Začiatok školy – to je veľká zmena. Andrei je úzko, keď vyzdvihuje Dianu zo škôlky. Je to jej úplne posledný deň v škôlke. Bolestivá rozlúčka po viac ako 3 rokoch a obrovský krok do života. Jej „bábätko“ bude o tri týždne školákom! Starí rodičia pri každej príležitosti hovoria o „vážnosti života“, ktorá sa teraz začína, čo vôbec nepomáha.
V skutočnosti sa bude musieť na nástup do školy nastaviť celá rodina: rodinný každodenný život sa začína minimálne o hodinu skôr. Neexistuje možnosť raňajok ako v škôlke, desiata sa musí pripraviť. To, že Diana bude chodiť do celodennej školy, mnohé uľahčuje. Ale zvládne školské požiadavky? „To je, samozrejme, veľká zmena. Dieťa si musí zvyknúť na novú skupinu, nadviazať nové kontakty – a to v prostredí, ktoré je zamerané na výkon a v ktorom na prvý pohľad veľa z toho, čo vie, ešte neplatí. Napriek tomu nie je začiatok školy dôvodom na strach a stres,“ vysvetľuje Sandra Geisler, vedúca poradenského oddelenia viedenských Kinderfreunde.
„Rodičia sa väčšinou môžu spoľahnúť na to, že svoje dieťa v prvých šiestich rokoch života dobre pripravili, najmä ak bolo viac ako tri roky v dobrej škôlke. Pomáha uvedomiť si, koľko schopností vaše dieťa doteraz získalo: naučilo sa rozprávať, budovalo si vzťahy, definovalo si svoju pozíciu v skupine, ďalej rozvíjalo svoju hrubú a jemnú motoriku, osvojilo si veľa vedomostí. Vaše dieťa urobí ďalšie vývojové kroky – vo vzťahu k jeho emocionálnemu svetu, vedomostiam a fyzickým schopnostiam,“ ubezpečuje Geisler.
Veľkí zriaďovatelia škôlok, ako napríklad Kinderfreunde, zakladajú pre každé dieťa portfólio, v ktorom sú jeho vývojové kroky zachytené fotografiami, kresbami a popismi. Deti milujú listovanie v nich, pretože im to ukazuje, koľko sa toho v svojom krátkom živote už naučili. A zvyšuje to sebadôveru vo vlastnú schopnosť rozvoja.
Zároveň si rodičia sami nesú množstvo zážitkov zo svojej vlastnej školskej dochádzky, ktoré môžu preniesť na vzdelávaciu cestu svojho dieťaťa: hanbu, vylúčenie, neúspechy, zlyhania atď. „Uvedomte si, že tieto nemajú nič spoločné s vaším dieťaťom. Verte v jeho zvedavosť a doprajte jemu aj sebe čas na adaptáciu na novú životnú situáciu. S veľkou trpezlivosťou a radosťou z toho, že dieťa dospieva,“ radí Geisler.
Zdôrazňuje tiež, aké dôležité je povedať dieťaťu, že tvoria ho aj iné veci než schopnosti, ktoré sa vyžadujú v škole. Napríklad, že je milé, dokáže sa vážne venovať veciam, byť bezstarostne veselé, rozosmiať ostatných, že je dobrým kamarátom alebo dobrou kamarátkou atď. „Vaše dieťa ide predsa do školy, aby sa učilo nové veci, nemusí byť od začiatku perfektné. Verte v jeho schopnosť rozvoja a v sprostredkovateľskú schopnosť školy.“
Pritom sa pokojne môže stať, že deti okolo začiatku školy budú zrazu zdanlivo nesamostatnejšie, viac sa túlia, veci zrazu „nevedia“, ako napríklad obliecť si topánky. „Je to úplne bežná reakcia, ktorá dieťaťu umožňuje emocionálne znova načerpať sily. Pýta sa samé seba, či ho rodičia ľúbia také, aké je, a to majú mama a otec dokázať tým, že zareagujú na náhlu neistotu svojho dieťaťa,“ vysvetľuje Geisler.
Výrok o vážnosti života považuje matka tínedžera za hrozný: „Veď stále existuje voľný čas, hra a vyvádzanie. Dieťa sa stáva samostatnejším a môže si pozývať kamarátov a kamarátky domov, navštevovať ich alebo sa stretávať v parku. Práve celodenné školy alebo školské družiny majú tú výhodu, že keď deti prídu domov, kapitola školy by mala byť pre tento deň vlastne uzavretá. Potom by deti mali mať naozaj voľno.“ Pre Andreu teda platí: uvoľniť sa, byť zvedavá a veriť svojmu dieťaťu. A starým rodičom vysvetliť, že výrok o vážnosti života má zákaz vstupu.
- Tešte sa spolu s vaším dieťaťom na školu a hovorte s ním o tom veľa v radostnej nálade. Ukážte mu, že ste hrdí na to, že máte teraz školáka.
- Deti sú najúspešnejšie, keď veria v seba a svoj školský úspech.
- Preberte s vaším dieťaťom, koľko sa toho naučilo za posledných šesť rokov. Ak sa pre vaše dieťa v škôlke viedlo portfólio, spoločne si ho prelistujte. Môžete si ho vziať aj na zápis do školy.
- Precvičte si cestu do školy s vaším dieťaťom a vysvetlite mu, na čo si musí dávať pozor v cestnej premávke.
- Nechajte svoje dieťa robiť čo najviac vecí samostatne už dávno pred nástupom do školy. Tak sa neskôr naučí robiť si školské úlohy samo.
- Verte v zvedavosť svojho dieťaťa. Dajte mu čas, aby samo objavovalo nové veci a našlo odpovede na úlohy. Ponúknite mu svoju pomoc až vtedy, keď o ňu požiada.
- Zaujímajte sa o obsah učiva, ale nehrajte sa sami na učiteľa. Vyhnite sa pokynom ako „To vieš spraviť krajšie.“ alebo „Vygumuj to a sprav znova!“
- Skoré a pravidelné čítanie robí deti múdrymi a uľahčuje učenie sa čítať. Deti, ktorým sa veľa číta, poznajú viac slov a vedia hovoriť zložitejšie vety. Vďaka tomu sa im ľahšie učí čítať. Ak svojmu dieťaťu ukážete, že vás čítanie baví, vaša radosť sa prenesie na dieťa.
- Povzbudzujte a chváľte svoje dieťa za úlohy, ktoré sa mu dobre podarili. To ho motivuje, aby sa rado učilo.
- Vaše dieťa sa učí najľahšie, keď ho vec baví a môže samo získavať poznatky. Povzbudenia ako „Ty to dokážeš!“ zvyšujú u dieťaťa radosť a chuť do učenia.
- Pohyb je pre učenie dôležitý. Vďaka pohybu bude vaše dieťa zručnejšie a získa väčšiu dôveru vo svoje telo a motorické schopnosti. Po pohybe sa lepšie sústredí a je čulejšie.
