Existujú opery, ktoré sa nedajú len tak vyrozprávať – otvárajú priestor, zhusťujú čas a nechávajú emócie neobmedzene pôsobiť na publikum. Giacomo Pucciniho „Tosca“ patrí k týmto vzácnym dielam. Od svojej premiéry vyžaruje príťažlivú silu, ktorá pretrvala generácie. V júli a auguste 2026 sa vracia na javisko Opery v lome (Oper im Steinbruch) v St. Margarethen – v inscenácii, ktorá Rím nenapodobňuje, ale nanovo vytvára.
Za touto vizuálne strhujúcou cestou opäť stojí kreatívny tím okolo Thaddeusa Strassbergera, ktorý v uplynulých rokoch už viackrát premenil lom na vzdialené svety.
Tri miesta, jeden osud: Rím ako dramatický labyrint
V tomto predstavení sa samotný Rím stáva aktívnou silou. Postavy sa pohybujú medzi sakrálnou vznešenosťou a politickou hrozbou – zakotvené v ikonických lokalitách, ako sú bazilika Sant’Andrea della Valle, Palazzo Farnese a pochmúrny Anjelský hrad (Castel Sant’Angelo).
Tieto miesta v lome splývajú do jediného, dýchajúceho javiskového organizmu – monumentálneho, viacvrstvového a plného historického napätia.
Architektúra emócií: Strassbergerov pohľad na javisko
Apropo javisko: „Javisko pre mňa nie je len pozadie, ale aktívny rozprávač,“ vysvetľuje režisér Thaddeus Strassberger. Jeho inscenácia využíva rozľahlosť lomu na to, aby zviditeľnila posuny moci a spoločenské zlomy.
Jeho rukopis je jasne rozpoznateľný: nie je to len snaha o efekt, ale precízne vyvážená súhra priestoru, svetla a kostýmov.
Baroková opulentnosť vo svetle a látke
Za vizuálnu stránku je opäť zodpovedný kostýmový výtvarník Giuseppe Palella. Jeho práca spája historickú presnosť s divadelnou pôsobivosťou.
„Moje kostýmy pre ‚Toscu‘ spájajú dramatickú opulentnosť baroka s realistickým zmyslom pre detail,“ hovorí Palella. Postavy tak nie sú len štylizované, ale jasne ukotvené vo svojej dobe – čo je rozhodujúci prínos k naratívnej dôveryhodnosti inscenácie. Hra svetla a tieňa pritom neovplyvňuje len scénografiu, ale aj celú estetiku kostýmov.
Zvuková mohutnosť pod holým nebom
Aj po hudobnej stránke sa môžete tešiť na pôžitok: vedenie má opäť v rukách taliansky dirigent Valerio Galli, ktorý je považovaný za uznávaného špecialistu na Pucciniho. S citom pre dramatické oblúky a orchestrálne napätie necháva partitúru v špecifickej akustike lomu plne vyniknúť.
Produkciu sprevádza Piedra Festivalorchester, ktorý bude aj v roku 2026 spoľahlivým hudobným partnerom.
Zborová sila a mladícka energia
Významným zvukovým prvkom zostáva Philharmonia Chor Wien pod vedením Waltera Zeha, ktorý tentoraz opäť účinkuje priamo na scéne a stáva sa tak súčasťou dramatického deja.
Po prvýkrát sa predstavia aj Gumpoldskirchner Spatzen, ktorí najmä v skladbe „Te Deum“ dodávajú dodatočnú emocionálnu a zvukovú hĺbku.
