St. Anton am Arlberg: Pri kolíske lyžovania

Arlberg – to znie v rakúskych pomeroch rovnako žiarivo ako St. Moritz alebo Davos vo Švajčiarsku, ako francúzsky Courchevel alebo Aspen v Colorade. Tu ste doma na Olympe domácich hôr. To si všimnem okamžite, keď dorazím do St. Antonu. Slnko ma víta jasnými lúčmi, hory žiaria v až gýčovo snehobielej farbe. Obec s 2 400 obyvateľmi na krajinskej hranici medzi Tirolskom a Vorarlberskom platí za kráľovnú Arlbergu a bránu do lyžiarskeho strediska, ktoré je s viac ako 300 kilometrami značených zjazdoviek a 85 vlekmi piatym najväčším na svete. Nielen hostia z 50 rôznych krajín si užívajú radosti tohto zimného raja, ale aj domáci.

„Lyžovanie je pre každého z nás srdcovou záležitosťou, už odpradávna,“ rozpráva mi Katharina, najlepšia znalkyňa svojho domova. V jej slovách zaznieva štipka hrdosti, keď následne povie: „U nás sú doma športovo založení lyžiari.“ A má pravdu, ako si všimnem o hodinu neskôr pri svojom prvom zjazde.

Najprv ma lanovka Galzigbahn vyvezie z 1 320 metrov do 2 086 metrov k vrcholovej stanici. Potom pokračujem na Vallugu. Keď som dorazil na „strechu“ Arlbergu vo výške dobrých 2 800 metrov, rozprestiera sa predo mnou dychberúca panoráma. Hory so snehom a skalami, kam až oko dovidí. Tento výhľad každého uchváti, ale potom u mňa preváži túžba karvovať dole po snových zjazdovkách. Pri každom pohľade na ostatných

lyžiarov myslím na Katharinine slová, aj na čiernej zjazdovke sú len zdatní lyžiari. Balzam v porovnaní s mnohými inými lyžiarskymi strediskami, kde je niekedy mottom kamikadze.

Keď som trochu zadychčaný dorazil do údolia, je čas na kultúru. Priamo oproti dojazdu zjazdovky sa nachádza múzeum miestnej histórie (Heimatmuseum), kde sa vzdáva hold histórii obce a lyžiarskeho športu. St. Anton sa totiž pýši tým, že bol vynálezcom moderného lyžovania, keď začiatkom roka 1901 siedmi muži a jedna žena po lyžiarskej túre založili lyžiarsky klub Arlberg. Nasledovali prvé lyžiarske školy a slávne a vtedajšie prestížne preteky Kandahar.

V neposlednom rade sa v múzeu vo vile Trier vzdáva úcta miestnym priekopníkom lyžovania a mnohým úspešným hviezdam zo St. Antonu. Tam nesmie chýbať ani Karl Schranz. Takmer s posvätnou úctou si tam jeden starší návštevník predo mnou obzerá lyže, s ktorými Schranz ako miestny matador v roku 1962 fičal za titulom majstra sveta v zjazde v Chamonix. Rovnakú úctu si užívajú napríklad aj lyže Maria Matta, s ktorými v roku 2001 vyhral slalom na svojich domácich majstrovstvách sveta. Môj pohľad ďalej blúdi po nespočetných fotografiách hrdinov a víťazných pohároch, nakoniec von z okna múzea – tam, kde Mario Matt odštartoval svoju druhú kariéru, v „Krazy Kanguruh“.

Tak ako Mario Matt perfektne ako lyžiarsky pretekár medzi bránkami menil hrany z jednej na druhú, po svojej profesionálnej kariére úspešne presedlal z lyží na Après-Ski a otvoril reštauračný bar „Krazy Kanguruh“. St. Antončan vie trafiť chuť hostí. Dnes je jeho podnik s týmto zvláštnym názvom známy na celom svete. Rovnako ako blízky Mooserwirt. To, čo má byť podľa vlastnej definície „pravdepodobne najhoršia lyžiarska chata na Arlbergu“, platí za povinnú zastávku na občerstvenie po lyžiarskej zábave.

