometrov a hodinu jazdy autom južne od L.A. a má hneď dva špeciálne atribúty: Dana Point je absolútny surfový hotspot, kde bol napríklad v roku 1954 otvorený prvý surf shop v Kalifornii, a Dana Point je Dolphin & Whale Watching Capital of the World. 33-tisícové mesto so svojou malebnou polohou na strmom útese ponúka presne to, čo človek od Kalifornie očakáva: nekonečné tichomorské pláže, plážový život, vodné športy.
Samozrejme, moja prvá cesta vedie do prístavu, pretože kto tu nenastúpi na loď na pozorovanie veľrýb, nemá cit pre krásy prírody. Ja áno, pretože vo vodách pred Dana Point možno zahliadnuť najrôznejších obrov Tichého oceánu pri ich migrácii pozdĺž pobrežia, s trochou šťastia dokonca až 30 metrov dlhú vráskavca obrovského. Keď mi napadne tento let teplovzdušným balónom nad Temeculou, musím sa zasnene usmievať. A je neuveriteľné, aká odlišná je táto krajina: raz dychberúce more, potom vznešená vinárska oblasť. V tomto tóne to pokračuje ďalej, toľko už môžem prezradiť.
Zátoka tuleňov
Na druhý deň jazdím smerom na San Diego. Poučený z predchádzajúcich roadtripov, nevyberám si najrýchlejšiu trasu do druhého najväčšieho mesta Kalifornie, ale predtým robím zachádzku do La Jolla. Názov tejto elegantnej štvrte pri mori pochádza zo španielčiny a znamená klenot. A ním aj je. Tak krásna ako je poloha, atmosféra, šmrnc: niektorí Američania majú tu problémy s orientáciou, pretože ulice a uličky nie sú postavené v pravom uhle ako vo väčšine ostatných miest, ale sú kľukaté. Tu sa už vraj nejeden poriadne stratil.
Keď prídem k La Jolla Cove a vystúpim blízko pri mori, zďaleka počujem atrakciu tohto miesta: tulene. A koľko ich je! V zátoke ležia stovky na kameňoch, na piesočnatej pláži alebo plávajú v plytkej vode. Sú hlučné, majú trochu ostrý odér a napriek tomu sú objektom nadšených pozorovateľov, ktorí sa veľkým spoločníkom dostanú celkom blízko.
America’s Finest City
Človek by sa tam mohol pozerať donekonečna, ale teraz pokračujem do San Diega, kvôli príjemnej klíme nazývaného „America’s finest City“. Nie je to veľa kilometrov. Najprv prechádzam okolo Mission Bay s jej karibsky pôsobiacimi hotelovými rezortmi, potom okolo medzinárodného letiska, ktoré je tak centrálne situované ako málokde v inej metropole. Nakoniec opúšťam diaľnicu a som už uprostred Little Italy. Hneď vedľa je centrum San Diega, cieľ môjho citytripu, kde sa ubytujem v Gaslamp Quarter. Nočný život má tu tradíciu. Kedysi tu námorníci na dovolenke na pevnine míňali svoj skromný žold v krčmách a nevestincoch, dnes je štvrť so svojimi reštauráciami, barmi, krčmami a hudobnými klubmi centrom rušného nočného života San Diega.
Na druhý deň neprichádza do úvahy žiadne dospávanie, je toľko toho na objavovanie. Začínam takpovediac rodiskom Kalifornie, a to Old Town. Tu bola založená prvá španielska osada na americkom západnom pobreží. Šesť blokov ukazuje, ako sa žilo na „Divokom západe“ medzi rokmi 1821 a 1872. Po mexickom obede je na programe kultúra, a tej má Balboa Park čo ponúknuť. S nespočetnými záhradami a zoo je nielen najväčším prírodným rajom San Diega, ale s celkom 18 múzeami aj absolútnou povinnosťou pre priateľov umenia a histórie. Už len prechádzka touto mega plochou, založenou v roku 1868, s rozlohou takmer 490 hektárov s nádhernými stavbami v koloniálnom štýle je prechádzkou do minulosti.
Na rozlúčku so San Diegom sa ide ešte na predpolostrov Coronado, kde je pokojnejšie a vládne plážový šmrnc tichomorského pobrežia. S dlhou tradíciou, pretože už v roku 1888 bol postavený veľkolepý Grand Hotel del Coronado, kde napríklad Marilyn Monroe, Jack Lemmon a Tony Curtis stáli pred kamerou pre film „Niekto to rád horúce“. Značná časť polostrova je však pre verejnosť uzavretá, pretože patrí armáde – okrem iného s dvoma hlavnými veliteľstvami Navy Seals a domovským prístavom oboch lietadlových lodí Nimitz a Ronald Reagan. Najlepší čas teda znova na zmenu prostredia na mojom roadtripe.
Duny ako na Sahare
Po meste opäť krajina, po kultúre opäť príroda. Ide sa na východ, najprv cez zelené hory, potom do suchej hraničnej oblasti. Až na tri kilometre sa človek priblíži k Mexiku, predtým než sa ide znova na sever do Brawley, poľnohospodárskeho centra regiónu. 40 kilometrov ďalej leží cieľ mojej dennej etapy, kde sa možno pocitovo preniesť na Saharu: Náhle sa objavia Imperial Sand Dunes, ktoré sa rozprestierajú cez asi 70 kilometrov dlhý a až desať kilometrov široký pás s až 100 metrov vysokými piesočnými horami.
