Dejisko Horný Jadran: Kde múza rada bozkáva

Vražda na Jadrane. Kto bol páchateľom? Žiadny strach, na objasnenie zločinu je pripravených niekoľko vyšetrovateľov. Pretože v celom regióne sa to nimi doslova hemží. Okrem slávneho komisára Brunettiho sú v akcii komisár Laurenti, komisárka Degrassi, komisár Morello, komisár Garibaldi a mnohí ďalší. Ale aj na chorvátskom pobreží sťažujú hobby a profesionálni detektívi zločincom prácu – aspoň literárne. Je zrejmé, že región severného Jadranu je dobrým miestom pre krimi príbehy. Otázkou zostáva: Prečo?

Miesto túžby pre zločincov

Autor Veit Heinichen vysvetľuje svoje krimi dejisko Terst, ktorý je už mnoho rokov aj jeho domovským mestom, takto: „Mesto je európskou križovatkou, na ktorej sa stretávajú tri kultúry: románska, slovanská a germánska. Toto multietnické a viacjazyčné pohraničné a prístavné mesto je ideálnym východiskovým bodom pre zločin.“

Andrea Nagele je zasa vynálezkyňou komisárky Maddaleny Degrassi. Tá vyšetruje v sedemdielnej krimi sérii z Jadranu v Grade. Korutánska autorka bestsellerov krátko zhŕňa príťažlivosť regiónu: „Slnko, búrky, dážď, piesok a more, Grado je miestom túžby, ktoré sa hodí pre zločin.“

Po stopách Schnitzlera

Jadran neslúži len ako kulisa pre krimi príbehy, ale aj ako pozadie historických románov. V knihe „Sommer in Wien“ od Petry Hartlieb napríklad básnik Arthur Schnitzler trávi letnú dovolenku na mondénnom jadranskom ostrove Brioni. Súostrovie Brioni (Brijuni) sa dnes nachádza na chorvátskom Jadrane. Ostrovy boli istý čas v rakúskom vlastníctve. V roku 1893 ich kúpil rakúsky priemyselník Paul Kupelwieser a premenil ich na módne kúpeľné mesto. „Brioni boli až do vypuknutia prvej svetovej vojny ,miestom, kde treba byť‘“, rozpráva autorka. „Narazila som na to v denníkoch Arthura Schnitzlera, ktorý tam opisuje dovolenku. Existovali napríklad ostrovné noviny, ktoré vychádzali každý týždeň v nemčine. V nich sa dalo týždenne dočítať, akí hostia pricestovali.“ Medzi nimi boli mnohí slávni návštevníci, ako napríklad arcivojvoda František Ferdinand a knieža básnikov Thomas Mann.

Rakúsko pri mori

Na to, že Rakúsko kedysi vládlo pobrežiu Jadranu, spomína aj Christine Casapicola. V rámci série „Österreich lag einst am Meer“ (Rakúsko kedysi ležalo pri mori) sa vydala na objavnú cestu do starorakúskej pobrežnej krajiny. Inšpirácia pre Casapicolinu cestu po stopách? „Bola to skutočnosť, že spoločná starorakúska minulosť je v regióne Furlansko ešte oveľa prítomnejšia než u nás v Rakúsku. A keď 18. augusta na cisárove narodeniny počujete z kostola v nejakom furlanskom hniezde znieť cisársku hymnu ,Zachovaj nám, Hospodine‘, potom spozorniete a chcete vedieť viac.“ Jej výskumy ju viedli z Furlanska cez Slovinsko až na Istriu. „Vtedy som si uvedomila, ako prirodzene sa ľudia v rámci monarchie pohybovali a prekračovali jazykové a kultúrne hranice. Bolo napríklad normálne a bežné, že kúpeľný lekár pôsobil v lete v Altaussee a v zime v Lošinji, dnešnom Lošinji.“

Strašidlá na opustených miestach

Aj mnohé zabudnuté, skryté miesta rozprávajú o spoločnej histórii. Tieto miesta preskúmal autor Georg Lux a fotograf Helmuth Weichselbraun v sérii „Lost Places in der Alpen-Adria-Region“. Navštívili napríklad opustený Alcatraz na Jadrane, neslávne známe ostrovné väzenie na Goli otok, kde Tito nechal väzniť kritikov režimu. Aj na niekdajšom mondénnom „Park Hoteli Obelisco“ v Opicine pracuje zub času.