Mimochodom, radosť robí aj lyžovanie mimo zjazdoviek, ako mi ešte večer hovorí Katharina: „Okolo St. Antonu máme ponuku 200 kilometrov dlhých lyžiarskych trás, to musíš zajtra vyskúšať.“ A nešetrí ani ďalšími návrhmi: „Choď niekedy lanovkou Rendlbahn na horu. To je tajný tip nás domácich. Vďaka západným svahom sa tam dajú skvelé zjazdovky jazdiť úžasne aj neskoro v zime.“

Potom nadšene rozpráva o modrej zjazdovke do St. Christophu, o Sieni slávy (Hall of Fame) pri lanovke Flexenbahn, o jazde so psím záprahom k priehrade a okružnej turistickej trase Kapellen Rundwanderweg Flirsch s nádhernými výhľadmi na údolie Stanzertal. Katharina mi dáva do srdca aj umeleckú míľu na starej železničnej trati. „A vieš, že na Arlbergu máme najvyšší podiel reštaurácií ocenených kuchárskou čiapkou (Hauben)?“ Z tejto ponuky sa mi už točí hlava. Ako to mám všetko stihnúť v najbližších dňoch? Myslím, že teraz potrebujem poriadne sa vyspať.

1. Hotel Alte Post: Historická budova zo 17. storočia uprostred pešej zóny v St. Antone ukrýva štvorhviezdičkový hotel typu superior. Tu si môžete vychutnať najjemnejšiu alpskú kuchyňu a relaxovať na najvyššej úrovni. Wellness zóna zahŕňa na 1 000 m2 okrem iného krytý bazén, saunu, bylinkovú saunu, soľnú jaskyňu s horským kryštálom a ľadovú jaskyňu. A lanovka Galzigbahn sa nachádza len 250 metrov od hotela.
2. Verwallstube: V nadmorskej výške 2 085 metrov leží najvyššie položená reštaurácia s ocenením kuchárskej čiapky v Európe: Ocenená Verwallstube vo vrcholovej stanici lanovky Galzigbahn čaká na hostí so špeciálnymi kulinárskymi lahôdkami: od husacej pečienky až po sivňa z jazera Almsee, od domáceho „Gröstl“ až po sashimi zo žltochvosta tuniaka. A k tomu navyše dychberúca horská panoráma.
3. Múzeum St. Anton: V peknej vile Trier z roku 1912, priamo pri dojazde zjazdovky Galzig, je umiestnené múzeum lyžovania a miestnej histórie. Kto je po prechádzke pôsobivou zbierkou na dvoch poschodiach vyčerpaný, najlepšie urobí, ak sa posilní priamo v miestnej reštaurácii s príjemnou atmosférou.
4. Tanzcafé Arlberg Music Festival: Jedenásty ročník sa v nadchádzajúcom roku uskutoční od 30. marca do 13. apríla na celom Arlbergu na nespočetných pódiách. Od jazzu a popu cez funk až po techno: v reštauráciách, hoteloch a pod otvoreným nebom sa bude veľkolepo koncertovať. Tu okrem iných vystúpili už JOSH., Attwenger, Julian Le Play a Georgij Makazaria.
5. Der Weisse Rausch: Legendárne alpské lyžiarske preteky v St. Anton am Arlberg sa uskutočnia 19. apríla 2025. Podľa tradície sa na štart na Vallugagrat postaví 555 športovcov (o 17. hodine), a to v kategóriách zjazdové lyžovanie, snowboarding, telemark a krátke lyže. Kto najrýchlejšie zvládne približne 7,5 kilometra dlhú trať s mnohými náročnými prekážkami, ktoré vyzvú aj profesionálov? Pre divákov je to určite zábava a veľká slávnosť.