Syn sa po prvýkrát čľapká v bazéne, otec vytiahne mobil a o pár minút neskôr už rodina a priatelia vidia tento moment na internete. To, na čo kedysi padal prach vo fotoalbume, dnes v priebehu sekundy skončí v príbehu na Instagrame alebo v príspevku na Facebooku. Pre tento fenomén existuje dokonca aj vlastný pojem: sharenting, portmanteau zo slov „share“ a „parenting“, ktorý opisuje, ako rodičia (alebo iní rodinní príslušníci) verejne dokumentujú život svojich detí, často bez toho, aby sa detí spýtali. Matthias Jax, projektový manažér v saferinternet.at, tieto každodenné situácie dobre pozná. Nám vysvetľuje, v čom spočívajú skutočné nebezpečenstvá.
schauvorbei.at: Aké riziká podstupujú rodičia, keď zdieľajú fotky svojich detí na sociálnych sieťach?
Matthias Jax: Túžba zdieľať pekné momenty s rodinou a priateľmi je úplne pochopiteľná, sám to ako otec dvoch dcér dobre poznám. Nanešťastie, najväčšia výzva spočíva v tom, že málokedy naozaj poznáte toho, kto stojí na druhej strane, akonáhle je fotografia prístupná širšiemu okruhu ľudí. Väčšina ľudí má dobré úmysly, no medzi miliónmi používateľov sa vždy nájde zopár takých, ktorí zábery zneužijú, či už obyčajným stiahnutím na cudzie účely, alebo prostredníctvom deepfakes, kedy sa tváre namontujú na iné telá.
Zdieľanie sa tým v zásade nezakazuje, dôležitejšie je skôr to, kde a s kým takéto zábery zdieľate. Najmenej problematické sú aplikácie so šifrovaním end-to-end ako WhatsApp alebo Signal, pretože tam je druhá strana overená prostredníctvom telefónneho čísla a tretie strany nemajú prístup. Individuálne chaty alebo rodinné skupiny sú na to vhodné, väčšie komunity v rámci takýchto služieb už menej. Instagram napríklad zverejnené fotky medzitým využíva aj na trénovanie vlastných nástrojov umelej inteligencie, čo predstavuje ďalšie porušenie súkromia.
„Keď je už fotka raz zverejnená, nedá sa
vziať späť. Ako orientačné pravidlo preto platí: Čím menej oblečené
alebo zraniteľnejšie je dieťa na snímke zobrazené, tým
väčšie je riziko.“
Matthias Jax, projektový manažér saferinternet.at
schauvorbei.at: Aké údaje sa pri tom zbierajú?
Matthias Jax: Často sa podceňuje, že fotografie umožňujú vyvodzovať závery o biometrických znakoch, ako sú farba očí, tvar nosa alebo celková geometria tváre, ktorou dnes napríklad odomykáme smartfóny pomocou rozpoznávania tváre. Technicky zneužiť tieto vlastnosti priamo je momentálne takmer nemožné, no jedinečná tvár je tým pádom na internete stále odhalená. K tomu sa pridávajú metadáta, ako napríklad miesto zhotovenia, ktoré síce mnohé platformy medzitým automaticky odstraňujú, ale nie úplne dôsledne. Riziko je obzvlášť zrejmé u takzvaných kidfluencerov, detí, ktorých rodičia ich intenzívne marketingovo prezentujú online. V týchto prípadoch sa už stalo, že cudzí ľudia, ktorí dieťa poznali výhradne z internetu, zrazu stáli pred dverami domu. Takéto scenáre síce zostávajú výnimkou, no rodičia by si ich mali byť vedomí, pretože ochrana detí a mládeže má v každom prípade väčšiu váhu ako dosah príspevku.
schauvorbei.at: Aké veľké je nebezpečenstvo, že verejne publikovanú fotografiu použije umelá inteligencia na tréningové účely alebo na vytvorenie deepfake?
Matthias Jax: To silno závisí od scenára. Ak sa fotka zverejní na Instagrame, môže byť v súčasnosti v zásade použitá na trénovanie vlastných nástrojov umelej inteligencie tohto koncernu. Ak však fotka skončí na webovej stránke školy alebo škôlky, pravdepodobnosť, že z nej skutočne vznikne deepfake v zmysle vymenenej hlavy, je nízka. Tento konkrétny strach by som chcel rodičom ubrať, pretože jedna fotka poskytuje skrátka príliš málo dátových bodov na to, aby sa z nej dalo niečo spoľahlivo skonštruovať, nehovoriac o tom, že v záplave obrazového materiálu na internete sa aj tak stratí. Úplne vylúčiť sa to však samozrejme nedá, keďže v oblasti nástrojov umelej inteligencie sa momentálne nachádzame v akejsi fáze Divokého západu.
schauvorbei.at: Čo teda konkrétne odporúčate rodičom?
