schauvorbei.at: Čo znamená mediálna gramotnosť u detí?
Barbara Buchegger: Pojem mediálna gramotnosť má niekoľko rovín. Jednou z nich je technická rovina. To znamená, že som schopný hodnotiť zariadenia, programy a nástroje a rozpoznať, v akej situácii sú užitočné alebo nápomocné. Patrí sem aj odhadnutie toho, aké výzvy alebo rizikové situácie môžu z ich používania vyplynúť.
Druhou je obsahová rovina mediálnej gramotnosti. Tá odpovedá na otázky: Čo hodnotím a ako? Ktorá hra je pre mňa dobrá a ktorá nie? Aké sú právne hranice? Čo je pre mňa vhodné? Existujú napríklad komplexnejšie hry, ktoré si vyžadujú viac času, a potom také, ktoré sú kratšie. Pred písomkou z matematiky by si človek mal vybrať skôr takú, ktorá sa dá začleniť do prestávok. Ďalej táto kompetencia znamená vedieť, ako sám vytvárať médiá a čo má aký prínos a efekt. Tieto vedomosti sa líšia podľa veku a podľa toho, ako sú deti vedené. Vďaka podpore sa často stáva, že tieto deti patria k aktívnym tvorcom médií a lepšie chápu, ako tieto veci fungujú.
Môžem tu uviesť príklad z mojej poradenskej činnosti v saferinternet.at : Mali sme matku, ktorá svojmu deväťročnému synovi povedala: „V takom rozsahu, v akom konzumuješ mobilné hry, sa ich musíš naučiť aj vytvárať.“ Dôvodom bolo, aby sa naučil, ako fungujú a ako sa lepšie chrániť pred špeciálnymi hernými mechanizmami, ktoré spôsobujú závislosť a viažu používateľa na platformy. Tie sa nazývajú Dark Patterns. Na tento účel navštevoval programovacie workshopy. Aby sa na nich mohol zúčastniť, investovalo sa veľa času a boli do toho zapojení rodičia aj príbuzní.
Ako možno podporovať mediálnu gramotnosť?
Vo všeobecnosti platí: Neexistuje univerzálna odpoveď, pretože médiá sa neustále menia. Dôležité je však pomôcť deťom reflektovať a prísť na to, ako médiá fungujú. Aj tu existujú dve roviny.
Na jednej strane je to pasívne používanie médií. Táto podpora mediálnej gramotnosti môže prebiehať veľmi hravým spôsobom, napríklad v detektívnej hre. Mala by predovšetkým podnecovať zvedavosť. Pritom možno klásť predpoklady a spoločne hľadať odpovede. Príkladmi by boli: Čo so mnou robí pasívna konzumácia médií? Prečo to chcem robiť? Čo proti tomu môžem urobiť? TikTok má napríklad algoritmus, s ktorým je pre používateľa veľmi ťažké prestať. Potom si možno položiť otázku: Prečo je to tak? Asi tak, ako sme sa kedysi zaoberali klasickou reklamou v časopisoch alebo v televízii na puding či žuvačky, dnes človek kriticky skúma sociálne médiá a platformy. To všetko by sa malo, samozrejme, vždy diať primerane veku dieťaťa. Okrem toho by ste mali ako rodič vždy vedieť načúvať a byť partnerom na rozhovor.
Na druhej strane existuje aktívne používanie médií. Tu by sa mali osvojiť nástroje a schopnosti pre lepšiu mediálnu gramotnosť. Napríklad deti urobia pozvánku na 80. narodeniny starého otca vo forme videa. Témy, ktoré sa pritom vynárajú, sú právne aspekty, ako napríklad autorské právo.
Znamená to, že mám nechať svoje dieťa sedieť hodiny pred tabletom?
Nie, to to neznamená. Mediálna gramotnosť znamená aj vedieť, čo je priveľa a koľko je zmysluplné. Do tretieho roku života by sa malo od konzumácie médií upustiť. Maximálne by ste si mali spoločne prezerať fotky cez smartfón alebo tablet. Potom nasleduje – podľa veku – postupné zvyšovanie.
Túto činnosť robím už veľmi dlho. Kedysi boli deti na základnej škole schopné samy rozpoznať fyzické hranice. Impulzy, ktoré vtedy častejšie spomínali, boli: „Chcem sa hýbať“ alebo „Pália ma oči“. Dnes si všímam, že už to tak nie je. Dôvody, prečo deti dnes končia s používaním médií, sú: „Batéria je vybitá“, „Mama hovorí, že už nesmiem“ alebo „Nemám pripojenie na internet“. Chýba schopnosť odhadnúť samého seba a vnímať vlastné telo. Nepovažujem to za dobrý vývoj.
Existujú veľké rozdiely a nie jedno patentové riešenie. Preto aj tu platí: vždy sa o tom rozprávať.
Expertka zo saferinternet.at Barbara Buchegger
Koľko konzumácie médií je priveľa?
