Príbeh

Mami, naozaj existuje Ježiško?

„Čo mám povedať svojmu dieťaťu, keď sa opýta na pravdu o Ježiškovi?“ Tieto alebo podobné otázky v predvianočnom období často víria v hlavách mnohých rodičov. schauvorbei požiadalo pedagogičku a koučku Heike Podek o radu, ako najlepšie a s láskou pristupovať k tejto téme.
Chlapec sedí vedľa vianočného stromčeka a premýšľa
Deti prechádzajú fázami – v jednej z nich sa objavuje Ježiško © GettyImages

Žiariace detské oči sú pre mnohých ľudí vrcholom Vianoc. Táto viera v rozprávkovú bytosť, ktorá sa nejakým spôsobom stará o to, aby v obývačke stál pekne vyzdobený vianočný stromček a pod ním boli zabalené darčeky – pri tom musí každému zahriať pri srdce. Každý rok v predvianočnom období sa u mnohých rodičov vynára opakujúca sa téma: Prichádza Ježiško.

Ale má k môjmu dieťaťu skutočne „prísť“, alebo by bola pravda predsa len lepšou možnosťou? Kedysi sa o tejto otázke pravdepodobne veľa neuvažovalo. Dnes je to iné, rodičia sa pýtajú viac a s deťmi i tradíciami narábajú veľmi vedome.

Magická fáza

Ak sa teraz rodičia pýtajú, či to nie je škodlivé pre dôveru, ak sa drobcom predkladá toto „klamstvo“, pedagogička Heike Podek odpovedá: „Nie, to nenarúša celkovú dôveru. Deti sú od približne troch rokov vývinovo v ‚magickej fáze‘. V tomto vývinovom stupni stoja v centre svojho vlastného konania. Ešte nie sú schopné vnímať veci z inej perspektívy. Rozlišovanie medzi fikciou a tým, čo je skutočne pravdivé a reálne, je pre ne náročné. Všetko, čo si nevedia poriadne vysvetliť, chápu pomocou magickej logiky. Rodičia to často nevedomky podporujú istým ‚magickým‘ jazykom, keď napríklad hovoria o plačúcich mrakoch, keď prší, alebo že televízor musí teraz tiež ‚ísť spať‘. Do tejto fázy patria aj príšery, rozprávkové postavy alebo práve Ježiško či Santa Claus.“

Magicko-reálna fáza

Krátko pred nástupom do školy, keď majú deti päť až šesť rokov, sa ich vnímanie mení. „Zisťujú, že existuje veľa vecí, ktoré sú realistické. Zároveň si však vedia predstaviť, že komunikujú s istými predmetmi. Vedia, že určité postavy z kníh alebo televízie v skutočnosti nežijú, ale fantazírujú o tom, ako sa s nimi napríklad hrajú,“ hovorí Heike Podek. „Deti chcú veriť na Ježiška alebo Santa Clausa, je to pekný príbeh, obohacuje ich svet snov a podporuje ich magické myslenie. Je to úplne bežná súčasť vývinu a myslenia dieťaťa, ktorá s koncom magickej fázy sama od seba zanikne.“

Takto radšej nie

To, čo podľa pedagogičky Podek vôbec neprichádza do úvahy, je využívanie vianočných rozprávkových bytostí ako výchovného prostriedku. Povedať „Ježiško všetko vidí a pozerá sa, či si dobrý“ je pre drobca rovnako mätúce ako „keď nebudeš dobrý, Santa Claus neprinesie darčeky.“ Prečo sa tomu vyhnúť? Pedagogička hovorí: „Pretože je to opatrenie, ktoré vyvoláva strach. Deti potom zmenia svoje správanie, ale v skutočnosti tomu nerozumejú. Ešte horšie: potláčajú sa emócie, napríklad záchvaty hnevu. Tieto emócie sa potom už neprežívajú ani necítia a môžu následne prejsť do telesnej roviny. A potom vznikajú určité bolesti.“ Okrem toho treba dodať: ktorí rodičia skutočne dodržia vyhrážku, že nebudú darčeky? Načo potom vôbec vyslovovať vyhrážku?

Ako to povedať svojmu dieťaťu?

Podľa odborníčky väčšina detí verí na Ježiška alebo Santa Clausa približne do siedmich alebo ôsmich rokov. V deviatich rokoch už väčšinou poznajú pravdu. Je nevyhnutné, že „to“ niekde pochytia a tieto informácie potom prirodzene spochybnia. A potom môže – celkom nečakane – prísť otázka, či Ježiško naozaj existuje. Ako na to najlepšie zareagovať? „U malých detí do približne piatich rokov by som sa skôr spýtala, čo si myslí dieťa. Nemusí nutne poznať celú pravdu. Práve v tomto veku totiž túto vieru ešte nechcú alebo nedokážu opustiť. Pri starších platí: zostaňte v dialógu, teda buďte pri dieťati v jeho sklamaní, smútku alebo hneve, buďte ‚pri ňom‘ a veďte rozhovor o vianočnej téme. Univerzálny recept na to však neexistuje,“ vysvetľuje Podek.

Aktívne oslovenie

A čo ak dieťa s touto otázkou vôbec nepríde? „Najneskôr od nástupu na druhý stupeň základnej školy, kde sa môže dostať do situácií, v ktorých by sa mu kvôli tomu mohli smiať, by som aktívne iniciovala rozhovor. Heslom je tu citlivo a veľmi láskyplne vysvetliť fakty. Kto má s tým problém, môže to urobiť napríklad formou listu. Podrobné prediskutovanie a pochopenie pre pravdepodobne vznikajúce sklamanie sú v každom prípade nevyhnutné.“

Zo smútku sa stane hrdosť

Heike Podek ďalej radí podržať dieťa tým, že mu ukážete, že teraz patrí do tímu dospelých, ktorí vedia, ako sa veci majú. To deti následne často naplní hrdosťou a nechá sklamanie či smútok rýchlejšie odznieť. Faktom je, že táto téma môže byť pre mnohé deti dosť citlivá. Ak je to tak, tieto rozhovory môžu byť v každom prípade veľmi zbližujúce pre rodičov a ich ratolesti. Budúci rok budú Vianoce síce trochu iné než doteraz, ale určite rovnako krásne a možno dokonca uvoľnenejšie.

Sponzorované
Sponzorované
To by sa vám mohlo páčiť:

„Purple Love“: Mautner Markhof predstavuje nový trendový nápoj

Začiatok sezóny s novinkami v záhrade Tulln

Mostviertel v bielom: Kvitnutie hrušiek sa očakáva od polovice apríla

Prihláste sa na odber noviniek schauvorbei a buďte vždy v obraze!
Bohužiaľ, vašu registráciu sa nepodarilo dokončiť. Skúste to prosím neskôr znova.
Prihlásenie na odber noviniek bolo úspešné!
Sponzorované