Je ticho, absolútne ticho. Vzduch je ešte chladný, pomedzi stromy nezavanie ani vánok, vtáky ešte spia. Na obzore sa nový deň ohlasuje oranžovým pásom, ktorý pomaly, ale isto dobýja celú oblohu. Môj pohľad kĺže po prírodnom divadle, ktoré nemá páru: podo mnou sa v dychberúcom formáte Cinemascope rozprestiera Bryce Canyon. Tisíce a tisíce až 60 metrov vysokých skalných ihiel, nazývaných hoodoos, tvoria fascinujúci amfiteáter – div sveta, ktorý bol počas večnosti formovaný vetrom, vodou a ľadom, horúčavou a chladom. Zažiť tu východ slnka je niečo, na čo človek pravdepodobne nezabudne do konca života.
Národný park Bryce Canyon je jedným z takzvaných utahských Mighty Five (= Mocná päťka), ako sa nazývajú najväčšie prírodné divy tohto spolkového štátu na juhozápade USA. Žiadny z nich by ste nemali vynechať. Roadtrip k Mighty Five trvá minimálne päť dní. Čím viac času si na to však vyhradíte, tým viac objavov môžete na trase bohatej na atrakcie urobiť.
Je to približne 1 000 kilometrov dlhá trasa, ktorá štartuje v Las Vegas. Z nevadskej púštnej metropoly sa totiž ku Coloradskej plošine dostanete najrýchlejšie. Po krátkom prejazde cez Arizonu dosiahnete po necelých dvoch hodinách jazdy autom Utah.
Po St. George čaká prvá zastávka v Snow Canyon State Park. Tu sa nachádzate v nadmorskej výške dobrých 1 000 metrov, skôr než vystúpite do výšky 2 000 metrov a viac. Štátny park (State Park) sa mimochodom nazýva „menšou verziou“ národných parkov. K tomu možno len povedať: malý, ale šikovný! To si určite všimli aj Robert Redford a John Wayne pri natáčaní filmu v tejto drsnej skalnatej oblasti.
Táto krajina je ako štartovacia droga do prírody južného Utahu – svet v červenom, ktorý nemá páru. Červená dominuje ako všetko určujúca farba, nanajvýš sa niekedy primieša okrová alebo oranžová. Stvoriteľovi sveta tu muselo prevrátiť vedro s červenou farbou.
V polovici 19. storočia prenikali do tejto oblasti osadníci, zlatokopi a dobrodruhovia. Ako žili, sa dá vidieť napríklad v meste duchov Grafton. Malebný pozostatok z čias Divokého západu s kostolom a školou stojí za malú zachádzku, skôr než v Zion dosiahnete pravdepodobne najobľúbenejší národný park z utahských Mighty Five.
Pri starom kyvadlovom autobuse do parku sú otvorené strešné okná jedinou „klimatizáciou“. Našťastie rýchlo dorazíte ku kaňonom nazývaným Narrows, ktoré rieka Virgin River vyhĺbila do mäkkého navajského pieskovca. Na konci tienistého River Walk máte už len možnosť brodiť sa lenivo tečúcou riekou. Na to by ste sa však mali vybaviť správnym vybavením u predajcu pri vstupe do parku. Odmenou za toto odvážne dobrodružstvo v rieke Virgin River je pohľad na vysoko sa týčiace skalné steny, ktoré sa k sebe čoraz viac približujú ako v úzkej tiesňave. Kto sa chce vyhnúť riziku pošmyknutia na klzkých kameňoch a pádu do chladnej vody, zvolí si jednu z mnohých ďalších turistických trás alebo preskúma národný park na bicykli.
Cesta pokračuje a v skutočnosti je už samotná jazda zážitkom. Starajú sa o to nespočetné takzvané Scenic Byways (vyhliadkové cesty), ktorých výber je všetko iné než chyba – aj keď sa tým možno vzdialenosti zväčšia. Takže som sa rozhodol pre Mount Carmel Highway Scenic Drive, cestu All-American-Road, ktorá vedie takmer ikonickými tunelmi. Kto je tu na cestách, jazdí väčšinou takmer ľudoprázdnou krajinou. Na cestách dlho nikoho nestretnete, máte ten neopísateľný pocit, že ste takmer sami. Utah patrí k najredšie osídleným americkým spolkovým štátom a najmä na juhu vládne výlučne príroda.
Skôr než dorazíte do národného parku Bryce Canyon, ktorý už bol na začiatku ocenený, odporúča sa zastávka pri Red Canyon priamo na ceste. Nie len preto, že prestávka na oddych padne vhod, ale aj vzhľadom na impozantné skalné útvary, ktoré treba preskúmať pešo. Na rozdiel od iných parkov sa tu značkami nevaruje pred stretnutím s pumami, čo je upokojujúce.