Matthias Jax: V zásade nič nebráni tomu, aby ste zdieľali pekné rodinné momenty online. Rozhodujúce je orientačné pravidlo: Čím je platforma verejnejšia, tým menej rozpoznateľné by malo byť dieťa. Často stačí zachytiť situáciu tak, aby bol jasný kontext, no tvár nebola úplne viditeľná, tým nikomu nevznikne škoda. V príbehoch na Instagrame sa dá viditeľnosť navyše obmedziť len na vybraný okruh priateľov. Pre mňa osobne bol najpragmatickejším riešením rodinný album v cloude: pozval som výhradne ľudí, ktorých poznám, a zdieľam tam aj zábery, na ktorých sú moje deti jasne rozpoznateľné. Samotný súkromný účet však nestačí na to, aby sa dalo hovoriť o skutočnom súkromí, pretože sociálne siete sú zo svojej podstaty navrhnuté na dosah a prepojenie, nie na uzavreté kruhy.
schauvorbei.at: Mnohí dodatočne zakrývajú tváre napríklad pomocou emoji. Je to dobrý kompromis?
Matthias Jax: Ja by som začal skôr už pri samotnom fotení, napríklad tak, že sa dieťa zámerne nepozerá do fotoaparátu alebo je tvárou otočené inam, z čoho navyše často vznikajú krajšie fotky. Dodatočne pridané emoji síce na prvý pohľad vyzerá ako zmysluplná ochrana, no obrázok sa na tento účel zvyčajne najprv nahrá v plnom rozsahu a až v druhom kroku sa upraví. Ak teda chcete ísť na istotu, upravte fotku v smartfóne ešte pred nahraním, alebo si hneď vyberte situáciu, v ktorej tvár vôbec nie je vidieť.
schauvorbei.at: Čo môžu rodičia robiť, ak starí rodičia alebo iní rodinní príslušníci svojvoľne zverejňujú fotky?
Matthias Jax: Starí rodičia sú zvyčajne jednoducho nadšení a chcú sa o túto radosť podeliť so svojím okolím. Napriek tomu nesú rodičia povinnosť dohľadu a tým aj zodpovednosť chrániť svoje dieťa. Nedostatok citlivosti u staršej generácie im pritom netreba vyčítať, pretože ani vo vlastnej generácii toto povedomie ešte zďaleka nedorazilo všade. Dôležité je len jasne pomenovať, že to skrátka nie je v poriadku, a túto diskusiu aj ustáť.
schauvorbei.at: V školách a škôlkach sa čoraz častejšie vyžadujú písomné súhlasy. Nakoľko zmysluplné je to z vášho pohľadu?
Matthias Jax: To je naše jasné odporúčanie pre vzdelávacie inštitúcie, pretože tým transparentne ukazujú, čo sa so zábermi stane. Inštitúcie majú v zásade oprávnený záujem propagovať svoje ponuky a môžu na tento účel dokumentovať aj podujatia. Pri mladších deťoch sa fotí predsa len zdržanlivejšie. Dôležitý je pritom istý pragmatizmus: Ak sa vlastné dieťa objaví nenápadne ako súčasť väčšej fotografie z podujatia, bez mena alebo miesta, nevidím v tom problém, pokiaľ situácia zostane primeraná. Rodičia majú napriek tomu kedykoľvek právo namietať a otvorený rozhovor s vedením zvyčajne vyrieši viac ako formálna sťažnosť.
schauvorbei.at: Čoraz viac ľudí využíva chatboty s umelou inteligenciou a nahráva do nich vlastné fotky. Platí tu pri fotkách detí osobitná opatrnosť?
Matthias Jax: Rozhodne. Do chatbotov by sa zásadne nemali nahrávať fotky tretích osôb, čiže ani vlastných detí. Ten, kto používa podnikovú (Enterprise) verziu takéhoto nástroja, je navyše väčšinou výslovne upozornený na to, že nahrané údaje môžu byť použité na tréningové účely.
schauvorbei.at: Preberajú platformy ako Meta alebo TikTok samy zodpovednosť za ochranu detí, alebo je to výhradne na rodičoch?
