Novinár ORF a moderátor Peter Resetarits vyštudoval právo, čo mu pomáha pri jeho týždennej relácii „Bürgeranwalt“. Svoje prvé skúsenosti v televízii získal v mládežníckych reláciách ako „Ohne Maulkorb“. Neskôr Resetarits produkoval reportáže, napríklad pre „Inlandsreport“ alebo sériu „Am Schauplatz“. Viedenský rodák získal nielen novinárske ocenenia ako Cenu prof. Clausa Gatterera, ale bol vyznamenaný aj obľúbenou cenou Romy.
Prvá cesta, na ktorú si spomínam?
Peter Resetarits: Dovolenka s rodinou v Umagu. Päť ľudí v preplnenom VW Chrobákovi, vrátane požičaného stanu, na cestách od druhej rána až do neskorej noci. A potom, pre všetkých vzrušujúce, bývanie v kempe.
Cesta, ktorá zanechala stopy v mojom živote?
Peter Resetarits: Nakrúcania v Chiapas (Mexiko) a na Sumatre, kde som pátral po nezvestných Rakúšanoch. Uvedomil som si, aké nebezpečné môžu byť zdanlivé vysnívané cesty.
Najlepší spoločník na cesty?
Peter Resetarits: Moja manželka, ktorá je chladnokrvná, dobre organizovaná „checkerká“ a v každej životnej situácii má poruke riešenie.
Kam ma to ťahá, keď mi nie je dobre?
Peter Resetarits: Na slnko. Čím som starší, tým viac mi „tmavé“ ročné obdobie s krátkymi dňami nepríjemne udiera do očí. V novembri ma to potom ťahá do oblastí, ktoré ponúkajú letnú atmosféru a pritom nie sú príliš ďaleko od Viedne. Naposledy napríklad San Vito Lo Capo na Sicílii.
Tri veci, ktoré nesmú chýbať v mojej batožine?
Peter Resetarits: Mobil, cestovný pas a dobre naplnená peňaženka.
Ktorý cestovateľský zážitok ma najviac pobavil?
Peter Resetarits: Všetky druhy údajne autentických kmeňových tancov alebo rituálov, ktoré „odfláknu“ zle inštruovaní komparzisti pre turistov.
Ktorý cestovateľský zážitok ma prinútil zamyslieť sa?
Peter Resetarits: Keď počas nakrúcania o poľovníkoch na veľkú zver v Tanzánii pri prílete do kempu v savane začal z motora lietadla vytekať olej a lietadlo preplnené filmárskym vybavením muselo vykonať niečo ako núdzové pristátie. Vyblednutý, mlčanlivý pilot ma vtedy veľmi vyviedol z miery.
Čo ma moje cesty naučili?
Peter Resetarits: Pokoru a vďačnosť za to, ako dobre sa tu v Rakúsku máme, napriek všetkým pociťovaným protivenstvám.
Kde som bol prvýkrát pri mori?
Peter Resetarits: Juhoslávia, rok 1965. Všeobecná eufória v rodine, keď sme prvýkrát z cesty uvideli kúsok Jadranu.
Kde je moje obľúbené miesto v Rakúsku?
Peter Resetarits: Všetky hory, na ktorých sa dá v marci a apríli robiť vysokohorská lyžiarska turistika.
Ktorú cestovateľskú krajinu odporúčam každému?
Peter Resetarits: Slovinsko. Nie je ďaleko, na malom území má všetko, čo potrebujete pre vydarenú dovolenku (more, hory, kultúrne zaujímavosti) – a človek nemusí nastupovať do lietadla.
Kam by som nikdy necestoval?
Peter Resetarits: Do krajín, v ktorých podľa ministerstva zahraničia musím počítať s prepadnutiami alebo by som sa ako obeť únosu mohol stať „slávnym“.
S akým miestnym zvykom som mal najväčší problém?
Peter Resetarits: S akýmkoľvek cudzím jedlom. Bohužiaľ som v živote uviazol na úrovni detských jedálnych lístkov v Rakúsku.