Obom najviac v pamäti utkvel takzvaný ostrov duchov Poveglia pri Benátkach. „Tam sa naposledy nachádzal domov dôchodcov, dnes je ostrov ľudoprázdny,“ hovorí Georg Lux. „Potrebovali sme niekoľko pokusov, kým sme našli niekoho, kto nás tam zavezie člnom. Dojmy boli šialené. Zvieracia ríša tento ostrov dobyla späť. Neustále počuť šuchot v kríkoch a nad ruinami krúžia tie najzvláštnejšie hlučné vtáky. Niet divu, že ľudia, ktorí sa na ostrove zdržia dlhšie, veria, že tam straší.“

Od 80. rokov až po súčasnosť

Pri slove Jadran však zvyčajne nemyslíme ani na ostrovy duchov, ani na c. k. monarchiu a už vôbec nie na vraždy. Skôr máme v hlave teplé more, horúci piesok, kvapkajúcu zmrzlinu, vôňu opaľovacieho krému a rady slnečníkov. A nejeden z nás si spomenie na dobrodružné cesty na tieto miesta túžby, keď ešte neexistovala diaľnica.

Na tieto časy nadväzujú nemeckí autori Volker Klüpfel a Michael Kobr vo svojej knihe „In der ersten Reihe sieht man Meer“. V nej sa v úplne preplnenom Forde Sierra ešte raz vydávajú na cestu časom za „Cocco bello“ a zmrzlinou. Obaja autori sú presvedčení, že toto čaro 80. rokov v regióne stále pretrváva. „Mnohé z vtedajších zariadení sa za tie roky takmer nezmenili,“ myslí si Kobr. „A slnko, more, tirolský orechový olej a pizza Wurstel sú tu stále.“ Klüpfel dodáva: „Bol som ešte raz v presne tom istom zariadení, ktoré sme vtedy navštevovali s rodičmi. Všetko bolo stále rovnaké. Len oveľa menšie. Alebo som bol jednoducho väčší...?“

Na rozdiel od toho sa Juhotirolčanka Tanja Raich literárne zaoberá súčasnosťou Jadranu. V knihe „Jesolo“ sa obsahovo pohybuje ďaleko od gýča a nostalgie. Autorka vysvetľuje, prečo si za kulisu zvolila toto dovolenkové miesto: „V Jesole sú tieto rady slnečníkov, rovnomerne sa ležadlo radí k ležadlu, nikto nevybočuje. V románe ide o to, že protagonistka robí kompromis za kompromisom a nakoniec vedie život, ktorý takto žiť nechcela, život, aký žijú všetci.“

Mimo hlavnej sezóny

More, pobrežie, krajina: Všetko sa zdá na Jadrane ako maľované. Niet divu, že sa regiónom zaoberá aj mnoho fotografov. Skutočným umelcom však nejde o pohľadnicový gýč, ale o schopnosť nájsť svojimi snímkami to výnimočné, typické, ale aj jedinečné. Úplne vlastný pohľad na región prináša napríklad fotograf Clemens Fabry vo svojej knihe „Adria. Wenn der Sommer schläft“. V čiernobielych scénach predstavuje známe dovolenkové miesta v zimnom spánku. Nápad vďačí svojmu vtedy štvorročnému synovi. „Boli sme na dovolenke v Lignano Pineta a môj syn je nadaný ranné vtáča. Ako milujúci otec som išiel o šiestej ráno s ním na prechádzku a bola tam táto ticho, táto prázdnota, ani živá duša – to ma úplne zasiahlo.“

Päťkrát v zime navštívil „veľkú päťku“ severného Jadranu: Lignano, Bibione, Grado, Caorle a Jesolo. Otvorené hotely, nákupy, jedlo? Nie. A práve preto majú tieto regióny „špeciálne kúzlo, na ktoré sa treba nechať nahovoriť“, ako tvrdí Fabry. Čo sa z toho učíme? Neexistuje ročné obdobie, v ktorom by Jadran nepôsobil inšpiratívne – na umelcov rovnako ako na nás smrteľníkov.

O autorke

Silvia Pistotnig je sama spisovateľka. Jej aktuálny román „Die Wirtinnen“ je jej štvrtým, po prvotine „Nachricht von Niemand“, „Tschulie“ a „Teresa hört auf“.