O päťdesiat kilometrov ďalej dosiahnete s Kodachrome Basin State Park ďalší hotspot. Ak by ste pri jeho názve mysleli na fotografovanie, máte úplnú pravdu: Park bol totiž pomenovaný podľa farebne sýtych diapozitívnych filmov firmy Kodak. Prečo asi? Farby krajiny sú jednoducho ohromujúce. Ak chcete tento dojem ešte o niečo zvýšiť, najlepšie je prísť ráno alebo večer. Vtedy žiaria impozantné skalné ihly a komíny ešte o niečo intenzívnejšie.
Po Bryce Canyon je teraz na programe tretí z Mighty Five v Utahu. A už teraz môžem prezradiť: bez ohľadu na to, koľko parkov v Utahu navštívite, nič sa neopakuje. Každý prírodný klenot je sám osebe výnimočnosťou. Od tretieho v poradí, národného parku Capitol Reef, ma delia dve a pol hodiny – krátka vzdialenosť vzhľadom na nekonečné priestory USA. Aj národný park Capitol Reef zaujme svojimi skalami, k úpätiu ktorých sa vinie rieka Fremont. Jeho vode vďačíme za špeciálny pôžitok, pretože v zelenej oáze tu rastú chutné marhule. V plantážach môže každý jednoducho oberať a vychutnávať si ich. Na tom si, samozrejme, pochutnávajú aj milé veveričky.
Rýchlo ste však späť v červenej púšti, ak pokračujete smerom do Goblin Valley State Park. Odbočka z hlavnej cesty k tejto atrakcii rozhodne stojí za to. Obchádzka vás pri roadtripe nesmie nikdy odradiť. Najmä nie, ak vás očakávajú mocní škriatkovia. Na nich upomína mnoho skalných útvarov vytvorených eróziou, preto aj názov parku. Údolie kedysi objavili kovboji pri hľadaní svojho dobytka. Dnes patrí Goblin Valley State Park stále k tajným tipom na juhozápade Utahu.
Naopak, číslo štyri a päť z Mighty Five, ďalšie highlighty môjho roadtripu, sú v kurze dokonca aj u hollywoodskych hviezd. V národnom parku Arches s jeho takmer nereálne vyzerajúcimi kamennými oblúkmi nechal napríklad Steven Spielberg svojho hrdinu Indiana Jonesa prežívať nebezpečné dobrodružstvá. Aj Ang Lee vo filme Hulk efektívne využil túto grandióznu krajinu. Z Moab sa k vstupu do parku Arches dostanete za desať minút a potom sa ponoríte do prírody, ktorá nemá vo svete obdoby. Double Arch pozostáva napríklad z dvoch veľkých oblúkov stojacich takmer v pravom uhle k sebe a Landscape Arch patrí s rozpätím 92 metrov k najväčším oblúkom na Zemi.
Na ceste cez park pozývajú vyhliadkové body na zastavenie a úžas. A dokonca aj pri veľkej horúčave nemôžete inak, než kráčať po vyznačených cestách k najkrajším kamenným oblúkom. Pritom však nesmiete zabudnúť na plné fľaše s vodou. Pretože vzhľadom na nadmorskú výšku južného Utahu platí heslo: „Piť, piť a ešte raz piť!“
Aj susedný národný park Canyonlands leží neďaleko od Moab, jediného „skutočného“ mesta na mojej doterajšej trase, ktoré si tento názov zaslúži. Reštaurácie, open-air food corner, obchody a galérie robia z 5 000-člennej obce obľúbený východiskový bod, aby ste okrem Arches navštívili aj národný park Canyonlands – rovnako filmovú lokalitu.
Tu sa napríklad natáčali scény pre snímku Koyaanisqatsi, ktorej témou je vzťah medzi človekom a prírodou. To, čo na filmovom plátne silne zapôsobilo, je v skutočnom živote ešte veľkolepejšie. Ak na vyhliadkovom bode vystúpite na okraj jedného z kaňonov, ktoré Colorado a Green River vyhĺbili z náhornej plošiny, padne vám sánka: Divoké, rozoklané skaly strmo padajú do hĺbky. A pretože sa toho človek nevie nabažiť, pri spiatočnej ceste do Moab ešte odbočím k Dead Horse Point State Park, kde rieka Colorado o 600 metrov nižšie robí 180-stupňovú zákrutu.
Na záver môjho roadtripu ma napokon čaká ešte prekvapenie špeciálneho druhu. Najprv si zvolím Dinosaur Diamond Prehistoric Highway, ktorá odbočuje pred národným parkom Arches a idylicky vedie pozdĺž rieky Colorado. Ak potom hneď nezvolíte rýchlejšiu diaľnicu, ale idete ďalej po vedľajšej ceste, dostanete sa do Cisco.
Z diaľky vidíte pár domov a chát, takmer všetky schátrané, s deravými strechami a krivými plotmi. Medzi nimi hrdzavé veterány, ktoré už zažili lepšie časy. Cez cestu kmitajú malé čiperné psíky prériové a miznú späť vo svojich dierach v zemi. V Bussards Belly General Store sa od rezolútnej majiteľky dozviete: „Sme tu traja, v Cisco.“ Tu sú dobré susedské vzťahy potrebné!
Komplexné a aktuálne informácie o atrakciách všetkých spolkových štátov ponúka oficiálna webová stránka Brand USA.
