Od roku 2015 sa podľa Spolkového kriminálneho úradu počet podvodných deliktov zvýšil z 22 235 na 50 641 prípadov v roku 2024. To zodpovedá nárastu o približne 128 percent. Závažné podvody zaznamenali nárast o 135 percent, pri sprenevere sa počet takmer zdvojnásobil (+95 %).
„Silný, ba až priam dramatický nárast kriminálnych deliktov odráža aj moje profesionálne vnímanie,“ hovorí Martin Geyer, expert v tejto oblasti. „Kriminálne konanie môže viesť k vysokým škodám a následne vyvolať konkurzy a následné konkurzy u serióznych a poctivo pracujúcich firiem. Nakoniec dochádza k celkom značným škodám na spoločnostiach, ako aj na celej spoločnosti.“
Prísnejšie zákony sú dôležité
Podľa Geyera sú obzvlášť problematické takzvané zhodnocovacie zisky. Sú to účtovné zisky, ktoré vznikajú, keď sa hodnota majetkovej položky napríklad znaleckým posudkom upraví smerom nahor bez toho, aby boli napríklad ocenené nehnuteľnosti skutočne predané. „Sú to teda nerealizované zisky,“ uvádza Geyer. Tie sú v zásade zaťažené zákazom výplaty. Avšak prostredníctvom špeciálnych konštruktov, ako napríklad predajom v rámci koncernu, sa takéto skryté rezervy považujú za realizované, a teda za vyplatené. „Na to by sa mal zákonodarca pozrieť trochu podrobnejšie a zaobchádzať so zákazom výplaty o niečo prísnejšie, aby sa zabránilo tomu, že sa v budúcnosti budú vyplácať ešte nerealizované zisky.“
Konkrétnym príkladom dopadov hospodárskej kriminality je prípad Henryka Sojku, maliarskeho majstra s 20 zamestnancami z Viedne. Sojku podviedol realitný podnikateľ o platbu za dielo, čo takmer priviedlo jeho firmu na mizinu. Aby sa v budúcnosti chránil, Sojka vsádza na prísnejšie platobné podmienky. „Pri omeškaní platby už teraz zastavujeme práce pre klientov. Toto poznanie sme si vykúpili veľmi draho.“
Chamtivosť vypína mozog
Walter Strobl, prezident Rakúskeho zväzu inkasných spoločností a konateľ INKO Inkasso GmbH, pozná aj ďalšie efektívne prostriedky na účinný boj proti hospodárskej kriminalite: „čistý manažment pohľadávok, preverovanie bonity napríklad u poskytovateľa informácií CRIF, cielený upomienkový systém až po súdne vymáhanie nesplatených pohľadávok. Tu sú kompetentní a seriózni partneri rovnako dôležití ako faktor času.“
Strobl okrem toho odkazuje na starú múdrosť: „Ak obchod znie príliš dobre na to, aby bol pravdivý, potom je potrebné ho kriticky preveriť. Pretože práve v časoch, ako sú tieto, nikto nerozdáva nič zadarmo.“
Ako ďalší zdroj nešťastia vidí Strobl fiktívne firmy na strane podnikov a krádeže identity u súkromných osôb. Fiktívne spoločnosti kalkulujú najlacnejšie, dodávajú nedostatočnú kvalitu a ničia trh dumpingovými cenami. Seriózni poskytovatelia oproti tomu nemajú šancu, pretože ich kriminálni protihráči pochopili, ako obchádzať daňový systém, v kritických situáciách sa stiahnuť alebo vykonať zmeny vo vlastníckej štruktúre. Dokonca aj skutočnosť, že spoločnosť má daňové číslo, teda nie je už dávno žiadnou zárukou seriózneho obchodného partnera.
Aj krádeže identity zanechávajú veľké škody na firmách, s jediným rozdielom, že jednotlivé sumy sú často menšie. V súčte je však celohospodárska škoda podľa inkasného špecialistu Strobla obrovská.
„Proti týmto podvodným schémam sú bežné opatrenia často neúspešné,“ hovorí Strobl. Pomáha však „zvyšovať povedomie, vystúpiť z mentality totálneho poistenia a zmeniť uhol pohľadu.“