To samozrejme závisí od dieťaťa, veku a situácie. Ani tu neexistuje univerzálny vzorec. Deti sú rozdielne. Rovnako aj obsahy, ktoré ich zaujímajú. Jasné hranice fungujú u dieťaťa dobre, ak sú aj sankcionované, akonáhle sú prekročené. Iné deti sa okamžite snažia obchádzať ich alebo majú lepší cit pre samých seba a prestanú samy od seba. Dôležité je, aby rámcové podmienky sedeli a aby sa podľa situácie a aktuálneho zaťaženia stanovili nové pravidlá. Pretože ak majú deti určitú schopnosť reflexie, budú svoju konzumáciu médií samy redukovať. Napríklad si samy od seba zmažú TikTok, kým neskončí písomka z matematiky, aby sa nerozptyľovali.
Autoritatívne opatrenia závisia, samozrejme, aj od stupňa puberty. Zostaňme pri nadchádzajúcej písomke z matematiky. Pred pubertou sa ešte dá skôr ovplyvniť a po rozhovore aplikáciu zmazať. Ak je mladistvý práve uprostred puberty, môže byť ťažké ako rodič jednoducho rozhodnúť. Vtedy by ste sa mali skôr držať späť, inak by sa to mohlo obrátiť naopak. Všimol som si tiež, že u rodičov, ktorí už vyrástli digitálne, komunikácia o téme „digitálne médiá“ ubúda. Nepovažujem to za dobrý vývoj. Pretože deti tieto rozhovory potrebujú.
Príznaky, že konzumácia médií je priveľa, sú neschopnosť upokojiť sa, klesajúca schopnosť koncentrácie, neschopnosť zabaviť sa inak a nemať už žiadne alternatívy k týmto zariadeniam. Väčšinou sú vonkajšie okolnosti v živote týchto mladých ľudí hrozné. V tejto súvislosti hovoríme o šikane, ťažkostiach v škole, chýbajúcich perspektívach, nejasnostiach ohľadom budúcnosti, zlých kamarátoch, hádkach doma a rozvode rodičov. To všetko môže viesť k úteku z analógového života. Treba to teda chápať ako zdroj. Samozrejme, dlhodobo to nie je zmysluplné, pretože to nie je produktívne. Môže to však mať istý prínos počas určitého obdobia. Vezmime si len čas pandémie. Mnohí mladí ľudia v tom čase online „odplávali“, pretože školu a opatrenia v tom čase pociťovali ako zlé.
Ak sa niečo také stane, mali by ste sa ako rodič pokúsiť vybudovať lepšie perspektívy a zažiť úspechy, ako aj celkovo pekné chvíle. K tomu jasne patria koníčky. Pritom by ste sa mali zamyslieť: Čo by mohlo moje dieťa zaujímať? Pribudli v posledných rokoch nové veci? Aká voľnočasová aktivita by sa mohla využívať viac? Môže to byť čokoľvek – od futbalu cez hudobný nástroj až po tenis alebo kreslenie. Ak má moje dieťa napríklad rado mangu, môžem mu ponúknuť, že navštívi kurz kreslenia a zaobstarať na to skvelé mangové fixky, aby som ho motivoval.
Aké preventívne ochranné opatrenia možno prijať, aby dieťa nevidelo nevhodný obsah?
U mladších detí existujú jasné technické ochranné opatrenia. Okrem toho si môžete hry ako rodič vopred pozrieť a vyskúšať. Taktiež existujú špeciálne platformy alebo verzie platforiem, ktoré možno použiť. Napríklad na YouTube sa dá nastaviť verzia YouTube Kids.
U starších detí pomôže už len rozhovor. Pretože ak chcú určité ochranné mechanizmy alebo opatrenia obísť, tak to aj urobia. Hovoríme tu o obsahu, ktorý obsahuje témy ako násilie, sexualita a politický extrémizmus v najrôznejších podobách. Existujú veľké rozdiely a nie jedno patentové riešenie. Preto aj tu platí: vždy sa o tom rozprávať.
Sociálne médiá majú podľa niektorých štúdií podporovať poruchy spánku, depresie a poruchy príjmu potravy. Ako tomu možno predchádzať?
Tým, že dieťaťu dostatočne skoro odovzdáte životné kompetencie. K tomu patrí, že mobil alebo tablet nemá v detskej izbe, resp. v spálni čo hľadať. Najmä pri poruchách spánku by mali byť mediálne zariadenia z týchto miestností vykázané. Potom by mal byť k dispozícii starý dobrý budík a možnosti počúvania hudby okrem mobilu. Najmä pred zaspávaním je hudba u novej generácie veľmi obľúbená. Na to treba brať ohľad. Rovnako dôležité sú časy bez obrazovky pred spaním. Tieto opatrenia pomáhajú najmä vtedy, ak ich včas začleníte do každodenného života detí. Vďaka tomu máte veľkú šancu, že si ich osvoja aj v puberte. Príkladný vplyv je tu veľmi dôležitý. Aj to je forma mediálnej gramotnosti.
