Hustotu ľudí, ktorí v lete zapĺňajú mesto Salzburg, možno kategorizovať tromi spôsobmi. Sú to jednodňoví turisti dovezení autobusmi. Popoludní a večer sa stretávajú s hosťami festivalu. Medzitým sú tu umelci a zamestnanci festivalu, ktorí trávia svoje pracovné leto v predražených prenajatých bytoch. Esteticky náročné divadlo. Je dobré, že sa dá ľahko uniknúť z prehriatej spleti ulíc barokového starého mesta Salzburg. Za bránami mesta čakajú jazerá a hory, dobré reštaurácie a rustikálne hostince.
Aj poľnohospodárstvo sa v posledných rokoch pôsobivo rozvinulo. Iba aktivity rakúskych prevádzkovateľov diaľnic pôsobia proti výletnej pohode. Ich staveniská pôsobia ako prietrž mračien počas predstavenia Jedermann pod holým nebom.
Premiéra v hostinci Schützenwirt
Aj osvedčené špičkové adresy v okolí Salzburgu začínali od nuly. Obaja prevádzkovatelia Schützenwirtu, neďaleko centra mesta, ale situovaného na vidieku, práve začínajú svoje prvé etudy. Malá tabuľa prechádza reštauráciou alebo po krásnej terase. Na nej prehľadná, neustále sa meniaca ponuka jedál. „Klasika s medzinárodným nádychom,“ opisuje koncept šéfkuchár Robert Rübsam. To je podhodnotenie. Tu prichádza s veľmi osobnou, neklišé a zakaždým prekvapivou kuchyňou, ktorá pri receptoch čerpá z celého sveta, ale pri ingredienciách sa riadi ponukou malých výrobcov z regiónu.
K nim patrí Dandlhof z Walsu, ako aj Pillhof z Kuchlu. „Kúpim tam pol vola a Richard Waldner, mäsový someliér, vola rozporcuje. V jeho podniku vyzrievajú ušľachtilé časti niekoľko týždňov. Zviera sa spracuje celé, od hovädzej polievky cez dusené mäsá až po mleté mäso pripravené s marockým korením.“ Veľmi dobrý je Caesar šalát s pečeným kuracím mäsom; alebo dim sum s rybami.
Kurčatá a iná hydina pochádzajú z Krisplu. Tam Johannes Weißenbacher na svojom biofarmárskom dvore chová plemená Sulmtaler Huhn, Bresse Gauloise a ovce Suffolk. Kto sa pozrie na farmu a horské lúky, na ktorých sa zvieratá pasú a žijú, dokáže si predstaviť, že ich mäso musí chutiť obzvlášť dobre. Johannes Weißenbacher dodáva Lukasu Naglovi, Andreasovi Döllererovi a rodine Obauerovcov. Nápadné je, ako dobre je farmár oblečený: Mäso pre koncových zákazníkov si možno vyzdvihnúť v Halleine, a to v obchode s pánskou módou Johannes Herrenmoden. Krásna súhra.
Výhody malých výrobcov
Robert Rübsam a jeho partnerka Andrea Breitenthaler varia v Schützenwirte nielen metódou od nosa po chvost (nose-to-tail), ale vyrábajú aj omáčku podobnú sójovej omáčke z pšenice dvojzrnky a sami si pripravujú misopastu. Vo všeobecnosti sa veľa fermentuje, od kimči až po kyslú kapustu. Robert Rübsam pracoval v hoteli Schloss Ellmau, potom u Silvia Nickola vo Veldeni, následne na zámku Lerbach u Nilsa Henkela. Zoznámili sa v Villa Joya, Andrea Breitenthaler pracovala v kuchyni Hangar-7. Pomáha v kuchyni pri príprave (mise en place), potom prechádza do obsluhy.