Matthias Jax: Určité snahy tu existujú, napríklad to, že niektoré obsahy sa algoritmicky šíria menej, no ako presne to v detaile funguje a ako to zaberá, zostáva nejasné. Okrem toho sa regulačný rámec medzi Európou a USA citeľne líši, čo zodpovednosť poskytovateľov ešte viac komplikuje.
schauvorbei.at: Čo môžu rodičia konkrétne urobiť, ak už naozaj koluje deepfake ich dieťaťa? Existujú možnosti pomoci?
Matthias Jax: Pravdepodobnosť, že koluje deepfake vlastného dieťaťa, sa blíži k nule. Ak sa to predsa len stane, dochádza k tomu väčšinou v uzavretých skupinách spolužiakov. V školskom kontexte je prvým krokom okamžité informovanie učiteľa, aby sa táto téma mohla v triede otvoriť, spojené s jasným posolstvom, že niečo také nie je v poriadku a musí sa to vymazať zo všetkých zariadení. Ak je obsah verejne prístupný, odporúča sa najprv nahlásiť ho priamo na platforme, ktorá v takýchto prípadoch zvyčajne reaguje pomerne rýchlo. Ak zostane obsah online aj po 48 hodinách, správnym miestom kontaktu je Internet Ombudsstelle, kde presne poznajú príslušné postupy nahlasovania. Aj samotný portál saferinternet.at vsádza predovšetkým na prevenciu prostredníctvom workshopov.
schauvorbei.at: Čo odporúčate rodičom, ktorých deti už samy aktívne využívajú sociálne médiá?
Matthias Jax: Dve veci mi v tejto súvislosti obzvlášť ležia na srdci. Po prvom je to efekt vzoru: deti sa silno orientujú podľa toho, ako ich rodičia narábajú s digitálnymi médiami. Ak je napríklad dieťa odfotografované proti svojej vôli a fotka sa následne napriek tomu pošle babke a dedkovi, podvedome sa učí, že hranice sa dajú posúvať, a to aj vtedy, ak to urobili jeho vlastný rodičia. Po druhé je potrebná istá miera nadhľadu, pretože aj tak sa nedá všetko kontrolovať. Prvý kontakt so sociálnymi sieťami prichádza väčšinou oveľa skôr, než si rodičia myslia – cez rodinný tablet, cez kamarátov alebo cez starších súrodencov. Rozhodujúce je preto hovoriť o tom skoro a otvorene: Ktorá platforma dieťa zaujíma, čo ho na nej láka a či sa nedá preskúmať spoločne, namiesto toho, aby sa zakazovala? Ak sa platforma po bližšom preskúmaní zdá byť prijateľná, oplatí sa spoločne stanoviť pravidlá, napríklad týkajúce sa času používania, prístupu alebo toho, komu smartfón vlastne patrí.
schauvorbei.at: Považujete platné minimálne vekové hranice medzi 13 a 16 rokmi za účinné, keď sa deti aj tak registrujú skôr?
Matthias Jax: To je v súčasnosti veľmi komplexná záležitosť, najmä preto, že prvý návrh možného zákazu sociálnych médií zatiaľ chýba. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) umožňuje deťom od štrnástich rokov samostatný súhlas so spracovaním údajov, mnohé americké platformy stanovujú hranicu na základe vlastných regulačných požiadaviek na trinásť rokov, zatiaľ čo WhatsApp ju určil na šestnásť. Toto rozpätie vyplýva z toho, že každá európska krajina si môže v rámci stanoveného rámca určiť vlastnú vekovú hranicu. Náš Jugend-Internet-Monitor v každom prípade jasne ukazuje, že deti a mládež sú aktívne už ďaleko pred týmito oficiálnymi hranicami. Bude zaujímavé sledovať, ako sa to politicky vyvinie.
schauvorbei.at: Ako hodnotíte budúcnosť? Zavedú spoločnosti vyvíjajúce umelú inteligenciu ochranné opatrenia?
Matthias Jax: Zo súčasného pohľadu samotní poskytovatelia nemajú takmer žiadny záujem o dodatočné obmedzenia. Na európskej úrovni však už prebiehajú úvahy o tom, ako nástroje umelej inteligencie prísnejšie regulovať, najmä pokiaľ ide o zaobchádzanie s obsahom detí a mládeže. S napätím očakávame plánovanú digitálnu kontrolu preukazov totožnosti v EÚ, ktorá by mala odštartovať na jeseň, a ďalší vývoj v oblasti overovania veku. Od toho by nakoniec malo závisieť aj to, ako výrazne budú príslušné nástroje v budúcnosti obmedzené – snáď smerom, ktorý bude deti skutočne lepšie chrániť.
Ďakujem pekne za rozhovor!