Obraz tela detí nie je formovaný len sociálnymi médiami. Čo pozorujem predovšetkým je, že najbližší rodinný kruh zohráva veľkú úlohu. Ak napríklad dieťa rozpráva: „Ocko hovorí, že mama je škaredá.“ Potom jasne vidíte, odkiaľ tieto postoje pochádzajú. Ak však rozpoznáte, že to pochádza z toho, že na Instagrame vidí určité obsahy, potom môžete dať „unfollow“ určitým účtom, aby ste tento skreslený obraz ďalej nepodporovali. Určitá schopnosť reflexie musí existovať. Na TikToku môžete napríklad resetovať algoritmus a potom si pozerať iné obsahy, ktoré sú pozitívne. Dá sa teda začať úplne odznova.
Hľadanie vysvetlení pre témy duševného zdravia je pre mnohých mladých ľudí dôvodom hľadať ich na sociálnych sieťach. Napríklad: „Nedokážem sa sústrediť, takže mám ADHD.“ K tomu sa dajú nájsť nespočetné videá. Vysvetlenia, ktoré možno nájsť pod Reelsami a podľa ktorých možno rozpoznať tieto choroby, sú povrchné a nesprávne. Čím viac takýchto príspevkov si predplatíte – a hoci len zo záujmu – tým viac sa vám zobrazuje a tým extrémnejšie sú. Pretože obsahy musia upútať, aby ste si ich pozreli. Dostanete sa do takzvanej bubliny a nastáva „Rabbit hole effect“. Ak tento obsah konzumujete neustále, môže vzniknúť pocit, že je zdanlivo normálne mať ADHD. Dochádza k relativizujúcemu správaniu.
Ak má človek sám pocit, že vo svete TikToku, Instagramu a spol. už nestíha: Ako má vlastnému dieťaťu sprostredkovať kompetencie?
V porovnaní s minulosťou treba povedať, že teraz sú jednoducho dostupné iné médiá, ktoré sú založené na algoritmoch a sú tak aj personalizovanejšie ako masmédiá pred 10 alebo 20 rokmi. Dnes záleží na tom, ako sú mladí ľudia schopní sa odlíšiť.
Tým, že o týchto veciach hovoríte, zdieľate životné skúsenosti a kladiete otázky, môžete na oboch stranách vybudovať a vytvoriť mediálnu gramotnosť. Okrem toho je dobré nechať si veci ukázať od detí. Aj to k tomu patrí. Každá z týchto sietí sa vníma inak. Dôležité je nepodceňovať to, čo bolo povedané. Vyjadrenia ako: „Čo je to za nezmysel!“ tu nemajú miesto. Dôležité je prejaviť záujem, brať deti niekedy aj ako expertov, podporovať spoločné záujmy a nechať si niekedy aj pomôcť.
Najnovším trendom je používanie AI, a špeciálne Chat GPT. Kedy by sa malo zasiahnuť?
Z 11- až 17-ročných, ktorí sa pohybujú na sociálnych médiách, používa podľa nášho aktuálne vykonaného prieskumu už 70 percent Chat GPT. To je téma, o ktorej treba hovoriť a mladých ľudí usmerňovať, kedy používanie už nie je zmysluplné. Najmä otázku: „Kedy je používanie v poriadku a kedy už nie?“ treba otvorene vyjasniť. Klásť na nich požiadavky je podľa mňa oprávnené.
Ak ide o tému školy, mali by ste sa informovať aj o tom, čo si o tom myslia učitelia. Pretože niektorí považujú za v poriadku kontrolovať pravopis vo Worde alebo všeobecne vylepšiť slohovú prácu pomocou Chat GPT. Iní to zasa nepovažujú za správne, pretože tak už nie je rozpoznateľný výkon žiaka. Vo svojej práci zažívam obe strany. V zásade je to však skôr tak, že sa ako kompetencia berie schopnosť byť schopný vyhľadať si nástroje, aby sa dala úloha zvládnuť.
Avšak pri iných formách vidím problém. Napríklad „My AI“ od Snap Chat poskytuje všetko, od dôležitého nástroja na zábavu až po komunikačný nástroj. Pritom by ste mali deťom jasne komunikovať: „Prosím, buďte opatrní s osobnými údajmi.“ Pretože tam sa odpovedá aj na otázky o zdraví. Aj keď použijete typickú frázu „Pýtam sa za kamaráta“, program si môže vyvodiť závery. Okrem toho väčšinou neexistujú použiteľné odpovede. Skôr by ste sa mali obrátiť na poradenské centrá. Je to nástroj na zábavu a program na rozprávanie príbehov, nie lekárska poradňa. Lepšie je zadať do vyhľadávača, kde dostanete odborne kompetentnú pomoc.
Ďakujem za rozhovor!