„Otvorili sme v roku 2021. Po korone to bolo veľmi ťažké a často sme pomýšľali na to, že to vzdáme, ale teraz sme radi, že sme to neurobili.“ Vo všeobecnosti je gastronómia v okolí Salzburgu na ústupe, konštatuje Robert Rübsam. Dôvodom je nedostatok personálu a zvýšené ceny energií a potravín. Rübsam je aspoň nezávislý od rôznych gurmánskych expresov a ich cenovej politiky. „Hlávka zeleru od môjho pestovateľa zeleniny stojí toľko, čo pred koronou.“ Jedna z mnohých výhod, ak človek pracuje s malými výrobcami.
Oáza v Kuchli
V meste Kuchl, sužovanom dovolenkovou dopravou, ktorá sa vyhýba diaľničným zápcham, existujú aj oázy pokoja. Jadorferwirt je starý, zavedený hostinec. Letokruhy tam nie sú, len na mohutnom, tieň poskytujúcom strome v malej záhradke pre hostí. Josef Ramsauer, syn domácich, v ktorom rodičia stále aktívne pomáhajú, dostal kedysi päť rokov na to, aby spoznal svet, kým sa vrátil späť domov. Čas využil.
Tri roky strávil v tíme Martina Faustera, jedného z najlepších v Nemecku, ktorý už teraz nevarí v Königshofe v Mníchove, ale vo Freiburgu. Fauster je okrem iného majstrom v úprave rýb, to sa naučil u Oliviera Roellingera v Cancale. A nielen preto vie Ramsauer, ako narábať s rybami z ľadovo studenej vody, ktoré mu dodáva Sigi Schatteiner. Meno Schatteiner je v okolí známe, viac ako dve desaťročia prevádzkoval chov rýb pri mlyne Rettenbachmühle a urobil zo sivoňa z údolia Bluntau akúsi kulinársku obchodnú značku. Schatteiner, ktorý už chov rýb v údolí Bluntau odovzdal, sa s myšlienkou na dôchodok akosi nevedel vyrovnať. Teraz prevádzkuje nový chov rýb len minútu jazdy autom od starého.
Kvalitu rýb možno stále označiť za prvotriednu. Z nich Ramsauer pripravuje svoju verziu bouillabaisse. K hitom podniku patrí aj pečené bravčové koleno s rebierkami, knedľami a zemiakmi, ktoré sa podáva na pekáči, výdatné potešenie pre poltucet hladných hostí. Nadýchané žemľové knedle absorbujú šťavu, pri ktorej sa nešetrilo rascou.
Artičoky z Walsu
Topografia Rakúska má, ako je známe, veľmi veľa výhod. Neexistujúci prístup k moru k nim nepatrí. Globálne otepľovanie spôsobuje, že napriek tomu napríklad v okolí Salzburgu vládnu stredomorské podmienky a najnovšie rastú aj artičoky. „Vo Wals máme však aj obzvlášť dobrú pôdu na pestovanie zeleniny,“ hovorí Monika Reiter, ktorá spolu s Georgom Reiterom mladším a zvyškom rodiny vedie rodinný majetok Dandlhof, zeleninovú farmu, ktorá sa okrem iného špecializuje na špeciálnu zeleninu ako malé mrkvy, malé artičoky alebo jakon. Produkty rodiny Reiterovcov nenájdete v supermarkete, ale na miestnych trhoch v okolí Salzburgu, napríklad v Halleine. Tam Reiterovci prichádzajú so svojím dobre vybaveným vozíkom so zeleninou a za pár hodín sú vypredaní.
Döllerer: Fine Dining & hostinec
Z malých artičokov z Dandlhofu robí Andreas Döllerer jedlo podľa vzoru juhofrancúzskej barigoule. Šťava sa získava varením zeleru, vyžaruje korenie a sviežosť. V ideálnom prípade je jedlo ako hudba, pomíňajúci, komplexný pôžitok, ktorý sa zasekne v mozgu, ak orchester a jeho dirigent robia dobrú prácu.
Teľacie brzlíky Andreasa Döllerera „na viedenský spôsob“ (Alt Wien), kulinársky skôr Josef než Richard Strauss, človek nekonzumuje tón po tóne, ale v akorde. Teda kúsok pečeného brzlíka, takmer krémový, lahodný, k tomu trochu chrumkavého rímskeho šalátu, kúsok vajíčka s majonézou a malý kúsok sardelky s kaparami. Perfektným usporiadaním sladkosti, ovocnosti a korenistosti je nasledujúci ďalší rozvoj myšlienky feniklu duseného v ľadovcovom prachu (Gletscherschliff), s ktorým Döllerer v prvých rokoch tisícročia vyvolal rozruch.