Zatiaľ čo časť z nich je pod prísnou ochranou prírody, iná je uvoľnená pre buginy, motorky, terénne vozidlá a štvorkolky. V špičkových dňoch sa tu vraj má hemžiť viac ako 100 000 športových nadšencov. Ale nie dnes, takže si môžem užívať pokoj a jemný vietor, ktorý duny znova a znova nanovo modeluje.
Salton Sea a Coachella
Po tejto piesočnatej túre prírodou nasledoval so Salvation Mountain zážitok špeciálneho druhu, ale tento príbeh už poznáte. S mnohými myšlienkami v hlave smerujem na sever. Po kontrole pohraničnou políciou, viac ako 30 kilometrov od Mexika, prichádzam k Salton Sea. Najväčšia vodná plocha Kalifornie s rozlohou približne 1 000 km2 leží 66 metrov pod úrovňou mora a vznikla v roku 1905 vlastne náhodou, konkrétne pretrhnutím hrádze na rieke Colorado. Dlho bolo jazero rajom rekreácie s takmer miliónom návštevníkov ročne. Medzitým je však vzhľadom na zvyšujúcu sa slanosť vody v dôsledku odparovania takmer všetko opustené. Najmä Bombay Beach to zasiahlo tvrdo: tropické búrky, záplavy a pravidelné zemetrasenia vyhnali takmer všetkých obyvateľov. Zostali tí najchudobnejší z chudobných, ktorí žijú hlavne v karavanoch, a prisťahovali sa sem vyvrheli a umeleckí dobrodruhovia, ako vidno na mnohých sochách na bývalej mestskej pláži.
Ako vymenené je to zasa ani nie o pol hodinu neskôr, keď sa Salton Sea lúči v spätnom zrkadle a ja vchádzam do Coachella Valley. Tu v púšti Colorado je horúco, čo ale viac ako 200 000 hudobných fanúšikov počas dvoch aprílových víkendov neodradí od návštevy dnes už legendárneho kultového festivalu – akési súčasné Woodstock, ale s početnými celebritami, ako napríklad Paris Hilton, v publiku.
Bohatí a krásni ale prichádzajú do Coachelly aj z iného dôvodu: vľavo a vpravo lemujú cestu do Palm Springs vznešené golfové rezorty s luxusnými klubovňami, nekonečnou zeleňou a dekoratívnymi palmami. S viac ako 120 golfovými ihriskami sa Valley teší údajne najlepšej ponuke na svete pre športových fanúšikov.
Celebritný hotspot Palm Springs
Tak ako sa Palm Springs už dlho teší hustote celebrít extra triedy. Začalo to ako útočisko pre hollywoodske hviezdy, vďaka blízkosti k Los Angeles. Za dve, tri hodiny ste v raji v púšti. Mnoho mien sa odvtedy spája s Palm Springs: Tony Curtis a Clint Eastwood, Elvis Presley a Grace Kelly, Frank Sinatra a Leonardo DiCaprio. A Marilyn Monroe, ktorá sa stala landmarkom mesta v podobe osem metrov vysokej a 15 000 kíl vážiacej sochy od Sewarda Johnsona v parku pred Art Museum.
Po tomto výlete za umením je na rade relax. A ten má do činenia s pôvodnými Američanmi z kmeňa Agua Caliente, ktorí tu boli dlho pred celebritami. Kmeň dnes počíta síce len okolo 600 členov, títo ale hrajú ako rodení obyvatelia dôležitú úlohu. Prevádzkujú nielen kasína a hotely, ale aj nové luxusné kúpele. Už celé generácie využívajú im svätý minerálny prameň. V 80. rokoch 19. storočia Agua Caliente postavili svoj prvý kúpeľný dom pre verejnosť a už tri roky ich luxusné Spa at Séc-he pozýva na to, aby si človek vychutnal blahodarný, liečivý účinok vody. To robí tak dobre, po prachu a piesku, že mi rýchlo padajú oči.
Národný park Joshua Tree
Aj koniec mojej cesty na druhý deň je sen, ale skutočný. Pretože po výdatných raňajkách v židovskom Sherman’s Deli & Bakery v Palm Springs – opäť dôkaz, že miestnym tipom od lokálov treba vždy veriť – smerujem do národného parku Joshua Tree. V jednom z najobľúbenejších prírodných divov USA sa stretáva Mohavská púšť a púšť Colorado. Čo znamená: piť, piť a znova piť! Na pripomenutie visí na stene pisoára v návštevníckom centre „Dehydration Urine Color Chart“ s piatimi odtieňmi od takmer priehľadnej až po tmavooranžovú, v kombinácii s upozornením, koľko by mal človek
piť. Tmavožltá? Dobre, pol fľaše vody stačí. Takže pri ďalšej varovnej značke si nerobím žiadne starosti: „Do not die today!“
www.visitcalifornia.com/de
www.visittheusa.de/
state/kalifornien