Tentoraz je to červená repa, ktorá sa pripravuje v ceste z ľadovcového prachu, pričom z repy bola najprv odobratá voda, aby sa neskôr rehydratovala šťavou z červenej repy. Kombinuje sa s podkladom zo žemľového chrenu, k tomu ocot z bazy čiernej, celá DNA rakúskej kuchyne na jednom tanieri a nič z toho nepôsobí ako už niekedy zažité v tejto úprave. Potlesk na scéne pre toto neokázalo pôsobiace jedlo, za ktorým sa skrýva množstvo koncepčnej práce.
Najlepšia kvalita zo sladkej a slanej vody
Nielen Großglockner, z ktorého pochádza ľadovcový prach, aj Walter Grüll v Grödig sa počíta k spoľahlivým a najdôležitejším dodávateľom Andreasa Döllerera. Grüll je známy svojím kaviárom zo jesetera, obzvlášť jemným, miernym a delikátnym. Najlepšie si ho vychutnáte čistý a množstvo by nemalo byť príliš malé. V jeho obchode sú aj ryby a kôrovce, najlepšie kvality zo sladkej a slanej vody a v bistre sa dá veľmi dobre a ležérne najesť. Polovičný homár s tagliatelle a bisquom alebo soft shell kraby so šalátom z avokáda a uhoriek sú spoľahlivo dobrej kvality.
Jeseter, ktorého Döllerer dostáva od Waltera Grülla a ktorého pre svojich hostí v reštaurácii pripravuje na grile Robatayaki, má pozoruhodnú textúru medzi stimulujúcim zahryznutím a poddajnosťou. Kúpe sa v transparentnom vývare, v ktorom sa na celkovom zážitku podieľa okrem iného aj olej zo škrupín kôrovcov. K tomu kuchyňa kombinuje listy kalerábu, nakladaný citrón a horčičné semienka. Zásah do čierneho, na ktorom nemožno nič zlepšiť. Walter Grüll dodáva značné množstvá svojho kaviáru zo jesetera aj do Gollingu. Döllerer pridáva kaviár do omáčky na báze hnedého masla, srvátky a šťavy z kyslej kapusty a pri porciovaní nešetrí. Táto matka všetkých omáčok sa podáva ku konfitovaným zemiakom, ktoré sú obložené krátko marinovaným sivoňom z údolia Bluntau.
Nie práve malý kuchynský tím v Gollingu sa každodenne osvedčuje v určite nie ľahkom majstrovstve súčasného prevádzkovania hostinca a sekcie pre fajnšmekrov. Obe stoja voči sebe v nikdy oficiálne vyhlásenej súťaži. Na tanieroch v hostinci je to výdatnejšie, ale v žiadnom prípade nie bez určitej Döllererovej elegancie a triedy. Tip, pretože sú síce na jedálnom lístku, ale ľahko prehliadnuteľné: Domáce teľacie klobásky z grilu sú senzačné. Čučoriedkové halušky so zmrzlinou zo kyslej smotany sú medzitým emblematickým dezertom.
Líščia nora pre všetky prípady
Prevádzkovať hostinec a oddelenie pre fajnšmekrov v jednom bola vždy špecialita v provincii. Recept na úspech, bez ktorého by nebolo možné viesť náročnú gastronómiu ekonomicky úspešne. Tak aj Johannes Fuchs v Sheraton Arabella varí pre dva koncepty lokálov. Jemný Fuxbau prevádzkuje len v piatky a soboty. Gerald Lindlbauer podáva vynikajúci old-school maître. Fuchs sa pritom ukazuje ako majster klasiky. Jeho omáčky k holubom alebo srnčiemu sú veľkou, remeselne perfektnou školou. V hostinci pôsobí kuchyňa meštiackejšie, viac zameraná na rodiny a pôžitkárskych výletníkov. Výhľad z terasy je fantastický. Treba vedieť: Jazero Fuschlsee nepatrí medzi jazerami v Salzkammergute k tým najškaredším.
Raky, slimáky a ryby
Iná, takisto legendárna adresa pri jednom zo salzburských jazier je už desaťročia v rodinnom vlastníctve, aj keď investori a realitní makléri pri reštaurácii s rybami a slimákmi rodiny Bauerovcov nepochybne stoja v rade. Niektorí prichádzajú, aby jedli, iní, aby videli, či sa to dá niekedy kúpiť. Ulla Bauer pestuje odkaz svojho otca, legendárneho hostiteľa na brehu jazera Wallersee. Reštaurácia s veľkou terasou čaká s výhľadom na Wallersee a staré jazerné kúpalisko, kde v lete z drevených kabínok vonia bezstarostnými týždňami tradičnej letnej sviežosti (Sommerfrische).
„Winkler“ je kulinárskym útočiskom salzburského meštianstva, festivalových hostí a umelcov, ktorí hľadajú miesta, kde majú módy a pózy zákaz vstupu. Slimáky boli kedysi považované za frankofilnú exotiku. Paprikové slimáky, ktoré odporúča hostinská Ulla Bauer, sú úžasne korenené, nie príliš ostré, maslo sa vytiera čerstvou bagetou až do poslednej kvapky. Žiarivo červené sú misky, v ktorých sa prezentujú varené riečne raky, ktoré pochádzajú od chovateľa z Innviertelu, ktorý dodáva raz týždenne. Stimulujúco korenený vývar, v ktorom sa raky varili, je ako dobré víno. Správny ťah na pitie, povedal by someliér. Človek chlípe vývar pažravo, namáča sem a tam chrumkavý biely chlieb do niečoho z omáčky béarnaise.
Vo Wallersee ryby zrejme dobre rastú. Statné sihové, zubáče, hlavátky a lososovité pstruhy sú zvyčajne grilované v celku, takže kôrka ostáva chutne chrumkavá a vnútro jemné a biele. Tak sa to tu robí už desaťročia. Obsluha porcuje ryby s obdivuhodnou rýchlosťou a presnosťou pred hosťami. Filet a koža sa servírujú na tanieroch. K tomu sú zemiaky a miešaný šalát, ktorého recept na marinádu je strážený rovnako prísne ako ten od Martini alebo Coca-Coly. Možno v trezore súkromnej banky v meste Salzburg.
Wildshut, nová alternatíva
V reštauráciách v okolí Salzburgu sa pije dobré víno. Medzitým aj šampanské. Niekedy však ľudia siahnu radšej po pive. Vo veľmi vydarenej zmesi pivovaru, hotela a gastronómie vybudoval pivovar Stiegl s Wildshutom umeniu varenia piva chrám. Šéfkuchár Stefan Sigl počas svojho života pôsobil v najlepších reštauráciách doma i v zahraničí. Jeho učiteľom bol Jörg Wörther a od neho má v pamäti jednu vetu: „Produkt je cisár, kuchár môže byť maximálne kráľom.“ Siglovi tu dávajú voľnú ruku a on predkladá kuchyňu, ktorá presvedčivo konkuruje napínavým pivným kreáciám podniku.
Niekedy je to len tanier pečenej zeleniny, inokedy zas pôsobivo veľký kus mäsa zo skrine na zrenie. Ponúkajú štvorchodové menu, ktoré sa servíruje podľa princípu zdieľania (sharing). „Niekedy je to pätnásť tanierov, ktoré servírujeme naraz,“ hovorí Sigl. K pivu sa nevarí inak ako k vínu, hovorí. K perláži, hybridu medzi pivom a šampanským, sú pečené briošky a pečeňový syr z mangalice s marhuľovým džemom. Apropo marhuľový džem: K pivu zrejúcemu v amfore, Antique, sú marhuľové palacinky; a síce „tie najlepšie marhuľové palacinky“, hovorí Stefan Sigl. Nepôsobí dojmom, že by mu človek nechcel
veriť.
Článok z A la Carte 03/2024.